Otázky prezidentovi Ruskej Federácie Vladimírovi Putinovi.

O pravidelnej veľkej tlačovej konferencia prezidenta Ruskej federácie V.V.Putina stručne i obšírnejšie informovali mnohé médiá.

Plný prepis toho čo odznelo zverejnili len niektoré médiá. Originál prepis v ruštine je tradične na stránkach Kremlin. Prepis v angličtine zverejnilo Veľvyslanectvo Ruské federace v České republice. Preklad do češtiny prinesli ac24 ako aj České nezávislé zpravodajství

My sme v našom preklade si pomohli hlavne so zdrojom České nezávislé zpravodajství, občasným pohľadom na  Kremlin, ak bolo niečo nejasné.  Materiál je to rozsiahly, preto sa ospravedlňujem za prípadné chyby a preklepy. Koncept samotný má 25 strán.

Je to iste čítanie pre náročného čitateľa a vyžaduje aj istý rozhľad, ale kto si to kompletne prečíta, iste neoľutuje.

Prvé čo zaujme, je samotná miera slobody diskusie v Rusku, otázky sú naozaj na telo a servilita sa síce občas objaví, ale naozaj nie je atmosférou podujatia.

Neviem si predstaviť, že by na Slovensku mohol prísť na niečo podobné niekto z Medzičasu a spýtať sa napríklad Andreja Kisku, ako a či vôbec odpovedal Oskarovi Dobrovodskému na jeho žiadosť o pomoc v jeho roky trvajúcej zložitej situácii, a čo si on osobne myslí, o problematike Družstevnej ulici a všeobecne ohľadom spolunažívania slušných občanov a asociálnych spoluobčanov.

Nie som extra znalec vnútropolitických pomerov v Rusku ale niektorí s tých, čo dostali možnosť položiť otázku sú naozaj „echtovne“  protisystémový. To ako keby u nás prezidenta či premiéra začal otázkami obracať Artur Bekmatov zo Zem & Vek.

Takže je 17. december 2015, sme v Moskve a  slovo má Vladimír Putin.

V. Putin: Dobrý deň, vážení kolegovia, priatelia!

Pravidelne sa s vami stretávame na konci roku. V tomto roku nie tak  dávno bolo prednesené Posolstvo. Úprimne povedané, ani neviem, čo mám ešte povedať, okrem toho, čo bolo  povedané v ňom. Zdá sa, že všetky základné, kľúčové veci tam boli formulované.

Aj tak určite existujú otázky, ktoré vyžadujú ďalšie vysvetlenie z našej strany. Keď hovorím „z našej strany“, mám na mysli seba a svojich kolegov tak v administratíve, tak i vo vláde Ruskej federácie. Preto navrhujem bez dlhých monológov začať priamo s konkrétnymi otázkami, aby sme nestrácali čas.

Prosím, Dmitrij Sergejevič.

D. Peskov: V minulom roku sme vytvorili peknú tradíciu: zahájili sme otázkou jedného z najskúsenejších účastníkov „kremeľského novinárskeho tímu“ – (Vjačeslava Konstantinoviča) Těrechova.

Ale máme tu ešte jedného najskúsenejšieho účastníka tohto tímu, je to Alexander Gamov z „Komsomolskej pravdy“.

Chcem mu poskytnúť možnosť položiť prvú otázku.

Alexander Gamov: 

Moc ďakujem predovšetkým Vám, Vladimir Vladimirovič, za jedenástu v poradí tlačovú konferenciu v tomto formáte. A otázku mám nasledujúcu.

 

Pred tým, než som sa vydal sem k Vám, pozeral som sa na prepis minuloročnej tlačovej konferencie, a tam sme s Vami tiež hovorili o zložitej situácii, ktorá sa vytvára v ruskej ekonomike.

 

Vtedy sa Vás tiež Sláva Těrechov pýtal, ako dlho budeme prekonávať túto zložitú situáciu. Povedali ste, že pri najhoršom vývoji to potrvá asi dva roky. Sú to Vaše slová. Pamätáte si, že áno?

 

Tak som si to spočítal, vychádza koniec roka 2016 – začiatok roka 2017. Povedzte, prosím, nezmenila sa teraz Vaša predstava, pokiaľ ide o naše s Vami prekonanie krízy?

 

Pretože, krajina to nesie veľmi ťažko, Vy to sám viete lepšie ako my. Aká je Vaša ďalšia predpoveď? Prepáčte, zabudol som sa predstaviť: Alexander Gamov, Komsomoľská Pravda. Ďakujem

V. Putin:

Začnime s tým, že vám poviem starý, otrepaný vtip. Stretnú sa dvaja kamaráti a jeden sa pýta druhého, ako je. Ten odpovie, že čiernobielo. Na otázku, či je to skôr čierne, alebo biele, odpovedal, že momentálne skôr čierne. Uplynulo pol roka a na rovnaký dotaz kamaráta, odpovie opäť, že skôr čierne. Priateľ namieta: „Ale to si hovoril už minule.“ Dostane sa mu odpovede: „Ukázalo sa, že vtedy to bolo biele.“ Približne takú máme situáciu

Keď sme minule, pred rokom, hovorili o tom, aké sú naše plány a ako sa budeme snažiť prekonať krízu, aké vyhliadky pred sebou máme, vedeli sme, bohužiaľ, o veľkej závislosti našej ekonomiky na zahranično-ekonomických faktoroch a predovšetkým na cenách tradičných položiek nášho vývozu: ropy, zemného plynu, ich derivátov, chemických výrobkov, hnojív (to všetko sa koniec koncov do značnej miery vypočítava z ropy a zemného plynu), a vychádzali sme z toho, že priemerná cena ropy značky Brent, našej ropy, bude 100 dolárov za barel.

Bolo to na začiatku roku 2014. Všetko ostatné sme z tejto sumy si vypočítavali: makroekonomiku, tiež príjmy a výdavky, podporu sociálnej oblasti, podporu ekonomiky, a teda ministerstvo ekonomického rozvoja v závislosti na všetkých týchto parametroch pripravilo plány rozvoja na konci minulého roka. Ale koncom tohto roka sme už museli všetko prepočítavať, dokonca aj v minulom roku, nakoniec bolo treba všetko prepočítať, pretože cena klesla na polovicu, nie o pár percent, ale na polovicu: bola sto dolárov za barel, a dostala sa na päťdesiat.

Urobili sme rozpočet na budúci rok vychádzajúc práve z tohto čísla, je to dnes veľmi optimistický odhad – 50 dolárov za barel. Avšak teraz to je koľko? Už tridsať osem? Takže budeme musieť znovu niečo upraviť. Spolu s tým využijem predsa len Vašu otázku k tomu, aby som ukázal, k čomu sme dospeli. Áno, samozrejme, pád cien na naše základné energetické zdroje ovplyvnil všetky naše ukazovatele. Aké? Ide o pokles HDP o 3,7 percenta. K 7. decembru inflácie od začiatku roka predstavovala 12,3 percenta.

Považujem za dôležité o tom hovoriť, pretože určite budú aj ďalšie otázky súvisiace s perspektívou rozvoja, s dnešným stavom. Na pochopenie toho všetkého je potrebné tieto údaje poznať a z toho vychádzať.

Reálne použiteľné príjmy obyvateľstva klesli, investície do základného imania za desať mesiacov tohto roka sa znížili o 5,7 percenta. Spolu s tým, a tiež o tom sme už hovorili, štatistika ukazuje, že ruská ekonomika celkovo má krízu za sebou, v každom prípade vrchol krízy, teda nie krízu ako takú, ale vrchol krízy.

Počnúc 2. štvrťroku tohto roka sú pozorované známky stabilizácie podnikateľskej aktivity. Na základe čoho robíme taký záver? V septembri – októbri prírastok HDP (už ide o prírastok) predstavoval približne 0,3-0,1 percenta voči predchádzajúcemu mesiacu. Od mája prestal klesať aj objem výroby priemyselného tovaru. V septembri a októbri bol zaznamenaný malý, ale napriek tomu rast priemyselnej produkcie: 0,2-0,1 percenta. Mimochodom, na Ďalekom Východe bol zaznamenaný rast priemyselnej výroby o 3,1 percenta.

Pozitívnu dynamiku vykazuje poľnohospodárstvo, rast v tomto odvetví bude nie menej ako tri percentá. A to hovorí o tom, že správne a včas robíme všetko pre podporu poľnohospodárstva. A úrodu obilia máme druhý rok po sebe vyšší ako 100 miliónov ton, teda 103,4 milióna ton. To je veľmi dobrý ukazovateľ. A ešte raz chcem využiť túto príležitosť, aby som poďakoval dedinčanom za ich prácu.

Stabilná situácia je pozorovaná na trhu práce: miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 5,6 percenta. Spolu s vami chápeme, ak si spomenieme na rok 2008, že celkovo ide o pozitívny výsledok činnosti vlády. Bol udržaný prebytok obchodnej bilancie. Aj keď celkový objem obchodného obratu klesol, prebytok zostáva, a to v slušnej výške – 126,3 miliardy dolárov. Devízové rezervy predstavovali 364,4 miliardy, čiže trošku klesli, ale stále ide o veľmi solídne čiastku. O 13 percent sa v porovnaní s rokom 2014 zmenšila celková zadlženosť Ruskej federácie. Výrazne sa znížil odlev kapitálu. A navyše, v 3. štvrťroku bežného roka je zaznamenaný čistý príliv.

Čo sa týka zníženia dlhovej záťaže, je to nesmierne dôležitá vec a dôležitý pozitívny ukazovateľ. To je obrátená strana mince spojená s takzvanými sankciami. Samozrejme bolo by dobre, keby sme mali možnosť používať vonkajšie trhy, refinancovanie a aby všetky tieto peniaze zostali vnútri Ruska, pomáhali rozvoju, ale na druhú stranu, opakované refinancovanie je tiež zlé znamenie. Takže čo sme urobili: nehľadiac na všetky obmedzenia, splnili sme úplne všetky naše záväzky voči našim partnerom, vrátane medzinárodných kreditných inštitúcií. Všetko splácame v termíne a v plnej výške. A celkový kumulatívny dlh, to nie je štátny dlh, ale celkový kumulatívny dlh, zahŕňajúce dlhy ako našich finančných inštitúcií, ako aj podnikov v reálnom sektore ekonomiky, sa znížil, a to je v zásade pozitívna vec.

Ako som už povedal, vidíme aj čistý prílev kapitálu, čo je tiež veľmi pozitívna vec, som si istý a odborníci tiež o tom hovorí, ukazuje to, že investori sú si vedomí reality našej ekonomiky, začínajú prejavovať záujem o to, pracovať tu. Aj napriek zložitú situáciu, stále sa tiež vyvíja palivo-energetický komplex. Ťažba ropy, uhlia, výroba elektriny vzrástli. Na konci roka bude uvedené do prevádzky viac ako 4,6 GW nových generujúcich kapacít.

Už sme ich asi 20 spustili, je to o niečo menej, ako minulý, predminulý rok. V minulom a predminulom roku bolo dosiahnuté absolútneho rekordu, ale 4,6 – to je tiež veľmi dobrý ukazovateľ. A v nasledujúcich rokoch toto tempo bude zachované. A to je tiež veľmi dôležité, pretože to svedčí o rastúcich schopnostiach ekonomiky ako celku. Hovorí to o jej energetickej záväzky.

Aktívne sa rozvíja infraštruktúra. Celá námorná prístavná infraštruktúra Ruska získala prírastok kapacít v objeme 19,5 milióna ton. Mimochodom, rád by som upozornil na toto: za január – september objem prekládky tovaru v ruských prístavoch sa zvýšil o tri percentá. Kolegovia, o čom to svedčí? Prečo poklesli príjmy rozpočtu z našich exportných komodít? Áno, kvôli cenovým ukazovateľom. A vzhľadom k tomu, že pozorujeme zvýšenie obchodného obratu v prístavoch, to znamená, že fyzický objem sa neznížil, ale dokonca vzrástol. A to je veľmi pozitívny faktor.

Pokračujeme s rozvojom systému letísk. Za deväť mesiacov letiská obslúžili viac ako 126 miliónov cestujúcich. To je o 2,5 percenta viac, ako v minulom roku. Výrazne vzrástol objem vnútornej leteckej dopravy, a to o viac ako 16 percent.

Nehľadiac na zložitú finančne-ekonomickú situáciu, pokračujeme so zodpovednou politikou v oblasti štátnych financií. Za 11 mesiacov tohto roka príjmy federálneho rozpočtu predstavovali 12,2 bilióna dolárov, náklady 13,1 bilióna. Rozpočtový deficit,ako vidíme, 957 miliárd. Očakávaná úroveň deficitu rozpočtu na konci tohto roku 2,8 až 2,9 percenta HDP. Jeto celkom uspokojivý údaj, ak sa vezme do úvahy dnešná situácia v ekonomike.

Aby sa zabezpečila rovnováha federálneho rozpočtu, v tomto roku sme použili Rezervný fond. Pri tom, a to je tiež veľmi dôležité, suverénne fondy sú dnes vcelku na dobrej úrovni, tvoria 11,8 percenta HDP. Rezervný fond predstavoval 3 biliónov 931 miliárd rubľov, čiže 5,3 percenta HDP, a Fond národného blahobytu – 4 bilióny 777 miliárd rubľov, to je 6,5 percenta HDP.

Splnili sme všetky svoje sociálne záväzky tohto roku, zaznamenali sme prirodzený prírastok obyvateľstva. Je to veľmi dobré znamenie, vypovedá o nálade ľudí, o tom, že majú možnosť v podstate plánovať rozvoj rodiny, to ma veľmi teší. Len za dobu účinnosti, povedzme, programu materského kapitálu, peňažné prostriedky už dostalo 6,5 milióna ruských rodín. My sme sa rozhodli v tomto programe materského kapitálu pokračovať. Pripomínam, že v roku 2016 vyššie materského kapitálu zostane na úrovni roku 2015, to znamená 453 tisíc rubľov.

V drvivej väčšine regiónov boli otázky dostupnosti predškolského vzdelávania vyriešené približne na 97 percent a niečo. Podľa prognózy Ruského štatistického úradu prekročí na konci roka očakávaná dĺžka života 71 rokov.

Splnili sme svoje záväzky v oblasti valorizácie dôchodkov podľa výšky skutočnej inflácie v roku 2014, starobné dôchodky sa zvýšili o 11,4 percenta. Od 1. apríla tohto roka o 10,3 percenta vzrástli sociálne dôchodky.

