Niekomu to už došlo – Podľa profesora Cílka migračná vlna zničí Európu.

ROZHOVOR Pri riešení obrovskej migračnej vlny, ktorá sa valí na Európu, je podľa Václava Cilka potrebné vziať do úvahy jav, ktorý sa historicky objavuje. Najprv prevláda voči utečencom akt milosrdenstva, ktorý je v druhej fáze vystriedaný represiou. Geológ, klimatológ, filozof a šíriteľ vedy varuje pred organizovaným prisťahovalectvom spojeným s kriminalitou, vytváraním kriminálneho podhubia a rozkladom celej spoločnosti.

Filozof Cílek varovne: Až desaťkrát viac prisťahovalcov. Zničenie spoločnosti kriminalitou. Mám obavu z Ukrajiny, je tu zlý vzorec Foto: Hans Štembera

Filozof Cílek varovne: Až desaťkrát viac prisťahovalcov. Zničenie spoločnosti kriminalitou. Mám obavu z Ukrajiny, je tu zlý vzorec
Foto: Hans Štembera

Keď sledujete správy o pokusoch ľudí z Afriky dostať sa cez Stredozemné more do Európy, patria Vaše myšlienky skôr tým utečencom, alebo tomu, čo ich príval bude znamenať pre Európu?

Ja sa otázkou migráciou, aj pravekých, zaoberám veľa dlhú dobu. A vnímam ju ako veľmi zložitý proces. Naozaj podstatné na tom je mierka tých vecí. Stačí si uvedomiť, že Egypt má sto miliónov obyvateľov a že každým rokom sa tam narodí skoro milión detí. A to len v samotnom Egypte, ktorý má málo vody a málo poľnohospodárskej pôdy. Podobná situácia zároveň s vojenskou destabilizáciou Islamského štátu (IS) panuje na Blízkom východe. Ale keby len na Blízkom východe, ona sa začína silne dotýkať Bangladéša, Indie a tiež časti Číny. U nás nevnímame, že podobný problém s utečencami, ako má Taliansko, má napríklad Indonézia. Tam sú ešte horšie príbehy, kedy sto ľudí umrie od hladu na lodi, ktorá nesmie vojsť do prístavu a je to loď plná bangladéšskych utečencov. Takže to, nad čím ma vždy najviac zamrazí, je množstvo ľudí, ktorí by radi odišli, alebo už odchádzajú zo svojej krajiny. Považujem to len za začiatok procesu, pretože zatiaľ toto veľké množstvo ľudí odchádza, bez toho aby sme viac cítili klimatické zmeny. Ale v okamihu, kedy by mali prísť na Blízky východ alebo severný roh Afriky dva tri suché roky, čo nie je vylúčené, pretože už sa to stalo v histórii mnohokrát, tak sa tam tí ľudia neuživia a Európa môže byť zaplavená desaťkrát väčším množstvom ľudí, než aké pozorujeme dnes.

Aké reakcie zo strany starousadlíkov sa dajú očakávať?

Migrácii a chudobe sa venovalo veľa historikov. Jedným z najslávnejších bol Bronisław Geremek, neskôr sa dokonca stal poľským ministrom zahraničia. A on napísal knižku, ktorá vyšla aj v slovenčine a volá sa Zľutovanie a šibenice. Geremek v nej opisuje jeden jav, ktorý treba brať do úvahy. Vždy, keď ti ľudia utekajú, v prvej fáze sa Európa alebo veľa ľudí z nej snaží reagovať milosrdne, teda akoby kresťansky. Keď potom dôjde k tomu, že tí ľudia prídu do novej krajiny, tak pretože to nie vždy sú dobrí ľudia, pohľad na nich sa zmení. A v tej druhej fáze sa proti nim začínajú uplatňovať silné represie. Zdá sa, že v tomto cykle nie je skoro žiadne riešenie.

Sú obavy z prisťahovalcov odôvodnené aj v Českej republike?

