Neziskovky: Od demokracie k totalite

12 komentárov

Financovanie tzv. neziskového sektora z verejných rozpočtov sa plazivo stáva jednou z najpodstatnejších tém tejto krajiny.

Nekonečné zoznamy príjemcov dotácií budia pohoršenie neúčinnosťou, nákladnosťou alebo aj úplnou absurditou účelov, na ktoré sú peniaze použité. Rozhorčenie nad tým, ako nezmyselne sú často utrácané naše dane, by však nemalo byť hlavným predmetom diskusie o neziskovkách. Problém dotácií neziskovému sektoru je hlbší. Je to problém systémový, problém, ktorý ohrozuje samotné demokratické usporiadanie.

Občania z verejných prostriedkov platia nevolené subjekty, ktoré presadzujú politickú agendu. Ešte raz zdôrazňujem – politickú. Nie agendu pomoci blížnym, ktorou sa zaštiťujú. Bez toho, aby museli prejsť voľbami, získavajú tzv. neziskové organizácie peniaze na to, aby ovplyvňovali politické rozhodnutia, zákony, samu budúcnosť krajiny.

Ľudia z neziskoviek používajú peniaze verejnosti na presadzovanie zákonov. Nie sú to peniaze dobrovoľných darcov, sú to peniaze z daní, získané pod zámienkou prospechu pre platcu dane. Stále viac sú však používané hlavne na to, aby sa raz nastavené peňazovody neprerušili. A na získanie moci. Pretože ten, kto stanovuje zákony, má moc. Toto už nie sú charitatívne projekty. Toto nie je ochrana prírody, nie je to sociálna práca. Toto je lobizmus platený daňovými platcami.

Bohužiaľ, súčasný stav je ešte horší. Od ovplyvňovanie zákonov, kedy neziskové organizácie museli ešte zvádzať boj s legitímnymi politickými subjektami, sme sa posunuli ďalej. Teraz už si dokonca osobujú výhradné právo rozhodovať. Neziskovky samy seba nadradili nad občanov, nad demokraciu. Vyvinuli postupom času dômyselný systém, ako sa vymknúť kontrole a postaviť dokonca úplne mimo demokratickej diskusie úvahy o tom, ako voličom túto kontrolu vrátiť. Vyhlásili samy seba za nezmeniteľné dobro, o ktorom sa nedá diskutovať. Prostredníctvom rôznych mechanizmov, vrátane európskych štruktúr, sa stále viac vymykajú hoci len potenciálnym možnostiam kontroly. Pokusy o jej navrátenie voličom, tam, kde v demokracii jedine patrí, sú prehlasované za nelegitímne, dokonca za antisystémové.

Keď som sa obrátil na Jakuba Patočka, ekologického aktivistu, zakladateľa hnutia DUHA a tvrdohlavého bojovníka za referendum o brnenskom nádraží, so žiadosťou o podporu pre vypísanie referenda o imigračnej politike krajiny, rezolútne vyhlásil, že o ničom takom občania hlasovať nemôžu. Občania podľa neho nemajú právo hlasovaním ovplyvniť politiku vlastného štátu! O nádražie rozhodovať môžu, o budúcnosti pre seba a svoje deti nie. O tom si osobujú rozhodnúť ľudia ako Patočka.

Nejde o arogantný postoj jedného ľavicového extrémistu, ide o ilustráciu typického uvažovania ľudí z tzv. neziskového sektora. Moc, ktorú postupne pod zámienkou pomoci občanom získali, nehodlajú vrátiť.

Neziskový sektor vyrástol na tvrdeniach o pomoci spoločnosti, na údajne charitatívnych projektoch, na projektoch sociálnej pomoci. To už je ale preč. Teraz predstavuje neziskový sektor paralelnú vládu. To, čo mu bolo zverené a na čo získava peniaze, začal považovať za dobyté územia. Ľudia ako Jakub Patočka už nepovažujú občanov za dobrovoľných darcov, ktorých musia presviedčať, ale za poddaných, za neprivilegovanú vrstvu spoločnosti, ktorá nemá právo rozhodovať o svojej krajine.

Verejným financovaním de facto politických subjektov, ktoré však nie sú podriadené volebnému mechanizmu výberu a schvaľovania, sa moc presúva za hranice demokracie. Časť vlády je vyňatá z kontroly voličov. Je to antidemokratický stav, niečo, čo je v priamom konflikte so samotným politickým systémom. Peniaze občanov sú presúvané lobistickým skupinám, ktoré následne ovplyvňujú politiku krajiny vo svoj prospech. Nemožno ich zvoliť, nemožno ich odvolať.

Poviem to rovno: Toto nie je demokracia. Je to vred totality rastúci v jej tele.

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj:

http://lostak.blog.idnes.cz/c/468798/neziskovky-od-demokracie-k-totalite.html

tagged with ,

12 komentárov

Pridaj komentár