Začal ste svoju otázku tým, čo sa stalo v minulom roku a čo môžeme očakávať v najbližšej dobe, v roku budúcom. Vychádzajúc približne z týchto cenových ukazovateľov nášho vývozu, platných dnes v každom prípade, vláda počíta s rastom ekonomiky o 0,7 percenta v roku 2016, o 1,9 percenta – v roku 2017, ďalej potom 2,4 percenta rastu v roku 2018 .

Chcem zaostriť vašu pozornosť na to, že to všetko je prepočítané z ceny ropy 50 dolárov za barel. Teraz je táto cena nižšia. Volatilita je veľmi veľká. Nebudeme ponáhľať s prepočítaním a s vykonaním úprav v rozpočte, pretože to by malo za následok zníženie objemu financovania ako sociálnej sféry, ako aj reálneho sektoru, ale vláda samozrejme pripravuje scenára na všetky možné varianty vývoja. Tie by mali byť v rukách vlády ako nástroj, vláda musí byť pripravená na akýkoľvek vývoj situácie.

Samozrejme rezervy rastu HDP nie sú obmedzené iba našimi schopnosťami spojenými s vývozom. Je potrebné sa zaoberať, už som o tom hovoril v Posolstve, náhradou dovozu, ktorá sama o sebe nie je všeliek, ale predpokladáme, že to vyvolá rekonštrukciu veľkej časti nášho priemyslu, poľnohospodárstva.

To bude znamenať inú technickú vybavenosť, čiže dôjde k zvýšeniu produktivity práce. A my samozrejme musíme aj naďalej pracovať na zdokonaľovaní mechanizmov riadenia ekonomiky, odstraňovanie byrokracie, vytváranie príťažlivejšie podmienok pre podnikanie a podporu podnikateľov pri riešení tých úloh, ktoré stoja pred nimi a pred našou ekonomikou všeobecne. Budeme pracovať a na tieto smery sústredíme svoju pozornosť. Takže veľké vďaka Vám za otázku. Poskytlo mi to možnosť využiť tieto materiály.

Som Jelena Glušakovová, RIA Novosti.

Dobrý deň!

Vladimír Vladimirovič, povedali ste, že vrchol krízy sme už prešli, však ekonomická situácia zostáva aj naďalej veľmi znepokojujúce, hovoria o tom ekonómovia. Najmä Váš spolupracovník Alexej Leonidovič Kudrin vyzýva k reformám, ale on je známy optimista.

Tento týždeň, napríklad, veľmi znepokojujúce myšlienky vyjadril tiež Váš ombudsman, splnomocnenec pre práva podnikateľov Boris Titov. Najmä vyhlásil, že úverová sadzba Centrálnej banky je veľmi vysoká. Teda naši podnikatelia z pochopiteľných dôvodov si nemôžu požičiavať na Západe a nemôžu si požičať v Rusku, pretože cena úveru je príliš vysoká.

Hovorí, že ak takáto situácia bude pokračovať, potom sa staneme Venezuelou, kde majú jeden kurz národnej meny na „čiernom trhu“ a úplne iný – oficiálne. Zdieľate také obavy? Budete podporovať menovú politiku Centrálne banky? Považujete za potrebné znížiť úrokové sadzby? Ďakujem.

V Putin: Búrlivý dlhotrvajúci potlesk Vašej otázke.

Samozrejme, že to všetkých znepokojuje. A samozrejme každý chce, aby úverová sadzba Centrálnej banky bola nižšia, a na ňu sa, ako je známe, orientujú aj komerčné banky pri poskytovaní úverov účastníkom hospodárskej činnosti. To je, mimochodom povedané, nie jediný faktor sadzby v komerčnom sektore, ale je podstatný, to je pravda. Boris Titov všetko robí správne, on bojuje za záujmy podnikateľskej komunity a je veľmi dôležité, že takého človeka a také inštitúcie máme. Prečo som to asi kedysi vytvoril? Pretože chcem počuť rôzne názory, aby mi v záplave bežnej agendy neunikli nejaké dôležité a podstatné prvky nášho hospodárskeho života v tomtoprípade. Pre začiatok priamo odpoviem na Vašu otázku. Podporujem politiku Centrálnej banky a vlády zameranú na zabezpečenie makroekonomickej stability. To je prvá vec.

Za druhé. Pri všetkej túžbe znížiť sadzbu, nemožno to urobiť administratívne cestou, je potrebné vychádzať z reality našej ekonomiky, z jej štruktúry. Samozrejme, že som často počul: ajhľa tam, kdesi za kopčeky, tam sú iné sadzby, sú nižšie. Samozrejme, že sú nižšie. Schválne sú také. Ale tam sú iné problémy a štruktúra ekonomiky je úplne iná. U nás číha hrozba inflácie, a tam je problémom, možno, deflácia, keď výrobca produkuje, a predať nemôže. Teda v tom tkvie problém.

A my tu máme úplne iný problém. K tomu, aby sa znížila úroková miera, potrebujeme nie vytýkať niečo Centrálnej banke, ako sa to robilo v sovietskych časoch a v centrálne plánovanej ekonomike, ale pomáhať Centrálne banke a vláde potláčať infláciu a znižovať devalvačné riziká a očakávania. Až budeme schopní urobiť ako prvé, tak aj druhé, keď budeme kráčať touto cestou, potom sa prirodzeným spôsobom, trhovo, pokojne bude znižovať úverová sadzba Centrálne banky.

Tam, kde možno podporiť reálnu ekonomiku, Centrálna banka to robí. Ale nemožno ju tlačiť k väčším krokom v tomto smere, pretože jeden z kľúčových, – nie je to jediný, ale jeden z kľúčových – problémov, ktorým je boj s infláciou, môže byť spochybnený: a čo Centrálna banka robí okrem toho, že udržuje v práceschopnom stave celý finančný, bankový systém v krajine? A my môžeme tvrdiť, že tak tomu naozaj dnes je.

Čo ešte robí Centrálna banka? Spoločne s vládou pracuje napríklad na tzv. Programoch projektového financovania, kedy prostredníctvom vlády sú predkladané určité projekty, a ich súbor je dostatočne veľký, ide tu o desiatky miliárd dolárov, už, podľa môjho súdu, 250, potom 500 miliárd v rôznych programoch. A k týmto programom banka poskytuje fondy pre naše komerčné finančné inštitúcie za účelom následného financovania týchto konkrétnych programov. Týka sa to nových investičných projektov, banka sa ich tiež zúčastňuje. Celú sadu nástrojov banka využíva. Myslím, že to zatiaľ stačí.

V. Romaněnková: Agentúra TASS, som Veronika Romaněnková. Povedzte mi úprimne, Vladimir Vladimirovič, ste spokojný s prácou vlády? Nakoľko sú adekvátne kroky, ktoré sa podnikajú teraz v tej krízovej situácii, ktorú ste nám popísal? Možno očakávať, že budú nasledovať zmeny v zložení vlády?

V. Putin: Nie. Viete,za dostatočne dlhé obdobie mojej práce si toho asi bolo možno všimnúť, že: veľmi citlivozaobchádzam za

a) s ľuďmi;

a za

b) domnievam sa, že personálne rošády zvyčajne(samozrejme, nie vždy personálne zmeny sú negatívne), nie sú nutné, prekážajú. A ak sa niekomu nedarí to, za čo som tiež zodpovedný, som presvedčený, že to je aj moja chyba. Takže žiadne zmeny, najmä významné, nie sú na programe dňa.

Spolu s vládou premýšľame o tom, ako zdokonaľovať štruktúru. To je pravda. Ako urobiť prácu vlády efektívnejšie na najcitlivejších smeroch v ekonomike, v sociálnej oblasti. Tieto plány existujú, ale nemajú akýsi dramatický charakter, nie sú spojené výhradne s personálnymi otázkami. Súvisí to s túžbou zlepšovať prácu tohto dôležitého orgánu riadenia.

A čo sa týka toho, či som spokojný, alebo nie, všeobecne som toho názoru, že práca (vlády) je uspokojivá. Samozrejme, že je možné a je potrebné pracovať lepšie. Pozrite sa, na začiatku minulého roka bol pripravený proti krízový plán a začala jeho realizácia, nepamätám si, ako sa volá, ale je to vo svojej podstate proti krízový plán. Analýza toho, čo bolo vykonané, svedčí o tom, že 35 percent – to je viac ako tretina – plánovaných aktivít, bohužiaľ, doteraz nie je splnené. A to hovorí o tom, že určite nebolo ešte vyvinuté dostatočné administratívne úsilie, organizačná úsilie v rôznych smeroch v rôznych ministerstvách, úradoch k tomu, aby sa rýchlo, včas a kvalitne reagovalo na ty výzvy, ktoré pred nami stoja. Ale všeobecne, opakujem, strategicky vláda robí správne kroky a funguje efektívne.

Poďme udeliť slovo Tatárom. Taký veľký plagát. Vari je možné obísť Tatárov? U nás sa bez Tatárov nezaobídeme.

J. Kolebakinová: Veľká vďaka, Vladimir Vladimirovič. Volám sa Elena Kolebakinová, zastupujem podnikateľské noviny Tatarstanu „Podnikanie Online„.

Obyvatelia Tatarstanu by mi neodpustili, ak Vám nepoložím práve tieto otázky. Vo svojom Posolstve ste hovoril o tom, alebo skôr, zdôraznil ste, že nie je potrebné klásť znamienko rovnosti medzi láskavým pracovitým ľuďom Turecka a vládnucou elitou, že máme v Turecku veľa spoľahlivých priateľov. A ako viete, Tatarstan za tie roky nadviazal s Tureckom veľa pevných ekonomických, kultúrnych väzieb.

A čo mámerobiť teraz? Pretrhať všetky tieto väzby, rozbiť vzťah s celým turecky hovoriacim svetom?

Pretože práve tak bol vyhodnotený nedávny telegram Vladimira Medinského s odporúčaním, že je potrebné prerušiť všetky kontakty s medzinárodnou organizáciou Turksoy. Čo robiť s tými investormi z Turecka, ktorí vložili do Tatarstanu štvrtinu všetkých zahraničných investícií? To je moja prvá otázka.

Dovoľte mi ešte druhú otázku, inak obyvatelia Tatarstanu budú určite nespokojní. Od 1. januára 2016 sa podľa federálneho zákona prezident Tatarstanu Rustam Minnichanov nesmie označovať ako „prezident“. Avšak to môže byť vnímané ako útok na národné cítenie všetkých, vlastne, všetkých Tatárov sveta, a Vy ste, pripomínam Vám to, vždy hovoril, že podľa ústavy ide o vnútornú záležitosť republiky, ako sa volá hlava regiónu. Bude federálne centrum napriek tomu trvať na premenovanie funkcie hlavy Tatarstanu? Ďakujem.

V Putin: Áno, videl som označenie „Turecko“.

Prosím Vás, položte aj vy svoju otázku. Hneď sa tým budeme zaoberať.

J. Teslovová: Som Jelena Teslovová, informačná kancelária  „Anadol„. Mám podobnú otázku, tiež som chcela začať s tým, že v Posolstve Federálnemu zhromaždeniu ste povedal, že nechceme klásť znamienko rovnosti medzi tureckým ľudom a časťou tureckej elity, ktorá je priamo zodpovednáza smrť našich vojakov v Sýrii. Ale na obyčajnej úrovni vzniká trochu iný dojem.

Na veľvyslanectvo Turecka v Moskve dochádzajú sťažnosti od študentov, ktorí hovoria, že ich vyradili, od podnikateľov, ktorí sa sťažujú, že im hrozí deportácia. Ako sa stým vysporiadať?

Moja druhá otázka sa tiež týka Sýrie. Stanovisko voči osudu sýrskeho prezidenta je známe. Rusko hovorí, že rozhodnúť musí sýrsky ľud, ale USA a ich spojenci trvajú na tom, že nemá politickú budúcnosť. Prejednávali ste túto otázku s Johnom Kerrym, keď bol na návšteve v Moskve? A bude táto otázka nastolená v New Yorku? Ďakujem.

V. Putin: Prosím, ešte vaša otázka.

Faud Safarov: Vážený Vladimir Vladimirovič! Ja som Faud Safarov, turecká tlačová agentúra „Cihan“. Tak rýchle zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Tureckom nie je výhodné ani pre jednu stranu.

A nielen to, obom stranám to prináša len škodu. Myslíte si, že v tomto scenári existuje nejaká tretia strana?

Dovoľte mi druhú otázku. Nedávno bola vytvorená islamská koalície proti ISIL, ale vieme, že existuje koalícia krajín NATO a tiež rusko-sýrska koalície. Teda, sú tu tri koalície proti ISIL. Naozaj je tak ťažké poraziť toto zlo? Možno, že tu existujú iné ciele, iné plány? Je možné, že problémom vôbec nie je ISIL? Ďakujem.

V. Putin: Áno, k Sýrii sa skúsim vyjadriť na konci. Teraz o konflikte, ktorý sa stal. Považujeme postup tureckých úradov(týka sa to nášho lietadla, ktoré zostrelili) nie za“nevľúdny“, ale za nepriateľský akt: zostrelili vojenské lietadlo, zomreli naši ľudia.

Čo nás obzvlášť popudilo? Ak by to bola nehoda, ako sme neskôr počuli, turecké úrady vraj ani nevedeli, že ide o ruské lietadlo. Tak, čo sa robí v týchto prípadoch? Zomreli predsa ľudia. Hneď sa dvíha slúchadlo a vysvetľuje sa, čo sa stalo.

Namiesto toho okamžite bežali do Bruselu, začali kričať: „Pomoc! Ubližujú nám“. Kto vám ubližuje? Dotkli sme sa snáď niekoho? Nie. Začali sa schovávať za NATO. Má toto NATO za potrebné? Ako sa ukázalo, asi tiež nie.

Teraz čo je najdôležitejšie? Chcem, aby ste to pochopili, aby aj naši ľudia počuli a v Turecku tiež počuli. Čo nás, okrem toho, že došlo k tragédii, k smrti ľudí, čo sa nás dotklo? Veď sme neodmietali spoluprácu.

Keď som naposledy bol v Antalyi, hovorili sme tam s celým vedením Turecka. A tureckí kolegovia nastolili pred nami veľmi citlivé otázky a požiadali o podporu. Nehľadiac na to, že sa naše vzťahy teraz pokazili (nebudem hovoriť, o čom bola reč, to nie je môj štýl), ale verte mi, pred nami boli nastolené pre Turecko veľmi citlivé otázky, nezapadajúce do kontextu medzinárodného práva z hľadiska tých riešení, ktoré turecká strana navrhovala.

A predstavte si, my sme im povedali: „Áno, chápeme to a sme pripravení vám pomôcť“.

