O rešpektovaní demokratickej voľby. Komentár Tomáše Haasa

(MZC) Počas uplynulých dní Slovenskom rezonovalo niekoľko afér vo vzťahu ku prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi. Jednak je to jeho stanovisko k referendovým otázkam „Aliancie za rodinu“ a tiež jeho pozvanie prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka na oslavy 25.výročia nežnej revolúcie. Požadovať odvolanie Andreja Kisku pri nesúhlase s jeho postojom je neuveriteľným demokratickým prešľapom.

K tejto téme sa nesmierne príhodne vyjadril Tomáš Haas, politológ a historik, bývalý poradca prezidenta Václava Klausa, práve vo vzťahu k mimoriadne kontroverznému prezidentovi Česka Milošovi Zemanovi. Myslím, že jeho slová sa dajú bezo zvyšku použiť aj na slovenské pomery

Miloš Zeman je mojím prezidentom.

Miloša Zemana som nevolil a ak bude znovu kandidovať, voliť ani nebudem. Nesúhlasil som s tým, ako bol zvolený, priamu voľbu považujem za chybu, za obetu bohom „priamej demokracie“, ktorú považujem za, pre náš politický systém, absolútne nevhodnú. V mnohom z toho, čo robí a hovorí, dokonca vo veľkej väčšine toho, čo robí a hovorí, s ním nesúhlasím.

Napriek tomu musím konštatovať, že Miloš Zeman JE mojím prezidentom.

Bol demokraticky zvolený a demokracia znamená nielen právo spolurozhodovať, ale aj nutnosť rešpektovať jej výsledky, aj keď sa mi nemusia páčiť.

Bol zvolený NAMI, voličmi, aj keď som patril k tej menšine, ktorá mu svoj hlas nedala.

Volanie „Miloš Zeman nie je mojím prezidentom“, rovnako ako „Václav Klaus nebol mojím prezidentom“, alebo „Václav Havel nebol mojím prezidentom“ sú len potvrdením toho, že tí kto ich vyslovujú nerozumejú podstate demokracie – práva na názor a povinnosť rešpektovať rozhodnutie väčšiny aj tam, kde s nimi nesúhlasím.

Organizovať akcie ako „Ďakujeme, odíďte“ je vo svojej podstate protidemokratické.

Máme právo, aj keď sa nás organizátori podobných podujatí a hnutia snažia presvedčiť o opaku, svojich politikov odvolať. Máme k tomu, práve preto že sme demokraciou, aj nástroj.

Ten nástroj sa volá voľby a je na nás, ako ho použijeme – aj to je demokracia.

Demokracia nás nechráni pred zlým rozhodnutím. Bráni nás proti tomu, aby ktokoľvek iný arbitrárne vyhlasoval naše zmýšľanie a naše rozhodnutie za zlé.

Sloboda, na rozdiel od diktatúry a anarchie má svoje hranice. Tými hranicami je priestor slobody ostatných členov spoločnosti. Ten nesmieme porušovať, zmenšovať a popierať.

Aj to je demokracia. Mal by to vedieť každý volič, každý občan.

Učí sa to vôbec v školách?

Napadlo niekoho, že akcia s tisíckami identickými červenými kartami vyrobenými a rozdelovanými organizátormi takejto akcie nie je prejavom spontánneho odporu, ale organizovaného pokuse o zvrat výsledku demokratickej voľby?

Nie, nie som priateľom ani podporovateľom pána prezidenta. Nepáči sa mi na ňom viac, než je toho, čo sa mi u neho páči. Ale je mojím prezidentom a ak si chcem udržať demokratické právo s ním nesúhlasiť a nevoliť ho, musím rešpektovať, že sa rozchádzam vo voľbách vyjadrených názorom väčšiny.

Zvolili sme si ho, máme ho.

Nezlyhala demokracia, nezlyhal prezident. Vedeli sme, koho volíme, alebo koho nevolíme.

Ak niekto zlyhal, boli sme to my, voliči. A budeme mať možnosť svoje zlyhanie napraviť – pretože máme demokraciu.

Ale na ulicu s červenou kartičkou ma nikto nedostane. Nebudem volať po jeho odvolaní, nebudem súhlasiť s pokusmi o jeho odvolanie.

Pretože máme demokraciu.

Máme ju, aj keď toľko z nás nevie, čo je to.

Niektorí si myslia, že demokracia je čosi čo sme objavili my, pred dvadsiatimi piatimi rokmi a že to bol omyl a nepodarilo sa nám to. Demokracia nefunguje a potrebujeme nejaké skratky a jednoduchší spôsob riadenia spoločnosti. Pokiaľ možno niekým, kto nemá nič spoločné s politikou. Niekým, kto je manažérom, kto je tak bohatý, že je nezkorumpovateľný, niekým, kto povedie štát ako firmu a nás ako jej klientov.

Zabúdajú na jednu vec. My nie sme klienti štátu, aj keď by sa to mnohým z nás páčilo. Nie sme ani jeho zamestnanci, aj keď by sa to mnohým z nás páčilo.

My sme štát.

Demokracia nie je náš nevydarený vynález. Zrodila sa pred tisíckami rokov v antickom Grécku a jej moderná forma má za sebou stáročia vývoja, síce plného chýb a problémov ešte väčších, než na aké sme stačili naraziť my, počas posledných dvadsiatich piatich rokov, ale napriek tomu navýsosť úspešného. Dokázala prekonať svoje vlastné chyby a nedostatky, politické i ekonomické krízy, vojny, revolúcie a pokusy o jej zničenie.

To že u nás demokracia zlyhala, nie je pravda.

Ak v niečom zle funguje, nie je to vinou demokracia, ale nás – pretože demokracia je vláda ľudu, symbolicky aj doslova. Zlyhávame my a opustenie demokracie, alebo jej nahradenie oligarchiou, nejakým korporativizmom či diktatúrou jednotlivca, skupiny, alebo triedy nie je riešením našich problémov, ale jej potlačením.

A demokracia stále víťazí. Stále je systémom krajín, ktorých občania majú najviac práv, najviac slobody, najlepšiu životnú úroveň a kvalitu života vyššiu než ktokoľvek iný na tejto planéte.

Chráňme si ju. Nemýľme si ju s anarchiou a s oligarchiou. Nestrkajte hlavu do chomúta, sme slobodní ľudia.

Pridaj komentár