Často sa zamýšľam nad Ukrajincami. Pretože tí, ktorí k nám prichádzali v prvej vlne, boli naozaj milí, dobrí a sympatickí ľudia. Ale v čase, keď došlo k vojnovému konfliktu a oni sa musia biť o to, aby ich deti mali čo jesť, keď to takto poviem, tak potom strácajú kus ľudskosti. Takže sa celkom obávam ďalšieho zhoršenia pomerov na Ukrajine, bankrotu krajiny, vôbec sa teraz nebavíme o politike, ale že nebude na penzie, nebude na sociálne dávky. A Ukrajinci, ktorých je niekoľko desiatok miliónov, pôjdu tam, kde majú svoju najsilnejšie základňu, a to je Česká republika. Nebezpečenstvo vidím v tom, že tí druhí emigranti sú iný typ ľudí než prví emigranti. Celkom dobre to je vidieť aj na Palestíncoch, keď boli emigrantmi v šesťdesiatych, sedemdesiatych rokoch. Boli to väčšinou ľudia, ktorí neznášali vojnu, ktorí sa snažili vyhnúť konfliktom a snažili sa mať niekde, najmä v Jordánsku, pokojné zázemie. Ale ďalšie generácie už sú tak zasiahnuté vojnou a konfliktami, že už si ten konflikt prinášajú so sebou ako chorobu.

Keď sa vrátime k prílivu utečencov z Afriky do južnej Európy, je niečo, čo by Afričanov od cesty do Európy mohlo odradiť?

Je potrebné rozlišovať dve motivácie. Tá prvá vychádza zo snahy ísť za lepším životom. Ale druhý prvok, ktorý sa objavuje ako nový, vyvolal Islamský štát, resp. rozvrátenie tamojších systémov a jeho dôsledky sú zúfalstvo, hlad a násilie. Tí prví odchádzali len preto, aby sa mali lepšie, ale tí druhí idú preto, že už doma nemajú poriadne miesto. To je dehumanizácia tohto sveta. Sociologické štúdie na túto tému nie sú napodiv moc frekventované, ale dá sa to brať tak, že ľudia sú zdrojom peňazí pre iných ľudí. To poznáme v malom meradle z obchodov. Ale v okamihu, kedy máte vojenskú milíciu, tých ľudí potrebujete, aby ste ich vysávali vo veľkom takým upírím spôsobom.

Najlepšia reakcia miestnych obyvateľov teda môže byť len útek z domova?

Tým ľuďom často nezostáva nič iné, než buď žiť za úplne neľudských podmienok, umrieť, alebo niekam odísť. A to sa deje vinou týchto konfliktov v poslednej dobe a vďaka špecializácii vojenských milícií na tých obyčajných ľudí. Existuje štatistika, že vo vojenských konfliktoch je jasný trend k tomu, že je zabíjaných čím ďalej viac civilistov. To znamená, že časť vojenských operácií sa sústreďuje na civilistov, nie na boj s inými vojakmi. A sústredenie sa na civilistov vyzerá napríklad tak, ako sa to stalo napríklad na Ukrajine, kedy milícia ostreľuje nejaký barák alebo nejaké panelové mesto a tí ľudia, ktorí chcú odísť, musia zaplatiť za to, aby mohli odísť. Čiže situácia sa naozaj zhoršuje v tom zmysle, že už to nie je nejaký vedľajší výsledok konfliktu, ale že to už v niektorých prípadoch začína byť aj zdrojom príjmu.

Čo môže v najbližších rokoch čakať Európu a nezačína sa jej osud z pohľadu civilizačného prepadu napĺňať podobne ako v prípade pádu Rímskej ríše?

Je potrebné si uvedomiť, že v mnohých európskych štátoch, konkrétne vo Francúzsku alebo Británii, naozaj prebieha veľký sociologický experiment, či sa tie štáty rozpadnú. Keď je ekonomická situácia zhruba pretrvávajúca alebo sa zlepšuje, tak sa pravdepodobne veľmi dobre podarí v priebehu niekoľkých ďalších generácií začleniť utečencov do života spoločnosti. Ale keď sa ekonomická situácia zhoršuje, je menej peňazí na sociálne dávky, je väčšia nezamestnanosť, rastie napätie medzi ľuďmi. Potom časť tých minorít funguje tým spôsobom, že zväčšujú tenziu spoločnosti a destabilizujú ju.

Je teda prisťahovalectvo z hľadiska budúcnosti pre Európu najväčšou hrozbou?