Pochopte, ja som o tzv. Turkménoch ani jedným uchom nič nepočul. Ja viem, že Turkméni žijú, naši blízki Turkméni, Turkménsku, a tu sa nedá pochopiť nič …

Nám nikto nič nepovedal. Ale ak sme potvrdili pripravenosť spolupracovať na veľmi citlivých pre Turecko otázkach, bolo snáď tak ťažké vopred zdvihnúť telefón, alebo prostredníctvom existujúcich vojenských kanálov spolupráce povedať: viete, vtedy sme sa rozprávali, ale o tomto úseku hranice sme nehovorili, lenže aj tu máme svoje záujmy. Majte na zreteli: prosíme to či ono, alebo neútočte. Nikto sa ani nepokúsil niečo povedať!

To všetko nehľadiac na to, že sme prejavili ochotu spolupracovať s Tureckom na najcitlivejších pre neho otázkach. Prečo bolo potrebné to urobiť? Ja nechápem, prečo? A čo dosiahli? Mysleli si snáď, že odtiaľ utečieme?

To samozrejme nie, Rusko nie je taká krajina. My sme svoju prítomnosť navýšili, počty bojového letectva vzrástli. Neboli tam ruskej systémy protivzdušnej obrany, teraz tam stojí S-400. Uvádzame do štandardného stavu systém PVO Sýrie, opravili sme už skôr dodané systémy PVO „Buk“, sú veľmi efektívne. Ak predtým Turecko tam ešte lietalo a neustále porušovalo vzdušný priestor Sýrie, teraz len nech to skúsi! Prečo (to urobili)?

Opýtal ste sa: „Snáď tam je nejaká tretia strana?“ Ja Vašu narážku chápem. My to nevieme. Ale ak niekto z tureckého vedenia sa rozhodol pobozkať Američanom isté miesto, neviem, či sa zachoval správne, alebo nie.

Po prvé, neviem, chcú to Američania alebo nechcú. Možno si predstaviť, že na akejsi úrovni boli dohody o tom, že my tu „zložíme“ ruskej lietadlo, a vy privriete oči, že vstúpime, povedzme, na územie Iraku a okupujeme jeho časť. Ja neviem, možno, že takáto dohoda existovala, nie je nám to známe. V každom prípade sa im podarilo dostať všetky do veľmi ťažkej situácie.

A podľa môjho názoru, keď sa tak pozerám, analyzujem všetko, čo sa tam dialo a deje, zdá sa mi, že ISIL je už vôbec druhoradou vecou. Teraz vám poviem, ako ja to vidím.

Svojho času vstúpili do Iraku, zničili krajinu (dobre je to, alebo zle – nie je dôležité), vzniklo vákuum. Potom sa objavili prvky, súvisiace s obchodovaním s ropou. A táto situácia sa utvárala roky. Veď je tam vytvorený biznis, pašovanie vo veľkom, priemyselnom meradle. Potom vzhľadom na potrebu chrániť toto pašovanie a nelegálne vývoz, vznikla potreba vojenskej sily. A veľmi sa hodilo využiť islamský faktor, lákať potravu pre delá islamskými heslami, ktoré naozaj len hrajú hru, ktorej podstatou sú ekonomické záujmy. Začali je tam sústreďovať. Takto podľa môjho názoru vznikol ISIL. Teraz bolo treba zaistiť cesty dodávok.

Začali sme útočiť na konvoje. Teraz vidíme, že sa rozčleňujú, v noci sa pohybujú v skupinách, v ktorých je päť, šesť, desať, pätnásť strojov. Ale iná trasa, hlavné, sa začala odkláňať do Iraku a pokračuje cez Irak, cez iracký Kurdistan. Tam na jednom mieste – požiadam ministerstvo obrany, aby to ukázali, – sme zistili 11 tisíc cisternových áut, 11 tisíc na jednom mieste, viete, je to proste hrôza. Takže, ak je tam tretia strana, to neviem, je celkom možné, že takýto scenár existuje, že asi nebol s nikým dohodnutý, ale dnešné turecké úrady sú neustále kritizované, len tak – z diaľky, za islamizáciu krajiny.

Ja teraz nehovorím, že to je zlé alebo dobré, ale pripúšťam, že sa súčasné vedenie Turecka rozhodlo ukázať Američanom a Európanom: áno, islamizujeme krajinu, ale my sme takí tí moderní islamisti, civilizovaní. Povedal predsa kedysi Reagan o Somozovi: Somoza je samozrejme gauner, ale je to náš gauner; teda berte to do úvahy: sme síce islamisti, ale my sme vaši islamisti.

Možno, že je tam aj taký podtext, ale nič dobrého z toho, čo sa stalo, nevzišlo. A ciele, ak nejaké boli, nielen neboli dosiahnuté, ale naopak, mám teraz na mysli turecké ciele, naopak – situácia sa len zhoršila.

Teraz o našich Turko tatárskych národoch. Samozrejme, že je potrebné pokračovať vo svojich kontaktoch s etnicky nám blízkymi, hovorím „nám“, pretože tureckojazyčné národy Ruska – to je súčasť Ruska, a v tomto zmysle aj turecký ľud, o ktorom som hovoril v Posolstve ako o priateľskom pre nás národe, aj ďalšie tureckojazyčné národy ako boli našimi partnermi a priateľmi, tak aj zostanú. A my samozrejme budeme a musíme ďalej udržiavať s nimi kontakt.

Ako ukázala prax, s existujúcim tureckým vedením je pre nás ťažké dohodnúť sa, alebo je to faktický nemožné. Dokonca aj vtedy, keď hovoríme „áno, súhlasíme s tým,“ zasadzujú nám rany z boku alebo do chrbta, pričom z úplne nepochopiteľného dôvodu. Preto na medzištátnej úrovni nevidím vyhliadky na nadväzovanie vzťahov s tureckým vedením, a na humanitárnu samozrejme áno. Aj keď tu sú tiež problémy. Myslím, že aj tu terajšie turecké vedenie dosiahlo to, čo zrejme ani nečakalo. Budeme musieť prijať určité reštriktívne opatrenia v ekonomike a v niektorých ďalších oblastiach, napríklad je to spojené s cestovným ruchom.

Rozumiete, tá plazivá islamizácia, kvôli ktorej by sa Atatürk pravdepodobne už v hrobe obrátil, sa nás dotýka. Vidíme, zaznamenávame, že v Turecku sú bojovníci, rodáci, povedzme, že zo Severného Kaukazu. Opakovane sme hovorili našim partnerom: „My takto nepostupujeme proti Turecku“. Nie, stále tam sú, liečia sa, sú pod ochranou. Potom vďaka bezvízovému styku vstupujú k nám s tureckými cestovnými pasmi a my ich potom musíme odchytávať buď na Kaukaze, alebo v našich miliónových mestách. Preto toto budeme musieť zaiste niečo urobiť, rovnako ako podniknúť niektoré ďalšie kroky, ktoré si vyžaduje naša národná bezpečnosť.

Teraz o prezidentovi Tatarstanu. Viete, u nás sa koniec koncov hovorí: nech ma nazvú aj hrncom, len aby mne do pece nestrčili. Je to naozaj otázka samotného Tatarstanu, nemyslím si, že je to natoľko citlivá, že sa to dotkne nejako národného cítenia.

Viete, ako ostro vnímajú svoje národné cítenie národy na Kaukaze, ale dokonca aj v Čečensku povedali: nie, v našej krajine by mal byť jeden prezident, a my to urobíme so svojim lídrom inak, s prvou osobou republiky. Taká bola voľba čečenského ľudu. S rešpektom prijmeme akékoľvek rozhodnutie Tatarstanu. Takže rozhodujte sami, áno?

Som Anton Vernický, Prvý kanál.

V. Putin: Ospravedlňujem sa, zabudol som na niečo, zapísal som si Váš dopyt. Ospravedlňte ma, prosím, Antone.

Osud sýrskeho prezidenta.

Mnohokrát som o tom hovoril a chcem ešte raz zopakovať. Nikdy nebudeme súhlasiť s tým, že niekto cudzí, nech je to kdekoľvek, bude niekomu vnucovať, kde a kto má riadiť. To sa jednoducho úplne nezhoduje ani s nejakým zdravým rozumom, ani s medzinárodným právom. A my sme samozrejme hovorili o tom s ministrom zahraničia Kerrym. Naša pozícia sa nemení, je principiálne. Sme presvedčení, že iba sýrsky ľud môže určiť, kto ho má riadiť a podľa akých noriem, podľa akých pravidiel.

Takže všeobecne – a ja teraz poviem pravdepodobne dôležitú vec – podporujeme iniciatívu Spojených štátov, vrátane prípravy rezolúcie BR OSN o Sýrii, a práve s návrhom tejto rezolúcie prišiel minister zahraničia. Celkovo nám to vyhovuje. Myslím, že po zoznámení s projektom to musí uspokojiť aj sýrske úrady. Aj keď niečo sa im možno nemusí páčiť. Pretože keď ide o pokus vyriešiť konflikt, ktorý trvá v priebehu mnohých rokov a je to krvavý konflikt, vždy je možný kompromis, ale ústupky musí nasledovať z oboch strán. Sme presvedčení, že vcelku ide o prijateľnú ponuku, aj keď sú tam ešte veci, na ktorých je potrebné pracovať.

Opakujem, že je to iniciatíva Spojených štátov, prezidenta Obamu. To hovorí o tom, že Spojené štáty a Európa sú v najvyššej miere znepokojení tým, čo sa teraz deje na Blízkom Východe, v Jemene, Sýrii, v Iraku. Budeme všemožne prispievať k riešeniu tejto krízy a budeme usilovať o to, aby riešenia, ktoré môžu byť nájdené, uspokojili všetky strany, nehľadiac na to, ako zložito táto situácia vyzerá. Ale postupnosť by mala byť taká: spoločná práca na príprave ústavy, musí sa vytvoriť mechanizmus kontroly nad možnými budúcimi voľbami, pričom transparentný mechanizmus, ktorému budú všetci dôverovať, – a na základe týchto demokratických procedúr by Sýria sama mala určiť, aké formy vládnutia tam sú najviac vhodné a kto by mal riadiť krajinu.

A. Vernický: Chcel by som pokračovať na tému Sýrie. Vladimír Vladimirovič, existuje u nás jasný plán ohľadom Sýrie, alebo konáme impulzívne?

Pozrite sa: Turecko zostrelilo naše lietadlo – okamžite sme zvýšili svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii. Kedy skončí naša vojenská operácia? Čo budete považovať za konečnú bodkou za našej vojenskú operáciou v sýrskom priestoru? Domnievate sa, že stále ešte je možné prenesenie vnútro sýrskeho konfliktu do politickej roviny? Aj keď ste už o tom hovoril, je to možné?

V. Putin: Práve teraz som sa snažil na to odpovedať.

Sme presvedčení, že:

a) je to možné;

b) sme presvedčení, že iný spôsob, ako vyriešiť túto situáciu neexistuje.

Rovnako sa to bude musieť urobiť skôr alebo neskôr, a lepšie je skôr, ako neskôr, bude menej obetí a nákladov, menej bude hrozieb, vrátane tých pre Európu, aj pre Spojené štáty.

Veď zabili 14 ľudí v USA, ISIL sa aj tam dostal. Pretože orgány USA, činné v trestnom konaní, uznali, že je to teroristický čin, pričom zo strany ISIL, takže je to hrozba pre všetkých. A preto čím rýchlejšie to urobíme, urovnáme, tým lepšie. Opakujem ešte raz, neexistuje iný spôsob, ako riešiť problémy, okrem politického.

A či máme plán? Práve som ho predniesol, napodiv, v podstate v kľúčových aspektoch sa zhoduje s americkou, Spojenými štátmi navrhnutú víziou: spoločná práca nad Ústavu, vytvorenie nástrojov dohľadu nad budúcimi predčasnými voľbami, voľby samotné a uznanie ich výsledkov na základe tohto politického procesu.

Samozrejme je to zložitá vec, samozrejme sú tam vzájomné výhrady: niekomu sa páči istá skupina, inému sa to nepáči, je taká skupina, niekto chce pracovať so sýrskou vládou, niekto to kategoricky odmieta. Ale je potrebné, aby všetky strany, ktoré stoja proti sebe, našli v sebe silu postupovať ústrety jeden druhému.

A. Vernický: A čo vojenská operácia?

V. Putin: A čo s vojenskou operáciou?

Už dávno sme povedali, že budeme vykonávať letecké údery a podporovať útočné akcie sýrskej armády. Budeme v tom pokračovať tak dlho, kým sýrska armáda bude vykonávať operácie.

Mimochodom, nedávno som to tiež verejne povedal, bol to nápad Françoise Hollanda: skúsiť spojiť sily ako sýrskej armády, tak aspoň časti ozbrojené opozície pre boj s ISIL. To sa nám aspoň čiastočne darí.

Aspoň sme nadviazali kontakt s ľuďmi – je to takzvaná opozícia, pričom nezmieriteľná a ozbrojená opozícia v Sýrii, – ktorí chcú bojovať s ISIL a prakticky to robia. Podporujeme ich úsilie v boji proti ISIL údermi ruského letectva rovnako, ako to robíme pri podpore sýrskej armády. A keď uvidíme, že proces zbližovania začal, že sa začal politický proces, a keď sama sýrska armáda, sýrske vedenie sa domnieva, že je koniec, že sa musí prestať strieľať a treba začať konať, od tejto chvíle nemôžeme byť väčšími Sýrčanmi, než sami Sýrčania. K čomu by sme to potrebovali? A čím skôr k tomu dôjde, tým lepšie.

D. Peskov: Sergejov Briljov, chcel ste niečo doplniť k tejto otázke?

S. Briljov: Ďakujem. Áno, doplnenie k tomu, čo zaznelo z úst mojich kolegov z Turecka a z úst Antona. Vladimír Vladimirovič!

Po prvé: je koniec, vlak sTurkami už definitívne ušiel? Čiže prezident Erdogan už nemôže nič urobiť, aby zvrátil situáciu?

A za druhé: väčšími Sýrčanmi, než sami Sýrčania byť nemusíme, ale keď už turecké akcie vyprovokovali napríklad navýšenie ruského kontingentu v Latakii, tak ak nie je žiaduce, aby táto základňa tam zostala neskoršieho zabezpečenie stability v Sýrii, vo Východnom Stredomorí?

V. Putin: Nechcem odpovedať za iné osoby, lídrov iných štátov. Ak sa domnievajú, že je možné a potrebné niečo urobiť, nech to robia. Zatiaľ nič nevidíme. Prečo by som mal teraz o tom hovoriť? To je prvá časť.

