Najstaršia dochovaná pamiatka na prvopočiatky histórie Slovenska

V slovenskej obci Kopčany, kde sa narodil otec prvého československého prezidenta Masaryka, sa nadchádza dochovaný kostol z čias postmoravskej históŕie, dokazujúci viac ako tisícročnú historickú kontinuitu kresťanstva na našom území. Obec sa usiluje o zápis na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Kostol, ktorý ešte donedávna skoro nikto nepoznal a skoro nikoho nezaujímal, je jednou z najstarším zachovaných stavieb z obdobia po Veľkomoravskej ríši.

Nenápadný kostolík Svätej Margity Antiochijskej dlho nebudil žiadnu väčšiu pozornosť a bol až do roku 1998 považovaný za ranno gotický. Jeho vznik sa odhadoval na koniec 12. storočia. Budova, dlhá necelých deväť a široká len asi päť metrov, ktorú poznali len miestni obyvatelia, stojí neďaleko Kopčian, kúsok za moravsko-slovenskou hranicou.

Kostol je paradoxom slovenskej a československej archeológie. Do roku 1992 stál mimo akúkoľvek pozornosť odbornej verejnosti, nebol zachytený v žiadnom súpise významných historických stavieb vtedajšieho Československa a až do roku 1994 nebol ani uznaný ako kultúrna pamiatka.

Zásadný obrat v datovaní kostola spôsobil v roku 2004 nález troch hrobov, v ktorých sa našli dva pozlátené bronzové gombíky, strieborná a zlatá náušnice typické pre obdobie Veľkej Moravy. Veľkomoravská ríša, vo svojej dobe najmocnejší a najsilnejší štát v strednej Európe, existovala medzi rokmi 833 – 907. Hroby pochádzajú jednoznačne až z doby po dobudovaní kostola, ktorý tak pravdepodobne vznikol v období vládcov Veľkomoravskej ríše.

Datovanie stavby na základe nových údajov po roku 2004 potvrdilo tento prekvapujúci uzáver. Dendrochronologické datovanie hovorí, že drevo použité na stavbu bolo zoťaté po roku 951 a podľa radiokarbónovej metódy bol kostol postavený okolo roku 925 s odchýlkou 60 rokov.

Kostol svätej Margity je tak zatiaľ jedinou takmer kompletne zachovanou pamiatkou na stavebný štýl veľkomoravského obdobia. Jedná sa o unikátne dochovanú stavbu veľkomoravskej cirkevnej architektúry, ktorá nemá inde obdobu.

Svojim vznikom v druhej polovici 10. storočia dokladá živé kresťanskej tradície na našom území po príchode vierozvestcov Cyrila a Metoda okolo roku 864. Keby sa z kostola zachovali iba základy, málokto by pochyboval, že pochádza z obdobia Veľkej Moravy.

Nikto ale nepočítal s tým, že kostol z 10. storočia môže stáť a ešte k tomu v tak mimoriadne zachovalom stave, pretože pôvodná stavba je dochovaná z osemdesiatich percent. Analýza omietky v hroboch pomohla rovnako určiť vek kostola.

Potom už mohol šéf archeologického výskumu doktor Peter Baxa konštatovať, že kamenná stavba má typicky veľkomoravský štýl bez stropu, len so strechou, s minimom zásahov do hmoty stavby, ktorá si so zvislosťou stien nerobila žiadne veľké starosti. Práve Baxa predniesol príznačnú poznámku, že jedinou prekážkou datovania kostola do veľkomoravského obdobia bolo to, že doteraz stojí.

Zdroj:

• http://extrastory.cz/jediny-dochovaly-kostel-z-velke-moravy-dokazuje-ze-jsme-byli-krestane-uz-pred-cyrilem-a-metodejem.html
• http://www.snm.sk/swift_data/source/odborna_verejnost/odporucana_literatura/ZbornikCSTI_2013_mensie.pdf. str. 157, str. 158
• https://sk.wikipedia.org/wiki/Cyril_a_Metod
• http://www.zahorskemuzeum.sk/nove-poznatky-o-kaplnke-sv-margity-antiochijskej-v-kopcanoch/