Migranti sú časté prirovnanie, ale v súvislosti s koncom Ríše rímskej sa hovorí aj o ďalších javoch. Prvá je migrácia z vidieka do miest, čo je mimochodom to, čo sa dnes vo veľkom deje v treťom svete. Pretože ľudí je na vidieku veľa, podmienky sú zlé, odídu do miest, ktoré sú destabilizované ako prílivom vnútorných imigrantov, tak tých z cudziny, ktorí sa zle zapájajú. A potom sa veľa hovorilo o barbarizácii spoločnosti. To znamená o úpadku jednej masívnej kultúry. Ale barbarizácia spoločnosti je už napríklad tiež dôsledkom hlúpych komerčných televízií. To už nie je len záležitosť utečencov, to už je záležitosťou nás všetkých. Kto však prešiel štvrťami utečencov v Nemecku, ale najmä vo Francúzsku, v Anglicku, vníma to, že – nie všetky, pretože utečencov je veľké množstvo – časť týchto štvrtí sa naozaj stáva rozbuškou do budúcnosti.

Európska komisia chce pomôcť štátom v južnej Európe stanovením kvót členským krajinám, ktoré by museli prijať určený počet migrantov. Považujete to za dobré riešenie?

Krajiny, ktoré majú tak veľké problémy s imigrantami, sa snažia uľaviť si akýmkoľvek spôsobom. Myslím, že v tomto prípade sa vôbec nesmieme spoliehať na nejakú stratégiu Európskej únie. Tá bude príliš politicky korektná, mám pocit, že bude naivne humanistická, a preto musíme mať vlastnú národnú stratégiu. Európa aj my sa do určitej miery bez prisťahovalcov nezaobídeme, pretože nemáme deti. Jedným z primárnych dôvodov, prečo prisťahovalci tu sú, je to, že my Európania nie sme ochotní vykonávať určité práce. Stačí, keď prejdete Prahou, tak pod akoukoľvek novostavbou začujete nejakú cudziu slovanskú reč, najčastejšie to je ukrajinčina. To je prvá vec. Keby sme mali dosť detí, tak dieťa je vlastne druh penzijného pripoistenia. Máte potomka, ktorý je kvalitný, pracuje a časť peňazí odovzdáva na penziu. To znamená, že my tu potrebujeme utečencov prijímať aj preto, aby bolo na penzie. Prijímanie prisťahovalcov sa dá riešiť podľa rôznych kľúčov, ale tie kľúče zatiaľ nie sú v Európe prepracované.

Ako by mohol vyzerať vhodný kľúč pre výber v Českej republike?

Napríklad medzi Egypťanmi je veľké množstvo veľmi dobrých doktorov. V okamihu, keď sa povie, že potrebujeme päťdesiat doktorov do našich nemocníc, pretože naši doktori odišli napríklad do Nemecka, tak môžeme spustiť akciu, že prijmeme päťdesiat mladých egyptských vzdelaných rodín. Je to trošku nefér voči Egypťanom, pretože investovali do vzdelania týchto ľudí, a oni im odídu. Ale u nás to je niečo podobné. Štát investuje do vzdelania lekárov, ktorí potom pracujú v cudzine. Takže povieme, že prijmeme toľko a toľko ľudí s takou a takou špecializáciou. Vždy je nutné vziať celú rodinu, alebo jej dôležitú časť, pretože inak to zrejme väčšinou nefunguje. A týchto ľudí cielene pritiahnuť. Lenže keď vezmete príklad lekárov, je to tak, že práve lekári sa uživia aj v tom Egypte. To znamená, že majú menší tlak na to, aby šli do cudziny. Skôr naopak sem prídu ľudia, ktorí sa neuživia ani v tom Egypte, teda ľudia bez vzdelania. Musíme nanovo premyslieť migračnú politiku, pretože v reáli nám hrozí nie toto množstvo ľudí, ktorí teraz prichádzajú, ale naozaj, ak dôjde k tej klimatickej zmene, tak tých utečencov naraz môže byť desaťkrát toľko.

Kritici odmietavého postoja českej (slovenskej) vlády k stanovovaniu prisťahovaleckých kvót, medzi nimi aj bývalý minister zahraničia Cyril Svoboda poukazujú na to, že v minulosti Západ prijímal emigrantov od nás a my teraz nie sme ochotní tento svoj dlh iným splácať. Súhlasíte s nimi?