Teraz druhá časť, týkajúca sa základne. Viete, u nás tiež existujú rôzne prístupy k tomu. Niekto v Európe, v Spojených štátoch sa domnieva, mnohokrát sme o tom počuli: vaše záujmy tam budú zohľadnené; ak chcete, vaše vojenská základňa tam zostane.

Ale ja vôbec neviem, potrebujeme tam základňu, alebo nie? Veď čo je to základňa? Základňa – to je dosť podstatná infraštruktúra, treba do nej investovať peniaze.

Koniec koncov, ako sa dnes veci majú? Je tam naše letectvo, sú mobilné moduly pre stravovanie, pre relaxáciu. Skompletizovali sme to za dva dni, naložili do „Anteja“ a to je všetko – už sme na svojich letiskách.

Ale základňa – to je úplne iný príbeh. Niektorí sú toho názoru, tiež u nás si to niektorí myslia: áno, je potrebné tam mať základňu. Nie som o tom presvedčený, a prečo? Hovoril som s európskymi kolegami, oni mi hovoria: áno, my vieme, určite sa pohrávaš s takou myšlienkou. A ja sa pýtam: prečo? Odpoveď znie: aby ste to tu držali všetko pod kontrolou. A prečo by sme tam mali mať všetko pod kontrolou? To je tiež veľmi vážna otázka.

My sme však ukázali, že aj keď sme v predtým nemali rakety stredného doletu, všetky sme ich kedysi zničili, pretože sme ich mali iba na zemi. Tiež Američania zničili to, čo bolo na zemi, „Pershing“, ale „Tomahawk“ na mori a na leteckých nosičoch, na lietadlách, si ponechali. My sme ich také rakety doteraz nemali, teraz máme: 1500 kilometrov námornú raketu „Kaliber“ , druhou je X-101 na lietadlách, dolet 4500 kilometrov.

Načo by nám bola taká základňa? Ak bude potrebná niekoho zasiahnuť, aj bez nej ho zasiahneme. Možno je v tom nejaký zmysel, ale je to vo hviezdach, je to treba premyslieť. Oporný bod, možno nejaký dočasný, to pripúšťam, ale zapúšťať tam korene, vťahovať sa do tej situácie, podľa môjho názoru, nie je to akútna potreba, budeme premýšľať.

D. Peskov: Kolegovia, poďme sa navzájom rešpektovať, len jedna otázka, áno? Aby sa na všetky dostalo. Těrechov, „Interfax“, prosím.

V. Putin: Prepáč, tu je Ukrajina, naša bratská republika. Neúnavne to opakujem. Prosím.

D. Peskov: Dajte mikrofón, prosím, do prvej rady

R. Cymbaljuk: Ďakujem moc za možnosť položiť otázku, aj keď nie sme Turci, sme Ukrajinci.

V. Putin: Ja viem,áno.

R. Cymbaljuk: Vladimír Vladimirovič, v kontexte Vašich opakovaných tvrdeniach o tom, že v Donbase nie sú ruskí profesionálni vojaci, chcel som Vám vybaviť pozdravy od kapitána Jerofejeva a seržanta Alexandrova, tretia brigáda, mesto Togliatti. Povedzte prosím, či ich budete vymieňať z aSencova, Savčenkovou, Afanasjeva, Koľčenka, Klycha? A tento zoznam ešte zďaleka nekončí.

A ak môžem, predsa len ešte druhá otázka: Minskej dohody končia, ani jedna zo strán je neplní, to je vlastne pokračovanie mojej prvej otázky.

Takže čo môžeme čakať od Vás od 1. januára budúceho roka? Budete znovu útočiť, budete ponúkať nejaké rokovania, alebo snáď na nejakú dobu na Ukrajinu zabudnete?

V. Putin: K otázke výmeny. Nikdy sme nepovedali, že tam nie sú ľudia, ktorí sa zaoberajú riešením niektorých otázok, vrátane tej z vojenskej oblasti, ale to neznamená, že tam sú prítomné pravidelné ruské jednotky. Vnímajte ten rozdiel. To je prvá vec.

Druhá. Menoval ste dve či tri osoby, ktoré ponúkate vymeniť, a potom ste začal vymenovávať dlhý zoznam, za koho si ich prajete vymeniť. Po prvé, výmena musí byť rovnocenná. A za druhé, musíme spolu s našimi kolegami všetko pokojne prediskutovať, pohovoriť si a pokračovať v tom, na čom sme vždy trvali, a v tom, čo ponúka ukrajinský prezident: je potrebné oslobodiť ľudí, ktorí sú zadržiavaní ako z jednej, tak aj z druhej strany. Predovšetkým sa to týka ľudí z Donbasu, z juhovýchodnej Ukrajiny a ukrajinských vojakov, ktorí boli zadržaní na týchto územiach. Ale výmena tu musí byť rovnocenná.

O čom to hovorím? Zrejme nie je žiadnym tajomstvom, že ukrajinské úrady považujú tých, ktorí boli zatknutí a sú v Donbase, za ľudí, ktorí podliehajú výmene, avšak tí, ktorí sedia vo väzniciach v Kyjeve, sú považovaní za zločincov a sú vyňatí z rámca tejto výmeny. Ľudia na Donbase s tým nesúhlasia. Je potrebné sa zachovať poctivo a povedať, poďme vymeniť všetky za všetkých, tak, ako to Pjotr Alexejevič Porošenko práve ponúkal: všetky za všetky a nie selektívne: týchto vymeníme, ale týchto nie. Takže v tomto smere je takýto prístup a my ho podporujeme. Máme veľa nezhôd s vedením Ukrajiny, ale v tomto zaujímame spoločnú pozíciu.

Teraz po 1. januári. Bohužiaľ pre nás, od 1. januára očakávame zhoršenie našich ekonomických vzťahov, pretože sme nútení urobiť rozhodnutie o tom, že od 1. januára nebudeme s Ukrajinou pracovať ako s členom zóny voľného obchodu SNS. Vedúci predstavitelia EÚ mi ponúkali a žiadali, aby sme nevylučovali Ukrajinu zo zóny voľného obchodu a neodoberali jej preferencie v obchode s Ruskom v nádeji na to, že v priebehu roka budeme v trojstrannom formáte, teda Rusko – EÚ – Ukrajina, vyjednávať a uplatníme akési zmeny v rôznych formách (ak sa nemá zmeniť samotná asociačná dohoda s EÚ), potom tam vykonáme nejaké úpravy pomocou dodatočných protokolov, ktoré rozptýlia naše obavy a zaručia naše ekonomické záujmy.

Až do júla sme stokrát požiadali o stretnutie s nami v trojstrannom formáte. Iba v júli začali kontakty, viete? K ničomu to vlastne neviedlo.

Nedávno sme sa v Paríži opäť stretli s kancelárkou SRN i s predsedom Európskej komisie. Poslali nám papier. Využijem dnešné solídne publikum a len poviem, o čo ide. My sme sa snažili udržať naše ekonomické vzťahy s Ukrajinou. Ale veď Ukrajina je členom zóny voľného obchodu. Sú tam vzájomné preferencie, nulové tarify. Ukrajina používa a používala v ekonomických vzťahoch s Ruskom a ďalšími krajinami SNŠ, povedzme, štandardy, technické normy, colné predpisy, ktoré sme zdedili ešte z minulosti a ktoré spoločne postupne meníme. Ukrajina akoby jednostranne opúšťa tento režim a pripája sa ku všetkým európskym predpisom. Je tam napríklad napísané, že všetky výrobky na ukrajinskom trhu majú vyhovovať technickým štandardom a technickým normám platným v EÚ. Ale pochopte nás, naše tovary zatiaľ nespĺňajú tieto požiadavky.

To znamená, že vyhadzujete náš tovar zo svojho trhu?

Napísali sme o tom a počuli:

Ukrajina má právo po istú dobu ponechávať si aj to, aj ono. Čiže, ona nemá povinnosť, ale má právo.

Ale či to bude robiť alebo nebude – nie je jasné. A k tomu, aby sa to všetko určilo, môže byť vytvorená subkomisia, ale tiež nemusí. Ale od nás sa vyžaduje, priamo je tam uvedené: Rusko ponecháva (Ukrajine) všetky zvýhodnenia. Tak sa to nerobí.

Ďalej. Tu vôbec nie je potrebné byť odborníkom, je tam napísané, že Rusko sa zaväzuje uviesť do súladu s predpismi EÚ naše colné štandardy v SNS.

Povedal som im v Paríži: ste vôbec dospelí ľudia, alebo nie?

My sme sa v troch (Rusko, Bielorusko a Kazachstan) celé roky dohadovali o týchto colných sadzbách, a vy chcete, pretože Ukrajina sa pripojila k tejto dohode s EÚ, aby sme zmenili všetky colné normy v SNS. To je jednoducho nefér požiadavka. Je nemožné to urobiť za jeden rok.

Teraz je (tam) napísané, že budeme musieť prejsť na platné fytosanitárne normy EÚ. Ale Ukrajina je pripravená, a s nami nikto nerokoval. Priamo je uvedené, že Rusko berie na seba povinnosti. Prečo by to preboha robilo? Možno, že sme „pre“, ale to si vyžaduje čas. Uvedomte si, koniec koncov, vyžaduje to čas a investície. Ide o desiatky, stovky miliárd dolárov. A čas, ktorý potrebujete.

Mimochodom, v Paríži mi povedali: „Ale naše štandardy sú lepšie. Nie je preto vhodnejšie prejsť na naše štandardy?“ Áno, to je pravda, my to tiež chceme, ale sú potrebné peniaze, investície. Pritom máme zablokované vonkajšie financovanie. Musíte si uvedomiť, že to nie je uskutočniteľné, prečo teda ste to všetko napísali?

Oni hovoria: „Ale my sme ešte nečítali to, čo je tam napísané“. Takže, vy ste nečítali, ale nám tento oficiálny papier poslali. Máme s tým súhlasiť?

Teraz o tom, čo budeme robiť. Neplánujem zavádzať voči Ukrajine nejaké sankcie, rád by som, aby to všetci počuli.

Proste prejdeme na režim doložky najvyšších výhod.

To znamená, že Ukrajina nemôže mať horšie podmienky, než všetci naši ostatní partneri.

Ale samozrejme od 1. januára 2016 Ukrajina žiadne výhody a preferencie v obchode s Ruskom využívať nebude.

Čo to znamená v praxi? V praxi to znamená, že dnes sú nulové tarify v obchode medzi Ruskom a Ukrajinou, a potom priemerná sadzba bude šesť percent. Niekde tri, niekde osem, niekde potom desať percent.

Ale to nie je naša voľba. Všemožne sme bojovali o to, aby k tomu nedošlo. Ale nemali záujem nás vypočuť. Navyše tak, jednostranne a v takom štýle, ako som vám práve rozprával. Ale budeme pracovať aj v tých podmienkach, ktoré sa vytvárajú.

Teraz čo sa týka akýchsi útokov. Vy to viete, hovorím vám to úprimne, nemáme záujem na prehlbovaní konfliktu. Naopak, máme záujem na tom, aby tento konflikt bol čo najrýchlejšie vyriešený, avšak nie cestou fyzickej likvidácie ľudí na juhovýchode Ukrajiny.

Mimochodom, pozrite sa na výsledky komunálnych volieb a všimnite si, ako hlasoval juhovýchod Ukrajiny. Tam všade, nakoľko viem, v deviatich alebo desiatich regiónoch, všade opozičnej blok obsadil prvé či druhé miesto.

A na tých územiach Donbasu a Luhanskej oblasti, ktoré sú kontrolované ukrajinskými úradmi, viac ako 43 percenta voličov hlasovalo pre opozičný blok. Toto kyjevskej orgány nevidia? Nechcú zohľadniť nálady a očakávania svojho vlastného ľudu?

Veľmi sa spoliehame na to, že budeme viesť otvorený, úprimný dialóg. O minských dohodách. Už sme stokrát počuli, že je potrebné, aby Rusko splnilo Minskej dohody. Nič iné si neželáme! Vezmite si, pozrite sa, čo je (tam) napísané.

Za prvé.

Vykonať zmeny v Ústave a dohodnúť to s Donbasu na trvalom základe. Vykonali to? Zdanlivo to zahrnuli do prechodných ustanovení.

Lenže čo je tam napísané, čo tam napísali? Zákon o osobitnom štatúte správy previedli do prechodných ustanovení. „Na trvalom základe, – pýtam sa všetkých mojich kolegov, – na trvalom základe?“

Všetci hovoria: „Na trvalom, na trvalom“. Rozprávam: “

A viete, že tento zákon má platiť len tri roky? Rok už uplynul“.

Všetci: „Vážne?“ Ja hovorím: „Áno“. – „Peter Alexejevič, že áno?“ On hovorí: „Áno“. Je to pravda, prisahám, ide o takmer doslovný prepis priamej reči. Všetci hovoria: „Viete, on to musí urobiť na trvalom základe“. Ja hovorím: „Keď musí, nech to robí“.

Teraz sa pozrime na ten spomínaný zákon o osobitnom statuse. Prešiel Radou? Prešiel. V minských dohodách je napísané: „Po uplynutí 30 dní uviesť do platnosti, prijať uznesenie Rady“. Prijali? Prijali.

Ale ako to prijali? Pripojili ešte k samotnému zákonu, ak sa nemýlim, článok 10, v ktorom je napísané, že to bude naozaj platiť len po konaní volieb, to znamená, že sa opäť odkladá. Ja hovorím: „Pozrite sa, tu je predsa napísané, že má nadobudnúť účinnosť.“ „Nie, tak to nie je. Je napísané: prijať uznesenie Rady. My sme to prijali a bodka“. Veď je to manipulácia. Ak chceme naozaj reálne vyriešiť problém, prestaňme toto robiť, poďme, budeme spoločne na tom pracovať. A sme pripravení presviedčať, pripravení uvádzať argumenty ľuďom na juhovýchode krajiny, aby bol nájdený nejaký kompromis. Sme na to pripravení a prajeme si to, je potrebné, aby to chceli aj naši partneri v Kyjeve.

V. Terechov: Dobrý deň „Vladimir Vladimirovič, práve ste hovoril o významnom rozšírení vojenskej prítomnosti v zóne konfliktu vSýrii

V. Putin: Opäť Sýria? Poďme sa pozrieť na národné hospodárstvo.

V. Terechov: Nie, pôjde o Rusko, nie o Sýriu. Teraz sú tu sankcie, ropa zlacňuje, máme nielen sankcie, ale aj krízu. Povedzte, prosím, má Rusko dosť zdrojov na všetko?

V. Putin: Na čo všetko?

V. Terechov: Na vojenské operácie, na zvýšenie vojenskej prítomnosti, na prežitie, plus k tomu je viac než dosť ďalších problémov, a zdroje – to nie sú len peniaze a vojaci. Spomenul som si práve na príslovie: „Vojnu je ľahké začať, ťažké zastaviť“.

V. Putin: My sme za

a) vojnu nezačali.

Vykonávame jednotlivé operácie s využitím nášho letectva, kozmických síl, systémov protivzdušnej obrany, spravodajských služieb. Neznamená to vážne zaťaženie, nie je to spojené s ťažkým zásahom do rozpočtu. Časť finančných prostriedkov, ktoré sme plánovali na školenia a na vojenské cvičenia, sme len presmerovali na činnosť našich leteckých a kozmických síl v Sýrii. Je k tomu treba niečo pridať, ale to vôbec nemá pre rozpočet zásadnejší význam.

Chápte: konajú sa u nás veľká cvičenia, len taká cvičenia ako „Centrum“, „Východ-2015“ viete, koľko stojí. Tisíce ľudí sú do toho zapojené, tisíce ľudí sú prepravované z jedného cvičného priestoru do iného, k tomu stovky lietadiel a tak ďalej, a tak ďalej.

Len sme časť týchto prostriedkov nasmerovali inam, vykonávať operácie v Sýrii. Je ťažké si predstaviť lepšie cvičenie. Takže v podstate môžeme tam dosť dlho cvičiť, bez toho aby sme výrazne poškodili náš rozpočet.

A čo sa týka ďalších zložiek, tak, áno, je to ťažšie otázka, mám na mysli riešenie ekonomických úloh, ktoré pred nami celkovo stojí. To, čo je potrebné robiť, a ako to budeme robiť, približne vieme, hovoríme o tom verejne.

Teda, čo k tomu povedať? Ak sa mám vrátiť späť k ekonomike, potom sa samozrejme musíme zaoberať (už som o tom hovoril, zdá sa) náhradou dovozu. A nielen samotnú náhradou dovozu ako takú, ale je potrebné modernizovať našu ekonomiku, zvyšovať produktivitu práce, zlepšiť podnikateľské klímu, zabezpečiť kúpyschopný dopyt obyvateľov. To je tiež jeden z prvkov hospodárskeho rozvoja. Potrebujeme realizovať celý súbor opatrení, ktorý vláda verejne vyhlásila. A my to budeme robiť.

Dobrý deň! Som Anastasia Žukovová, „Tulské novinky“. Moja otázka je taká. V roku 2014 došlo v meste Tula k tragédii, v miestnej pôrodnici dve dojčatá utrpeli popáleniny. Jedno z nich bolo zasiahnuté ťažko, takmer na 80 percentách. Teraz sa rieši otázka jeho osvojenie. A ľudia z celej krajiny sa strachujú o osud Matveje a vyjadrujú obavy, že sa to stane formálne. Nemožno vylúčiť takúto možnosť, že chlapec nakoniec skončí v zariadení pre telesne postihnutých. Väčšina Rusov a ľudia zo zahraničia by si priali, aby sa chlapec dostal do milujúcej rodiny. Vladimír Vladimirovič, nemohol by ste ovplyvniť Matvejov osud a osobne prevziať kontrolu nad procesom adopcie a liečbou chlapca? A čo podľa vášho názoru treba robiť s naším zdravotníctvom, aby sa takéto prípady nikdy neopakovali? Ďakujem.

V. Putin: Je to hrozný, do očí bijúci prípad, nemožno o tom bez sĺz hovoriť a spomínať nato. Desivá tragédia.

Ani sa mi nechce o tom hovoriť, je to hrozné. A príčina nie je v zdravotníctve, všeobecne vzaté. Tu, koľko by bolo peňazí,to je jedno, rovnako asi budú existovať ľudia, ktorí takto s trestuhodnou nedbanlivosťou vykonávajú svoje povinnosti. Toto je potrebné sledovať a budovať vzťah samotného personálu k plneniu svojich služobných povinností úplne inak.

Čo sa týka zariadení pre postihnutých alebo adopcie, viem, že naozaj to sleduje celá krajina, ja teda o tom viem, dohliadame nato. Navyše je známe, že niekoľko ľudí(nie jeden, dva alebo tri), niekoľko rodín nielen, že chcú, ale bojujú za možnosť adoptovať Matveje. Prajem im veľa šťastia, chcem im za to poďakovať. Dúfam, že v blízkej budúcnosti bude tento problém vyriešený.

Slečna, sľúbil som Vám odpoveď, prosím.

Ďakujem, že plníte sľuby, Vladimír Vladimirovič. Som Jekaterina Vinokurovová, server „Znak.com„.

Práve končí rok 2015.

Ste už 15 rokov pri moci, a už môžeme hovoriť o tom, že máme čo do činenia s ustáleným systémom.

Moja otázka sa týka veľmi nebezpečnej stránky tohto systému, pretože vidíme, v poslednej dobe obzvlášť zreteľne, že nám za túto dobu vyrástla veľmi nebezpečná druhá generácia akési „pseudo-elity“.

Napríklad, je to mladý Rotenberg, ktorému len tak darovali kamiónovú dopravu krajiny. Je to mladý Turčak, ktorého doteraz nedokážu vypočuť v trestnej veci zbitie Olega Kašina, nehľadiac na to, že u neho v regióne sú naďalej pravidelne biti novinári.

Sú to mladé ratolesti pána Čajky, ktorí sa zaoberajú akýmsi podozrivým biznisom, ktorý si naozaj žiada vyšetrenie.

Ospravedlňte mne, prosím, kašlem na to, či to je zákazka alebo nie, to nie je dôležité, musí sa to vyšetriť.

A ďalšie a ďalšie deti, ktoré nikdy nedokážu ani obrodiť Rusko, ani ochrániť Rusko, pretože nie je to žiadna elita, len akási „pseudo-elita“.

A pritom, keď napríklad, my novinári, prevádzame nejaká vyšetrovanie alebo sú vznášané verejná obvinenia, ako to bolo v prípade generálneho prokurátora Čajky a jeho okolie, úrady namiesto toho, aby sa do tej veci skutočne vložili a začali vyšetrovanie, začnú kričať o zákazke hrozného Štátneho departementu, hrozného Obamu, alebo začnú naopak preverovať, ako keď prokuratúra prišla na TV kanál „Dážď“, ktorý pomáhal pri vyšetrovaní. Ak napríklad vodiči kamiónov vyjdú na protestnú akciu, potom je obviňujú, že je to na niečí objednávku a tak ďalej, namiesto toho, aby sa s nimi hovorilo.

Vladimir Vladimirovič, moja otázka je jednoduchá. Keď ste v roku 2000 prišiel k moci, očakával ste takýto výsledok? Alebo snáď možno ešte niečo napraviť, možno ešte nie je neskoro? Ďakujem.

V. Putin: Ohľadom výsledkov. Myslím, že ak chceme byť objektívni, musíme uznať, že výsledky nie sú len také. Výsledky spočívajú predovšetkým vo významnom zvýšení príjmov obyvateľstva, v posilnení ekonomiky, ktorá vzrástla takmer dvakrát.

Objem nášho HDP vzrástol takmer na dvojnásobok – to je výsledok. Posilnenie obranyschopnosti krajiny, možnosti Ozbrojených síl – to je výsledok. Boj s terorizmom, ktorého prejavy sme ešte do konca neprekonali, ale väz sme mu určite zlomili, – to je výsledok. Takéto veci vedľajšej povahy, ktoré ste spomenula, sú možné takmer všade. Čo sa týka reakcie tlače, verejnosti na prácu a činnosť detí predstaviteľov vyššieho vedenia v rôznych priemyselných odvetviach. Mladý Rotenberg, o ktorom ste sa zmienila, tak jeho otec nikde v štátnych orgánoch nepracuje, pokiaľ je mi známe. Možno už niekam prenikol, ale zdá sa, že nie.

Čo sa týka Čajky. Čo sa týka toho ešte? Turčak a ďalšie. Viem, že sa v médiách, na internete objavuje informácia o tom, že Turčak, pripusťme, je namočený v bití novinárov. Tak teda je on sám namočený alebo je to jeho otec?

Viete, existuje známy vtip ešte zo sovietskych čias, kedy personalista hovorí: „Nie, toho nepovýšiť“. – „Prečo?“ – „Mal nejaké trable s kožuchom“. Ukázalo sa, že jeho manželke pred piatimi rokmi v divadle ukradli kožuch. Niečo teda skutočne bolo, takže ho pre všetky prípady nepovýšiť. My by sme sa nemali takto správať. Je dobre, že si toho všímate. Naozaj dobre. To nám dáva podnet … nedáva podnet, musíme na to reagovať.

Čo sa týka všetkých prejavov, najmä v súvislosti s deťmi vysoko postavených úradníkov … Veď ak máme napríklad hovoriť o generálnom prokurátorovi – to je samozrejme veľmi dôležitá inštitúcia, – je nutné pochopiť: deti generálneho prokurátora porušili zákon, alebo nie?

Sú v práci generálneho prokurátora akési prvky spojené s konfliktom záujmov? Prokurátor nejako prispieval a napomáhal svojim deťom?

Ale k tomu máme Dozorný úrad Prezidenta. Nechcelo sa mi o tom hovoriť, ale to neznamená, že sa tým nezaoberáme. Je potrebné všetko starostlivo preveriť. Rovnako ako je potrebné sa pozorne pozrieť a vyčistiť všetky možné zložky informácií, ktoré sa objavujú na internete.

Teraz o vodičoch kamiónov. Máte otázky spojené priamo s tým? K diaľkovo automobilovej preprave sú ešte otázky? Prosím. Je možné, že tento problém bude presnejšie formulovaný.

Otázka: Mám otázku nielen k vodičom kamiónov. Všetci vieme o problémoch profesionálnych vodičov, ktorí už niekoľko týždňov protestujú proti nedokonalosti nového systému vyberania poplatkov. Ale ja mám otázky celkovo menom automobilovej komunity. Skrátka motoristi tiež sú nútení, ako sa hovorí, soliť. Ako príklad: buduje sa diaľnice z Moskvy do Petrohradu, ktorú už teraz všetci označujú za najdrahšie v Európe. Napríklad, cesta do okolia Moskvy stojí tam a späť tisíc rubľov. Všeobecne vzaté, nie je to malá čiastka pre naše obyvateľstvo.

V Moskve platené parkovanie prišlo už aj do obytných štvrtí. Dá sa povedať, že v tom nebola akútna potreba, to už mnohí priznali. Celé automobilovej komunite hovoria, že robíme to isté, ako je to v Európe. Ale naša životná úroveň je oveľa nižšia, Vy ste sám na začiatku tlačovej konferencie poukázal na to, že reálne príjmy obyvateľstva klesli. Preto by som sa rád spýtal: sú spravodlivé tak vysoké poplatky zaťažujúce všetky kategórie motoristov?

V. Putin: Platené parkovanie sa k tomu akoby priamo nevzťahuje, to je iná otázka. Môžem povedať nasledovné, ohľadom tohto parkovanie v Moskve. Vo všetkých veľkých mestách nemožno vyriešiť problém iným spôsobom, než zavedením týchto parkovísk. Samozrejme, tu vo všetkom musí byť tiež zdravý rozum, je potrebné sa pozerať nielen čo robiť, ale tiež ako to urobiť, a tieto cenníky treba navrhovať s ohľadom na realitu. Spolu s tým takéto rozhodnutie prijali moskovské úrady. Ale mali by ste o tom vedieť.

Moskovské orgány prijali rozhodnutie k tomu, že tieto parkovacie plochy a ceny za ne sú stanovené nie obvyklým direktívnym nariadením moskovskej radnice, ale po dohode s mestskou časťou, s obvodom. A nielen to: poslanci mestských častí, obvodov majú právo rozhodnúť o tejto otázke, je im dané takéto právo. A občania, ktorí žijú v domoch, ktoré stoja popri týchto parkovísk, využívajú parkovanie zadarmo. A uisťujem vás, že občania, ktorých sa to týka, Moskovčania, ktorí žijú v blízkosti týchto parkovísk, sú viac pre, než proti. Týka sa to tých, ktorí prichádzajú buď z iných obvodov, alebo z iných regiónov, napríklad z okolia Moskvy a tak ďalej. To neznamená, že by sme na ne nemali myslieť. A samozrejme poplatok musí zodpovedať priemerným príjmom. Ale opakujem, je to v moci miestnych úradov. Príjmy z parkovísk v celej výške, úplne, na sto percent putujú do príjmov miestnych rozpočtov obvodov.

Ešte raz chcem povedať, že to neznamená, že je možné prezieravo nazerať na stropnej ceny a limity, ale, opakujem, je to predsa len kompetencie obvodov a mestských úradov, predovšetkým obvodov.

Teraz čo sa týka ďalších zložiek automobilového podnikania.

Áno, ale čo je najdôležitejšie, padlo tu meno Rotenberg – juniora. Čo chcem povedať a čo je dôležité? Treba sa stále pozerať predsa len na podstatu problému a nie sa snažiť využiť tú či onú zložitú situáciu pre nejaké kvazipolické ciele, ale pozerať sa do hĺbky. A čo vidíme vo vnútri? Všetky poplatky, ktoré pochádzajú z tzv. Systému „Platon“, všetko na sto percent, sa prevádza do Cestného fondu Ruskej federácie a nie niekomu do vrecka, a odtiaľ tieto poplatky do posledného haliera smerujú na cestnú výstavbu v regiónoch Ruskej federácie. Chcem, aby ste to počuli. To je prvá vec.

Za druhé. Odkiaľ získava prostriedky tento spoločný podnik „Rostechnologie“ a firmy, ktorú zastupujú súkromné osoby? Dostávajú tieto peniaze priamo z rozpočtu, podľa môjho názoru, ide o sumu vo výške asi 10 miliárd. Na čo? Na opravy tohto systému, na jeho zachovanie vo funkčnom stave, na rozvoj. Ale čo to znamená, že dostávajú peniaze z rozpočtu?

To znamená, že všetko môže byť skontrolované, a to aj verejnosťou a Revízne komorou (Sčotnaja palata), čo je nesmierne dôležité.

Ak sa niekto domnieva, že tieto ceny na údržbu, na rozvoj sú nadsadené, nech to prepočíta a predloží, a to bude správne – prepočítať a predložiť. To možno urobiť, peniaze a výnosy zo systému „Platon“ do spoločnosti, v ktorej sú súkromní investori a „Rostechnologie“, sa nedostávajú. Rád by som, aby toto všetci počuli.