To sa nedá porovnávať, pretože ľudia, ktorí utekali na Západ, boli vo väčšine prípadov nadpriemerne vzdelaní a prispeli k rozvoju krajín, do ktorých prišli. Kým teraz hrozí, že prichádzajú buďto nevzdelaní ľudia, alebo ľudia na najhoršie platené práce, a tam je nezamestnanosť najvyššia aj v Českej republike. Sám som v tejto veci vnútorne rozpoltený, pretože ako cestujem do cudziny, poznám život ľudí v cudzine a viem, že to sú často dobrí a milí ľudia, majú úžasné deti a zaslúžili by si dobrý život. Takže súcit určite hrá veľkú úlohu. Ale keď sa na to pozriem s chladným rozumom, tak to sú ľudia, ktorí k nám prídu a vytvoria jadro nejakej komunity. A pretože sa domnievam, že určite dôjde k ďalšiemu zhoršeniu pomerov v severnej Afrike aj na Blízkom východe, čakám, že tieto rodiny vytvoria jadro, na ktoré sa potom nabalia ďalšie rodiny, ďalší prisťahovalci. A nezabránime tomu, pretože pašeráci ľudí budú, je to dobrý biznis, tak nepôjdu zastaviť, budú čím ďalej sofistikovanejšie a tí ľudia sem budú prúdiť.

Maďarská vláda sa rozhodla usporiadať referendum týkajúce sa prisťahovalcov. Každý z voličov starších ako osemnásť rokov dostal špecifický dotazník s niekoľkými otázkami. Ako by ste čakali, že by podobné referendum dopadlo u nás?

Myslím, že na referendum vôbec nie sme zrelí. Najskôr musí prebehnúť diskusia o tom, aké sú pozitívne aj negatívne aspekty migrácie. Inak samozrejme vieme, že väčšina ľudí utečencov nechce. Ja sa im vlastne vôbec nedivím. Ale rovnako ako nechceme dážď, tak nám to rovnako nie je nič platné, pretože rovnako prší. Takže je to skôr otázka podmienok, čo s nimi, ich zvažovaniu a to na praktickej úrovni, nie na ideovej, že sme kresťania a musíme si pomáhať. A je tu ešte iná otázka. Nie sme náhodou ešte viac zodpovední za seba samého ako za niekoho iného? Čo keď sme vytvorili určitý typ civilizácie a kultúry, hoci sa teraz zdá, že upadá – môžeme dopustiť jej degradáciu? Sám odpovede poriadne nepoznám. Keď ste tvárou v tvár utrpeniu ľudí, tak sa ťažko riešenia hľadajú. Ale zase keď sa prejdem niekde na okraji arabskej, tureckej štvrti v západnej Európe, jasne vnímam, aký veľký problém to je a aký veľký problém to bude. A niekedy naozaj mám pocit, že nezvládnutá prisťahovalecká politika je druhom národnej samovraždy.

Keď europoslanci v minulom týždni debatovali o novom európskom programe pre migráciu, zaznelo aj varovanie, že sa takto môžu do Európy dostať teroristi. Je to ďalší dôvod, prečo sa brániť prisťahovaleckým kvótam?

O terorizmu sa veľa hovorí. Myslím, že sa o ňom hovorí viac, než by sa o ňom hovoriť malo. Nechcem hovoriť, že mi terorizmus nevadí. Ale to, čo mi vadí, dobre popisujú Španieli. Údajne sa to deje aj u nás, že jednoducho prídu k nám alebo do Španielska, južného Španielska najmä, skupiny, či už to sú Ukrajinci alebo iné národy, a začnú hromadne kradnúť v supermarketoch, pomerne vo veľkom a organizovane. Tovar, ktorý nakradnú, predávajú do rôznych večierok alebo stánkov, takže v spoločnosti sa udomácňuje, povedal by som, vrstva organizovaného zločinu. A táto vrstva organizovaného zločinu, keď získava určitú moc, sa venuje náročnejším veciam, kupuje si políciu a tak ďalej. Pre mňa je nebezpečenstvo terorizmu v tom, že dôjde k nejakému výbuchu a zahynie niekoľko málo ľudí. Ale nebezpečenstvo tohto typu malého organizovaného prisťahovalectva spojeného s kriminalitou je v tom, že sa vytvára celé kriminálne podhubie, ktoré sa potom rýchlo prepojí s českým kriminálnym podhubím, s politikou, so všetkými tými negatívnymi javmi, ktoré poznáme. Takže toho sa potom bojím, že dôjde ku kriminalizácii a rozklade celej spoločnosti. A to je podľa môjho názoru horšie, ako keď na zdravú spoločnosť zaútočí terorista a zdravá spoločnosť si s ním potom nejakým spôsobom poradia.