Vôbec, odkiaľ sa vzala táto myšlienka? Nápad vznikol tak, že ho vláda svojho času vygenerovala. Prečo? Z dvoch dôvodov. Prvý bol ten, že, pozrite sa, vo všetkých dopravných odvetviach – v letectve, riečna, námorná, železničnej doprave všetci účastníci hospodárskej činnosti platia dane a poplatky za infraštruktúru, platí aj na železnici. V automobilovom sektore dane platia len čiastočne iba za infraštruktúru, ak možno sa to tak dá povedať, prostredníctvom spotrebnej dane na benzín. Ale len čiastočne. Zatiaľ čo v iných odvetviach sa vyžaduje kompletnú platba za infraštruktúru. Viedlo to k tomu, že časť nákladov, povedzme, za rieky, mora a železnice sa začala premiestňovať na cesty. Objavilo sa obrovské množstvo nákladných automobilov, ktoré majú negatívny vplyv na túto infraštruktúru. A dopravné daň všetci platia rovnako: ako osobné auto, tak i nákladné do 12 ton a viac.

Ja viem, že chlapi občas hovoria: buď osobné auto, alebo ťažký stroj – je to jedno. Ale to nie je úplne pravda. Všetci odborníci sú toho názoru, že rovnako pri rozbiehaní a pri brzdení negatívny dopad na vozovku, spôsobený nákladným automobilom do 12 a viac ton, je určite väčšia, než vplyv osobného auta. A platí rovnako. Preto s cieľom dostať všetky odvetvia dopravy na rovnakú pozíciu, bol navrhnutý tento systém. A druhý dôvod. V roku 2008 alebo v roku 2007 bolo u nás v rámci boja s prebujnenou byrokraciou zrušené licencovania tohto druhu činnosti. Zdanlivo je to dobré, ale čo to spôsobilo v praxi? Došlo k tomu, že sa objavil veľký počet ľudí, ktorí jednoducho kupujú tieto veľkých objemoch automobily a využívajú toho. Ale toto je úplne ukážka „tieňovej“ ekonomiky. Dokonca nie sú registrované aj ako samostatne zárobkovo činné osoby.

Viete, ja sám pochádzam z robotníckej rodiny a uvedomujem si, že títo muži makajú, pracujú, sedí za volantom, ale musíme predsa len opúšťať „tieňová“ schémy. Verte mi, chcem ich podporiť. Prišla za mnou pani Panfilovová, vraví: Viete, ja som sa s nimi stretávala, sú to makači. Vyvolávajú moju sympatiu. Ale je potrebné vychádzať z týchto „tieňových“ schém, treba im pomôcť. Pred chvíľou sa mne pýtali, či som spokojný s vládou alebo nie. V tomto prípade by bolo potrebné niektoré veci doladiť. Ale ako to urobiť: vytiahnuť ich zo „tieňovej“ ekonomiky a zároveň nepreťažiť rôznymi poplatkami, platbami a daňami? Existuje jednoduchý spôsob: poskytnúť im možnosť zakúpiť lacnú licenciu. Tam je problém. V čom spočíva? V tom, že patenty sa vydávajú na rok a môže sa stať, že tam sa jedná o sezónnu prepravu. Ale nech to vláda premyslí vopred a urobí to.

A ďalej. Svojho času sme prerokovali s vládou možnosť zavedenia takéhoto alebo podobného systému. Pretože za prejdené kilometre veľkotonážnymi strojmi sa platí v mnohých krajinách sveta. V Bielorusku je to sedemkrát viac, než je navrhnuté v Rusku. Sedem krát viac za to platí! Ale rovnako sme hovorili o tom, že pri prechode na tento systém môže byť zrušená dopravnej daň. Nebola zrušená. Mimochodom, bolo to na naliehanie regionálnych vedúcich činiteľov, pretože dopravné daň sa odvádza do regionálnych rozpočtov. Ale aspoň pre veľkých objemoch vozidlá, ktoré, ktoré musia platiť za prejdené kilometre, je potrebné to urobiť. Veľmi očakávam, že to vláda v najbližšej dobe – na začiatku roka – urobí.

Viem, že existujú obavy z toho, že bude potrebné kupovať rôzne prístroje. To tiež stojí peniaze. Aj tu je potrebné starostlivo zvážiť, kto, za čo musí platiť.

Napríklad, je to tachograf, prídavné zariadenie, ktoré ukazuje, koľko času strávil človek za volantom. Chápte, konieckoncov, za neho sa musí zaplatiť. Po celom svete sa za to platí. To je potrebné urobiť aj pre zaistenie bezpečnosti samotných vodičov veľkých objemoch áut, aj pre bezpečnosť ostatných účastníkov premávky. Pretože keď človek pracuje nadčas, sedí aj 20 hodín za volantom, je to hrozba aj pre neho a pre všetkých ostatných účastníkov cestnej premávky. Áno, za to musí zaplatiť. Nepamätám sa, koľko, ale zaplatiť sa musí.

Existujú dva ďalšie prístroje. Jeden je takzvaný „Platon“, ten sa bude poskytovať všetkým zdarma, a druhý – to je systém ERA-GLONASS „(alebo tzv. SOS), ktorý vysiela signál v prípade nehody. Tento prístroj musí byť umiestnený hlboko vnútri, aby prestál nehodu. Takže prvý a druhý systém [tachograf a „Platon“] môžu byť zlúčené v jednej škatuli a tretí systém zatiaľ musí byť oddelený a zastrčený hlboko vnútri stroja. Mimochodom, tiez by mal byť poskytovaný zadarmo.

Niekto hovorí, že na nové kamióny treba montovať tieto zariadenia bezplatne, a vybavenie tých, ktoré sú už zakúpené, používajú sa, by sa malo platiť. Nemajú vyžadovať peniaze. Bolo ich už vyrobené, tuším, 2 milióny kusov. Musím povedať, že je to iniciatíva spoločnosti „Rostechnologie“, a nie nejakých súkromných osôb. Prečo?

Pretože, za prvé, „Rostechnologie“ ponúkla toto technické riešenie, zapojila do výroby svoje podniky, zabezpečila pracovné miesta, je to ich intelektuálne produkt.

Prečo tam potrebujú súkromné osoby? Ako investori. Oni investovali 29 miliárd rubľov, a zainvestovali týchto 29 miliárd v Rusku (mimochodom, ohľadom elít, ktorí môžu niečo urobiť, a ich deti, alebo nemôžu), a nie v USA, alebo na Cypre, alebo niekde inde. Ďalšia vec je to, že systém treba vyladiť. To je pravda.

Dúfam, že všetky tieto riešenia, o ktorých som hovoril, a to vrátane dane na dopravné prostriedky, v dohľadnej dobe, nie neskôr, než v prvom štvrťroku, budú prijaté vládou Ruskej federácie.

Tamara Gociridze, televízna spoločnosť „Maestro„. Vladimír Vladimirovič, mám otázku ohľadom perspektív rusko-gruzínskych vzťahov.

Ubehli už tri roky od okamihu, keď sa v Gruzínsku zmenila vláda. Očakávalo sa, že prebehne stretnutie na najvyššej úrovni. Nie je jasné, z akého dôvodu sa toto stretnutie sa doteraz neuskutočnilo.

Ľudia dúfali, že Rusko zjednoduší alebo vôbec zruší vízový režim s Gruzínskom. Zatiaľ v tejto oblasti nie sú takisto žiadne zmeny.

Mám otázku: čo môžu strany urobiť? Čo očakáva Moskva od Tbilisi? Čo je možné očakávať od Moskvy, aby sa tieto vzťahy medzi Ruskom a Gruzínskom dostali na nejakú novú úroveň? Aká je Vaša predpoveď, aké sú perspektívy?

V.Putin: Čo sa týka udalostí roka 2008 a nasledujúce degradácie našich vzťahov, mnohokrát sme o tom hovorili, ale cítim povinnosť zopakovať to ešte raz. My nie sme príčinou zostrenie situácie. Bývalé vedenie Gruzínska a vtedajší prezident Saakašvili nemali prijímať také dobrodružná rozhodnutia, ktorá viedla k jeho teritoriálnemu rozpadu Gruzínska. To je ich vina, je to vina historická a spočíva plne na ich pleciach.

Teraz sa zaoberajú exportom politických činiteľov, aktívne fungujú v inej republike bývalého Sovietskeho zväzu, na nezávislé Ukrajine. Ako vidíme, nezmenili svoj štýl práce.

Už som to pripomínal a chcem to zopakovať. Podľa môjho je to pľuvnutie do tváre ukrajinského ľudu. Nielen že dopustili, aby Ukrajinu riadili zvonka, ale ešte tam delegovaných, dovoľujem si povedať, také politických činiteľov. Mimochodom, podľa mňa Saakašvilimu nedali pracovné vízum do USA, ale poslali ho na Ukrajinu, nech tam velí. Tak tam aktívne funguje.

Čo povedali Ukrajine? Budeme vás nielen riadiť, ale pošleme vám ešte ľudí, ktorí vás budú riadiť, z viac civilizovaných krajín, susedných či zaoceánskych. Dosadíme je na kľúčové pozície: na financie, do ekonomiky, na to a na iné, na piatej a desiatej. Pretože vy sami to nemôžete dobre urobiť, iní môžu, ale vy nie.

Zo 45 miliónov ľudí nemožno nájsť 5-10 čestných, slušných a efektívnych riadiacich pracovníkov? To je jednoducho pľuvnutie do tváre ukrajinského ľudu.

Teraz čo sa týka vzťahov s Gruzínskom. My sme neboli iniciátormi rozpadu týchto stykov, ale sme ochotní ich obnovovať. Čo sa týka územnej celistvosti Gruzínska – to je predovšetkým záležitosť gruzínskeho ľudu, osetského a abcházskeho. Je potrebné s nimi pracovať, budeme akceptovať akékoľvek rozhodnutie.

Dnes, nehľadiac na všetky problémy, o ktorých ste hovorila, vidíme signály od fungujúceho vedenia Gruzínska a tieto signály sú akceptované. Všimnite si, dve tretiny vína a vínnych výrobkov z Gruzínska, dve tretiny z exportu idú práve na ruský trh a nie nikam do ďalekého zahraničia. Berieme tieto produkty rovnako ako iné a objem obratu tovar sa zväčšuje. Teraz, za tento rok, v súvislosti so všeobecnou hospodárskou situáciou sa trochu znížil, ale celkovo vykazuje dostatočne veľká tempo rastu. Čo sa týka vízového režimu. Áno, premýšľame o tom, sme pripravení zrušiť vízový režim s Gruzínskom.

Jekaterina Vyskrebencevová, „TV – Center“
Vladimír Vladimirovič, chcela by som sa vrátiť k problémom ruskej ekonomiky. Na jeseň tohto roku už bolo jasné, že veľmi rastie zadlženosť regiónov. Odborníci, Ministerstvo financií, Revízna komora („Sčotnaja palata“), zahraničné analytici hovoria o tom, že jednou zo základných príčin je nerovnováha v regionálnych rozpočtoch. Napr. v niektorých subjektoch do 65% z HDP sa míňa na výplatu sociálnych záväzkov.

V. Putin: HRP(hromadného regionálneho produktu).

J. Vyskrebencevová: Áno, prepáčte. Peniaze na rozvoj ekonomiky nezostávajú. O tom ste už hovoril a je to teraz hlavná otázka. Aké vidíte východisko z tejto situácie?

V. Putin: V podstate, úloha regionálneho vedenia spočíva v plnení sociálnych záväzkov voči obyvateľstvu. Čo je to rozvoj ekonomiky? Rozvoj ekonomiky môže a musí byť zabezpečený predovšetkým vytvorením podmienok pre taký rozvoj. Vždy dávame ako príklad rad subjektov Ruskej federácie. Tatarstan, Kalužská oblasť, niektoré iné regióny vytvárajú tieto podmienky. Vedúci činitelia regiónu jednoducho rozdávajú číslo svojho mobilného telefónu veľkým investorom a hovoria: „Volajte priamo mne, keď bude treba.“ Prijímajú rozhodnutia spojené so zabezpečením priaznivejšie práce v daňovej sfére.

Teraz federálne zákonodarstvo ponúka také možnosti: dvojročnej daňové prázdniny pre tých, kto začína svoje podnikanie, TOR (územie zrýchleného rozvoja) atď. Existuje mnoho preferencií, ktoré región môže ponúknuť podnikateľom pre rozvoj toho či iného územia. Samozrejme, pre to, aby sa rozvíjala, povedzme, infraštruktúra pre rôzne investície, sú potrebné peniaze v regionálnych rozpočtoch. Skutočne, existujú problémy spojené so zadĺženosťou mnohých regiónov. Vláda však prijíma potrebné opatrenia. U nás v tomto roku bolo doplnkovo vydané z federálneho rozpočtu pre regionálne rozpočty 160 miliárd rubľov, dokopy je to 310 miliárd. Na čo? Na to, aby sa zmenila štruktúra dlhov regiónov. Tam, kde boli vzaté komerčné úvery s 11 – 12 percentami, bolo možné prejsť na rozpočtové úvery, ktoré sa vydávajú s úrokovou sadzbou 0,1 percenta.

V budúcom roku 2016 sa vo federálnom rozpočte pre tieto ciele, aby bola zmenená štruktúra dlhov regiónov, počíta s ešte 310 miliardami rubľov.

Hlavné však spočíva v tom, aby tieto úvery, ktoré si regióny berú, aby prostriedky, získané takým spôsobom, boli nasmerované na riešenie hlavných a nie druhoradých úloh.

Čo je hlavné z hľadiska rozvoja? Je potrebné smerovať je tam, kde budú vytvorené nové pracovné miesta, kde budú vytvorené podmienky na to, aby vznikali nové výroby, nové technológie, vytvárala sa nová infraštruktúra, aby vložené prostriedky generovali príjmy, z ktorých bude možné vrátiť aj úverové zásoby a získať doplnkové financie do regionálnych rozpočtov. Nad tým je potrebné ešte popracovať.

D. Peskov: Pokračujeme, teraz verejná televízia Ruska

Ďakujem, Tamara Kurnikovová verejná televízia Ruska.
Poprosili sme svoje divákov v regiónoch: „Povedzte nám sami, akú otázku by ste chceli položiť prezidentovi.“ Najpopulárnejšie otázka znela: „Ako vyžiť s dôchodkom či platom a pri tom sa nestať dlžníkom bytového a komunálneho hospodárstva (BKH)?“

Taká zložitá úloha, kam najskôr niesť svoj dôchodok alebo plat, aby zaplatili povinné platby a ako potom na zvyšok existovať do budúceho dôchodku či platu, musí každý mesiac riešiť obyvatelia malých miest či dedín. Vedenie týchto miest či dedín, vedenie regiónov tvrdia, že priemerný plat je 20, 30, 40 tisíc. Sami obyvatelia hovoria, že reálne platy sú u mnohých ľudí 7-8 tisíc. Existujú zľavy pre nemajetných, ale nie všetci spadajú do tejto kategórie a nie na všetkých obecných úradoch majú peniaze, aby mohli pomôcť všetkým, ktorí to reálne potrebujú. Možno, že je načase, aby zasiahol štát? Možno, že existuje nejaký mechanizmus, alebo je potrebné ho vytvoriť, aby tá časť, ktorú treba dať za byt, svetlo, plyn a vodu neprekročila určité percento z reálnych výdavkov? A čísla pri platbách rastú.

V. Putin: To je, samozrejme, jedna z kľúčových otázok, ktoré ste sa teraz dotkla a ktorá znepokojuje milióny a milióny našich ľudí. Mimochodom, rozsah pokrytia verejnej televízie nie je moc veľký, ale ja niekedy sledujem vaše programy a musím vyjadriť vďaku všetkým, ktorí tieto relácie robia. Sú zaujímavé, obsažné, odpovedajú na otázky ľudí, snaží sa zadávať práve tieto ostré otázky. Vy ste ich formulovala. Sú to poplatky za BKH, útraty rodín, dôchodok dôchodcov.

Začnime z dôchodku dôchodcov. Viete, že sme indexovali dôchodky, nehľadiac na všetky problémy, ale inflácia minulého roka, to je 11 a niečo percent a, podľa môjho, je tam 10% v sociálnych dôchodkoch.

Aby som povedal pravdu, bolo takmer nemožné to urobiť, ale my sme sa odhodlali. V budúcom roku je naplánovaná indexácia o 4% vo všetkých kategóriách, vrátane vojenských dôchodcov. Budeme pozorovať, čo bude prebiehať v ekonomike krajiny. A bol by som veľmi rád, keby sme podľa faktickej inflácie roku 2016 mohli vyriešiť túto otázku. Neviem, či sa to podarí alebo nie, musíme vychádzať z reálií a nemôžeme zničiť samotný rozpočet, pretože nakoniec to pre všetkých bude horšie. Teraz ohľadom bytového a komunálneho hospodárstva (BKH). Tento rok bola priemerná sadzba asi 8,7%, rast sadzby v budúcom roku sa počíta o 4%. Vychádzame z toho, že môžeme túto platbu zmenšiť. To sa však netýka komunálnych platieb, spojených s obsluhou domu, s odvozom odpadkov atď. Tieto otázky sa však musí riešiť na úrovni obecných úradov.

Okrem iného vychádzame z toho, že federálne zákonodarstvo počíta s tým, že rodiny, u ktorých platba za BKH prevyšuje 22% spoločného príjmu, majú právo na získanie dávok. Pričom federálny zákon dovoľuje regiónom znížiť túto úroveň a poskytnúť dotácie tým rodinám, ktorých celková platba je menšia, ako 22%. Tak je to urobené potrebné v Moskve a, čo viem, aj v mnohých iných regiónoch Ruskej federácie. Nepochybne je treba k tomu pristupovať čo najpozornejšie, je nutné pozorne sledovať riadiacej spoločnosti, tu je možné ešte veľa urobiť pre zlepšenie tohto systému. Zrejme to bude stredobodom pozornosti aj vlády Ruskej federácie i regionálneho vedenia. Áno, táto otázka je ešte ďaleka od vyriešenia.

Systém, o ktorom ste hovorili, bude alebo nebude ten systém, ktorý bol navrhnutý? V čom spočíva tento systém? Vo federálnom zákone je určené, že existuje, bola vypracovaná metodika, podľa ktorej sa určuje stredne vyvážený možný rast a možné výchylky hore či dole. Táto metodika musí byť ponúknutá Federálny protimonopolný službou (FAS), ktorá bude musieť kontrolovať, ako v tejto sfére pracuje regionálne vedenie. Teraz teda budeme sledovať nielen to, ako regióny fungujú, ale aj to, ako FAS plní svoje funkcie.

Ďakujem, Vladimir Vladimirovič. Volám sa Natan Hodge, „Wall Street Journal“.

Teraz, pri prudkom znížení cien ropy a počas hospodárskej krízy, nenastal čas privatizovať štátne podniky, ako je „Rosnefť“ a „Aeroflot“, aby sa podporil rozpočet? Pomôže privatizácie zlepšiť manažment v štátnych spoločnostiach a postaviť sa kríze? Ďakujem.

V. Putin: Viete, pri privatizácii veľkých spoločností sa riešia dve úlohy, všetci to dobre vieme. Prvá úloha nie je spojena s fiškálnymi či príjmovými funkciami pre rozpočet, aj keď to je tiež dôležité. Najdôležitejšie však tkvie v zmene štruktúry vlastníctva s cieľom zvýšenia efektivity fungovania podnikov.

Čo sa týka „Rosneft“, ktorú ste spomínal, „Aeroflot“ je často pripomínaný aj nejaké iné spoločnosti, ešte v roku 2012 som vo svojich článkoch písal, že je to možné a budeme pokračovať v tejto práci. Samozrejme, vždy vzniká otázka, je dnes taká trhová konjunktúra, aby sme predávali tento cenný majetok, ktorý prináša pozitívne výsledky pre ekonomiku, pre rozpočet, povedzme práve tú „Rosnefť“. Nikdy neuhádnete, či tá konjunktúra je alebo nie je, aj keď v tomto roku, v roku 2015, ako viete, vláda nerozhodovala o podobnej privatizácii. Nie je vylúčené, že preto, aby nemusela „páliť“ zásoby a preto, aby zabezpečila príjmy a trochu zmenila štruktúru týchto veľkých spoločností, vláda sa rozhodne aj pre tieto riešenia. Snažím sa do takých riešení nepliesť, tým skôr, že kontrolný balík stáť v týchto spoločnostiach nestráca.

D. Peskov: Máme tu aj jubilantov, „Russia Today“ nedávno oslávila jubileum.

I. Petrenko: Dobrý deň, Vladimir Vladimirovič, po prvé som Vám chcel ešte raz poďakovať za blahoželanie, keď ste k nám prišiel na 10. výročie kanála. Všetci sme v anglickej redakcii ocenili Váš darček, ktorý ste nedávno dal ministrovi športu Vitalijovi Mutkovi, bola to učebnica anglického jazyka.

 

Vzhľadom k zhoršeniu vzťahov s našimi západnými, anglojazyčnými partnermi našim úradníkom, nielen Vitalijovi Leontěvičovi, ale aj jeho kolegom vo vláde, bude sa hodiť anglický jazyk v najbližšej dobe?

 

A trochu vážnejšie otázka. Čo očakávate od vzťahov s novým americkým prezidentom? V novom roku už budú mať voľby. Ďakujem.

V. Putin: Čo sa týka cudzích jazykov, Rusko je otvorená krajina a anglický jazyk je bezpochyby najviac univerzálnym z hľadiska jeho použitia v obchode, v humanitárnej sfére, v diplomatických vzťahoch. V diplomatických je rovnako univerzálny, ako kedysi bol francúzsky jazyk, dnes je to, nepochybne, anglický. Podporujeme štúdium cudzích jazykov na základných, stredných a vysokých školách. Pokračujeme v programoch prípravy našich odborníkov nielen na území Ruskej federácie, ale aj v zahraničí a budeme v tom pokračovať. Dúfam, že moji kolegovia na ministerstvách, úradoch, v regiónoch sa budú o to snažiť.

Čo sa týka Vitalija Leontěviče, môžete si z neho ako chcete uťahovať, ale v tomto nemá žiadne komplexy a je pripravený na sebe pracovať. To je v skutočnosti veľmi dobre. Nikdy by som si nedovolil dávať mu také darčeky, keby som nevedel, že sa k tomu postaví s pokojom, nemá žiadne komplexy. Zasmiať sa, samozrejme, môžeme, ale ten človek vie, čo má robiť a ako to má robiť. Snaží sa na sebe pracovať. To nie je jednoduché. Iné to je, keď ľudia od detstva hovorí cudzím jazykom a iné to je, keď sa už v dospelosti snažia získať také návyky. Mimochodom, je to veľmi užitočné z hľadiska podpory svojich intelektuálnych možností. Štúdium cudzích jazykov – to je najlepšie gymnastika pre rozum. Počítam s tým, že to moji kolegovia počujú a budú to robiť.

A druhá časť otázky?

I. Petrenko: Nový americký prezident.

V. Putin: Nový americký prezident. Pre začiatok je potrebné vedieť, kto to bude.
V každom prípade, či to bude ktokoľvek, sme pripravení a chceme rozvíjať svoje vzťahy so Spojenými štátmi. Posledná návšteva štátneho  sekretára USA ukázala, ako sa mi zdá, že americká strana je pripravená pohybovať sa smerom k spoločnému riešeniu tých otázok, ktoré môžu byť riešené len spoločne. To je už, v podstate, rozumný postoj. My ho všemožne podporujeme a budeme podporovať.
Nikdy sme sa neuzatvárali, nech si americký ľud vybral, koho chcel. To oni sa snažili nám stále „radiť“, čo máme robiť vo vnútri svojej krajiny, koho zvoliť, koho nevoliť, akým postupom.
Nikdy to nerobíme, nelezieme tam. Je to aj nebezpečné. Tam, hovoria, prokurátor, ak niekto zo zahraničných pozorovateľov príde bližšie, než je päť metrov, k fronte na voľby, straší, že ho zavrie do väzenia. My ani to nerobíme, správne? Sme otvorení a budeme pracovať s akýmkoľvek prezidentom, ktorého si zvolia americký ľud.

E. Dzičkovskij: Práve po otázke na Vitalija Leontěviče. Štát vkladá veľké peniaze do profesionálneho športu, dôchodcovia so mnou budú súhlasiť. Existuje také podobenstvo, že je možné nakŕmiť hladného, keď mu dáte rybu a je možné ho nakŕmiť, keď mu dáte udicu. My dávame nášmu športu veľkú rybu, jesetera, aby sme zdvihli prestíž krajiny. Objavuje sa téma dopingu, pri ktorom sme regulárne prichytení a miesto prestíže krajiny máme útok na dôstojnosť krajiny. Kto za to ponesie zodpovednosť? Zatiaľ sme videli dve rituálne odstúpenie a, v podstate, diskvalifikácii našej ľahkoatletické federácie. Kto za to ponesie zodpovednosť, čo si o tom myslíte? A zároveň povedzte, prosím, o korupčnom škandále vo FIFA. Máme v tom vidieť intrigy Západu, či tam banálne chytajú úplatkári? Ďakujem.

V. Putin: Intrigy tam, samozrejme, sú. Ako by to vyzeralo bez intríg. A čo je dôležité, o čom som vždy hovoril, ani jedna krajina by nemala a nemá právo rozširovať svoju jurisdikciu na iné štáty, tým skôr na medzinárodné organizácie. To vôbec neznamená, že sa nemá bojovať s korupciou. Samozrejme, musí. Ale praktiky, kedy to tú, to tam lovia po celom svete občanov cudzích štátov a tiahnu ich k sebe na výsluch a ďalej do iných súdnych inštancií, také praktiky považujeme za neprijateľné. Čo treba robiť? Je jednoducho potrebné ako rovný s rovným, transparentne, otvorene, partnersky pracovať so všetkými krajinami sveta. Nevnucovať komukoľvek svoju jurisdikciu, len čestne, otvorene so všetkými pracovať. Dúfam, že niekedy k tomu dospejeme. Od týchto pokusov o dominanciu prejdeme k spolupráci, okrem iného aj v boji s korupciou.

Ak sú elementy korupcie vo FIFA, musí určiť vyšetrovanie. Zatiaľ výsledky vyšetrovania nie sú. Niekto sa tam priznáva, niekto obvinenia odmieta. Čo sa týka Josepha Blattera – je to veľmi vážený človek. Urobil veľa pre rozvoj svetového futbalu. Chápete, jeho vklad do humanitárnej sféry na svete je kolosálny, veď vždy využíval, snažil sa využívať futbal nielen ako šport, ale ako element spolupráce medzi krajinami a národmi. To jemu by mali dať Nobelovu cenu mieru.

Všetko, čo je spojené s výberom tej či onej krajiny a možnými problémami – o tom my nič nevieme. Vieme len na 100%, že sme získali právo na konania majstrovstiev sveta v absolútne čestnom konkurenčnom boji. Náš problém netkvie v tom, že s tímami FIFA, keď prichádzali pred hlasovaním, sa niekto niekde na vyššej úrovni odmietol jednoducho stretávať.

Vtedy som bol premiérom. Odkladal som všetky svoje záležitosti a stretával sa so všetkými kolegami z FIFA. Vozili sme ich po celej krajine, ukazovali, kde budeme mať štadióny. Stretávali sa s regionálnymi predstaviteľmi a tí im hovorili, ako je to pre nás dôležité, aj keď futbal nemáme na najvyššej svetovej úrovni.

Avšak sme ukázali, že je to dôležité pre rozvoj masového športu v Rusku. Ukázali sme, koľko ľudí u nás miluje futbal a ako sa ho chystáme rozvíjať. FIFA nás vypočula a kvôli rozvoju svetového futbalu rozhodla o konania majstrovstiev sveta v roku 2018 a nie z nejakých iných, korupčných dôvodov.

Či si pamätáte, dokonca som vtedy nejazdil na samotné hlasovanie, ale prišiel som až po ňom, aby som sa vôbec nezapojil a nevyvíjal žiadny nátlak. A nátlak sme tam žiadny nemohli vyvíjať. Preto sa poďme dočkať výsledkov tohto vyšetrovania a uvidíme, kto je v čom vinný. Čo sa týka dopingu, svoj postoj k tejto otázke som už neraz formuloval. Sme proti akémukoľvek dopingu a predovšetkým preto, že doping ničí zdravie ľudí, je to pre ľudí jed. To po prvé.