Toto je len tlačítko na podporu facebook stránky Medzičas

[sociallocker]Vďaka za podporu[/sociallocker]

Zdroj:

http://www.parlamentnilisty.cz/arena/rozhovory/Filozof-Cilek-varovne-Az-desetkrat-vic-pristehovalcu-Zniceni-spolecnosti-kriminalitou-Mam-obavu-z-Ukrajiny-je-zde-zly-vzorec-376665

5 komentárov

  • Ahoj, samozrejme že to zničí európu, ona sa už ničí. Ale toto si pozrite:
    http://zn.sk/bali-sa-vojen-dovodu-migracie-staci-oteplovanie/

    Je celkom jendo kde je vojna. Či sa oplatí mať deti, pustiť ich do sveta, v ktorom hrozí že bude zaplavený už hladujúcimi a spečenými utečencami a nebude v tom naozaj žiaden konflikt. Ale aj tam budú vojny. kde je hlad je vždy niekoho moc.

  • Však už teraz čítame ako sa africkí utečenci správali ku svojim krajanom na spoločnej utečeneckej lodi. Však ich povraždili a pohàdzali do mora. Priznám, mne tie masy utečencov, nie vždy dobrých ľudí , nahàňajú strach. Určite predstavujú dosť veľké riziko. Však problémov máme v našej malej krajine dosť aj bez nich.

  • Však už teraz čítame ako sa uprchlíci z Afriky správali ku kresťanom na utečeneckej lodi (však ich vraždili a pohádzali do mora). Konečne musíme pochopiť, že sú medzi nimi i zlí ľudia, ktorí sa stanú našou hrozbou.

  • Toto je plánovaný zámer ako zničiť europu ako celok. Konečne sa ozvali už aj odborníci, lebo ak upozorni radový občan na skutočné hroziace nebezpečenstvo zo strany migrantov, tak politici vôbec neberú varovné hlasy na vedomie. Nastane presadzovanie ich kultúry, ktorú ako jedinú budú uznávať a potlačovať kultúru domestikovaného obyvateľstva, čo prinesie napätie v celej europe a následne občianske nepokoje v nepredvídateľných rozmerov.Nakoniec europa môže dopadnuť tak ako niektoré štáty, príklad ako Sýria a podobne.

  • nespominalo sa pred par dnami ze aki sme sebecki ze nechceme prijat 300 utecencov? U je to zrazu 800 migrantov
    a este budeme aj podplateni vlastnymi peniazmi, aby sme tak urobili => 6000 euro nie je malo pre nenasytne vrecko predajneho politika

    Jedna stredne veľká dedina migrantov

    Kvóta pre Slovensko predstavuje podľa neho jednu strednú dedinu migrantov, ktorí majú úplne iné kultúrne návyky a náboženstvo.

    Fico si vyžiadal priestor na preštudovanie aktuálneho návrhu EK s tým, že k nemu vláda potom zaujme jasné stanovisko.

    „Nebudeme sa vyhýbať zodpovednosti, európskej solidarite, ani nebudeme na barikádach kričať. Budeme oponovať a hľadať najvhodnejšie riešenie pre všetkých zainteresovaných,“ avizoval.

    Pre Slovensko je od Európskej komisie stanovená kvóta 1,96 percenta. To znamená, že z Talianska má prijať 471 ľudí a z Grécka 314. Členské štáty dostanú 6-tisíc eur na každého relokovaného utečenca, čo v prípade SR predstavuje 4,71 milióna eur.

    http://www.sme.sk/c/7828089/na-slovensko-by-malo-prist-takmer-osemsto-azylantov-budeme-protestovat.html?ref=njct

Napísať odpoveď pre Myskin Zrušiť odpoveď