Po druhé. Či niekto používa doping, musí byť bezpochyby náležite potrestaný, pretože ničí sám princíp čestného športového boja – mizne zainteresovanosť. Mimochodom, na lyžiach, pri pretekoch si veľmi vážim tých, ktorí majú výsledky. Prečo však jedni ľudia, ktorí od detstva trpia určitými chorobami, môžu používať nejaké preparáty a iní, ktorí netrpia od detstva chorobami, tieto preparáty používať nemôžu? Ak človek kvôli zdraviu musia používať nejaké preparáty, nech nejde do olympijského športu, ale do paraolympijského. Tam je v skutočnosti veľa problémov a nie sú tak jednoduché. Najdôležitejšie však je, že máme spoločný prístup v práve vôbec a menovite v danom prípade: zodpovednosť vždy musí byť personálne, ak je dokázaná. Kto je vinný – tréner, organizátor, športovec, práve oni musia niesť zodpovednosť. Za tých, čo niečo porušujú, nesmú zodpovedať ľudia, ktorí s tým nemajú nič spoločné. To je jednoducho nezmysel! Je to nespravodlivé a nesprávne! Za tieto princípy my budeme bojovať

Rusko však, chcem to ešte raz povedať, musí byť a bude otvorené pre spoločný boj s dopingom. Budem vyžadovať od všetkých úradníkov na všetkých úradoch a úrovniach, aby otvorene spolupracovali s medzinárodnými štruktúrami a nič nemaskoval, nič neskrývali. Sme v tom zainteresovaní a pôjdeme touto cestou.

I. Baskovová: Dobrý deň, Vladimir Vladimirovič! Mesto Kurgan, „Regionálne spravodajstvo“, kanál „Rossija -1„. Ako žena nemôžem nepochváliť nášho prezidenta za to, že sa nachádza v dobrej fyzickej forme. Za to Vám veľká vďaka, pretože naši chlapci sa Vám chcú vyrovnať, to je pravda! Mládeže, ktorá pestuje zdravý životný štýl, je dnes oveľa viac.

V. Putin: Upozorňujem, bez dopingu! Bez dopingu!

I. Baskovová: Áno, bez dopingu. A bolo by dobré, tieto chlapca, mládež, zaujať a udržať na ich území, v ich oblasti.
Kurganská oblasť každoročne podľa federálneho programu „Začínajúci farmár“ dostáva 24 grantov na rozvoj vlastného hospodárstva. To je málo, Vladimir Vladimirovič. Tlmočím túžby všetkých našich agrárnych politikov, že je potreba trikrát viac. Tento rok svoje hospodárenie v oblasti „APK“ (poľnohospodársko-priemyselného komplexu) chcelo začať 70 ľudí, ale len 20 získalo tých pomocných 1,5 milióna rubľov.
Je možné upraviť kvóty medzi regiónmi tak, aby sa do úvahy zobrali špecifiká Kurganskej oblasti, pretože pokryť odliv kádrov v poľnohospodárstve 20 kvótami nie je možné, aby mládež zostávala u nás?

V. Putin: Otázka je to veľmi zložitá – rozvoj „APK“ a rozvoj farmárskeho hospodárstva. Samozrejme viem o diskusiách medzi predstaviteľmi rôznych smerov rozvoja poľnohospodársko-priemyselného komplexu. Hovoria, že je predovšetkým potreba rozvíjať veľkovýrobu, a len ona, veľkovýroba, nie farmári môžu zabezpečiť krajine kvalitnými potravinami a v potrebnom množstve. Avšak, nepochybne musíme podporovať aj farmárske spôsoby a formy poľnohospodárstva. Farmári majú podstatný prínos do zabezpečovania potravinovej bezpečnosti. Už som o tom mnohokrát hovoril, môžem to ešte raz potvrdiť, že všetky plány spojené s podporou poľnohospodársko-priemyselného komplexu sa budú nepochybne plniť, vrátane finančnej podpory. Teraz ste pripomenula 1,5 milióna podpory pre začiatok podnikania. Možno, že je to málo, ale sú aj iné nástroje, vrátane tých v Kurgan, rovnako ako v iných subjektoch Ruskej federácie. Je možné pomocou rôznych prostriedkov regulovania, vrátane finančných a daňových, podporovať tých, ktorí chcú začať podnikať.

Napríklad, je možné rozhodnúť, že na dva roky úplne zbaví daní tých, ktorí začínajú sami podnikať. Federálny zákon dáva takéto právo regiónom.

Reč je o súkromných podnikateľoch, individuálnych podnikateľoch, to už je však záležitosť konkrétneho človeka, ako právnicky ošetrí to, čo začína robiť. A uisťujem Vás, bola by to významná pomoc. Existujú aj iné formy – napr. Jednotnú poľnohospodársku daň je možné zodpovedajúcim spôsobom transformovať tak, aby bola znížila finančnú, fiškálnu záťaž, je možné pomôcť vo vytváraní infraštruktúry pre realizáciu produkcie, mám na mysli zodpovedajúci združenia pre to, aby farmár mohol realizovať túto produkciu.

Nakoniec podstatná podpora, taká nikdy doteraz nebola, to je uvoľnenie vlastného trhu pre nášho výrobcu tovaru. Veď rast, ktorý teraz poľnohospodárstva vykazuje, budú to podľa ročných výsledkov tri, možno tri a niečo percentá, vypovedá práve o tom. Áno, odráža sa to na spotrebiteľovi, pretože ceny rastú, odráža sa to aj na fundamentálnych makroekonomických ukazovateľoch z hľadiska rastu inflácie, vnáša to svoj vklad do inflácie

V konečnom výsledku pri hre na diaľku, ako sa hovorí, počítame s výhrou, ktorá musí spočívať v raste poľnohospodárskej výroby. Preto aj v Kurgan a iných regiónoch musí pozorne preštudovať možnosti, ktoré vláda a zákonodarcovia ponúkajú pre to, aby maximálne podporili farmára. Uvidíme, ako sa bude situácia rozvíjať ďalej. Ak vznikne taká potreba, je možné vydeliť aj doplnkové zásoby. V podstate je na rok 2016 máme.

Videl som plagát „Dôchodky“. Dôležitá otázka – penzie. Prosím.

Julie Izmajlovová, noviny „Molodoj leninec“

V. Putin: „Molodoj leninec“ sa pýta na penzie? Myslia ďaleko dopredu. Prosím, otázka pre lenince.

J. Izmajlovová: Problém je v tom, že väčšina našich čitateľov sú predstavitelia staršej generácie. Veľa píšeme o dôchodkoch.

V. Putin: Ľudia staršej generácie, ale oni zostávajú mladými leninovcami navždy. To je dobre. Prosím.

J. Izmajlovová: Chcela by som počuť Váš názor. Vo februári bude zrušená indexácia penzií pracujúcim dôchodcom. Nevyprovokuje toto šetrenie na pracujúcich dôchodcoch určité kádrové problémy a tiež rast „čiernych“ príjmov?

V. Putin: Áno, to je otázka, ktorá sa vo vláde prerokovávala, a prerokovala sa mnohokrát. Pripomeniem Vám praktiky Sovietskeho zväzu, ktoré boli nasledujúce: možnosť aj pracovať aj brať penziu mali v Sovietskom zväze len v tých odvetviach ekonomiky a tie kategórie pracovníkov, ktoré chýbali v ekonomike. Povedzme, zdravotné sestry v zdravotníctve, v kultúre atď. Všetci ostatní si museli vybrať: buď budú pracovať, alebo poberať penziu.

Kedysi v podmienkach rozkladu sociálnej sféry a ekonomiky sme sa rozhodli, že môžu všetci bez rozdielu. Existujú však na to rôzne názory, okrem iného aj ten, aby sme sa vrátili k sovietskemu obdobia. Fiškálne výhra z toho, že pracujúcim dôchodcom nebudú platiť penziu, nie je veľká. Ale takéto rozhodnutie nepadlo. Kde ste to vzala? Kde ste vzala, že pracujúcim dôchodcom nebudú platiť penziu? Nepadlo takéto rozhodnutie. Padlo riešenie neindexovať. Ale aj tu chcem obrátiť Vašu pozornosť: prosím Vás, pozrite sa pozornejšie na prijaté rozhodnutie, informujte svojich čitateľov. Myslím, že ľudia teraz si to vypočujú.

Ak sa človek rozhodol pokračovať v práci, nebudú mu indexovať penziu v roku 2016, 2017 a v roku 2018 sa, povedzme, rozhodne, že prestane pracovať a bude len v dôchodku, nedostane peniaze za roky 2016,2017, ale pri definitívnom odchode do dôchodku , tie indexácie, ktoré boli urobené pre iných dôchodcov, budú započítané aj pre túto kategóriu dôchodcov. Samozrejme, že bude dostávať penziu už v indexovej podobe a s tou indexáciou, ktorú dostali za predchádzajúce roky iní občania. Teraz bola prijatá takéto rozhodnutia, ale zatiaľ sa o tom všetkom jedná, veľmi pozorne sa študuje to, aké následky to bude mať, vrátane pre trh práce.

D. Peskov: Máte ešte nejaké upresňujúce otázky ohľadom penzií? Vidím, ešte“Rossijskuju Gazetu“.

„Rossijskaja gazeta„. Kira Latochová. Mám upresňujúce dotaz pre rozvitie témy. Celý rok prebiehali diskusie vo vláde, v Štátnej dume o zvýšenie dôchodkového veku a zrejme bolo rozhodnuté zvýšiť ho zatiaľ úradníkom. Ušetrí sa tým reálne? Budú prijaté nejaké ďalšie rozhodnutia o možnom zvýšení dôchodkového veku? Ešte je veľmi zaujímavé postavenie vojenských dôchodcov v spojení s tým, že sa skutočne prejednáva to, že pracujúci dôchodcovia môžu nedostávať penziu. Vy ste hovoril, že sa to zatiaľ prejednáva, ale vojenskí dôchodcovia tvoria podstatnú kategórii. Časť tých ľudí, ktorí pracujú a poberajú penziu, to veľmi znepokojuje.

V. Putin: Po prvé, vojenským dôchodcom, ako som už povedal, penzia bude indexovaná rovnako ako všetkým ostatným. Začiatkom roka bude indexovaná o 4%.

Ohľadom pracujúcich, nepracujúcich: otvorene povedané, túto podrobnosť si nepamätám. Určite si to zistím. Podľa môjho by tam mal byť jednotný prístup pre všetkých dôchodcov, pracujúci či nepracujúci. Čo sa týka dôchodkového veku. Poznáte môj názor, všemožne sa bránim zvyšovanie dôchodkového veku. Existujú však problémy. Čo sa týka zvýšenie dôchodkového veku pre úradníkov federálne, regionálne či obecné úrovne – do 65 rokov pre všetky: i pre mužov aj pre ženy. Pripomínam, že reč je o postupnom zvyšovaní pre túto kategóriu, po pol roku.

Čo to znamená? Napríklad, žena dosiahne dôchodkový vek a v budúcom roku by mala ísť do dôchodku, bolo jej 55 rokov. Pôjde teda do dôchodku v 55 rokoch plus 6 mesiacov. Tak postupne pre všetkých úradníkov. Samozrejme, fiškálny výsledok je minimálny, to je pravda. Čo sa týka celkového zvýšenie dôchodkového veku – aj teraz som toho názoru, že čas ešte nenastal. Budem však úprimný, už mi mnohí, nielen odborníci, ale aj praktici hovoria: chcete ľuďom urobiť dobre, ale vo výsledku im uškodíte. V čom spočíva ujma? U nás sa predlžuje dĺžka života, ak pomerne nedávno, v roku 2005 či 2006, dĺžka života u nás bola 65 rokov a niečo, teraz je to už 71,2. Počet pracujúcich, ktorí vnáša svoj vklad do dôchodkového systému, sa zmenšuje a počet dôchodcov rastie.

Ak nebudeme nijako reagovať, dospejeme k tomu, že príjmy dôchodkového systému sa budú zmenšovať. Teraz, v tomto roku, sa zmenšili kvôli tomu, že reálne platy sa zmenšili. Dôchodkový fond sa vytvára z platov pracujúcich občanov. V dôchodkovom systéme už vznikol schodok a my musíme z federálneho rozpočtu dopĺňať tie prostriedky, ktoré sú nedostatkové. Dúfam, že to nie je otázka systémová, ale jednorazová, ale ako bude rásť dĺžka života, počet pracujúcich, opakujem, sa bude zmenšovať v porovnaní s počtom nepracujúcich občanov a vtedy môžu vzniknúť systémové problémy naplnenie Penzijného fondu. Na čo to môže priviesť? V podstate to môže priviesť ku skráteniu príjmov samotných dôchodcov, stáť bude musieť znižovať úroveň dôchodkového zabezpečenia či zvyšovať dôchodkový vek. Ak sa to má urobiť, musí sa to urobiť tak, ako to bolo s úradníkmi, neponáhľať, v pokoji.

Kedy je to potrebné urobiť? Doteraz na to nemám odpoveď. Niekedy to budeme musieť urobiť, vo všetkých krajinách to urobili, vo všetkých, ktoré nás obklopujú. Kedy to bude potrebné urobiť, o tom by som zatiaľ verejne nechcel hovoriť, pretože zatiaľ nemáme ani odpoveď, ale taký čisto ekonomický problém existuje. Vo všetkých iných krajinách to tiež prebiehalo postupne. Teraz máme veľkú vekovú medzeru medzi tými, ktorí odišli do dôchodku a tými, ktorí sú už značnú dobu v dôchodku, je podstatná, ale bude sa ešte zväčšovať. Rozhodnutie musí byť prijaté včas, aby sme za 5,10,15 rokov nezrútili dôchodkový systém.

Čo chcem povedať a chcem, aby to ľudia počuli: je úplne jasné, že sa to nedotkne ľudí, ktorí už odišli do dôchodku. Ich sa zmena systému dôchodkového veku vôbec netýka, nikto ich nebude nútiť. Dokonca či len včera odišli do dôchodku, nikto nebude chcieť, aby sa vrátili. Zákon nemá spätnú silu a všetci, ktorí odišli do dôchodku, tí nepochybne, na 100%, budú využívať všetky dôchodkové práva.

D. Peskov: RBKv druhom rade. Dajte, prosím, mikrofón.

M. Rubin: Vladimír Vladimirovič, holding“RBK“ sa skladá z niekoľkých hromadných oznamovacích prostriedkov, preto aby sme niekoho neurazili, s Vaším dovolením, zadám niekoľko veľmi krátkych otázok.

V. Putin: Niekoľko – to je koľko?

M. Rubin: Dve.

V. Putin: Je tu veľa ľudí, ktorí by chceli zadať otázku.

M. Rubin: Budú krátke.

Po prvé. V čase krízy štátne podniky, do ktorých už hovoril kolega z „Wall Street Journal“ neznížili platy a bonusy pre svojich zamestnancov, ale tieto spoločnosti neustále žiadajú vládu o nové daňové výhody, chcú prostriedky z Fondu národného blahobytu. Čo hovoríte na tieto prosby?

A ešte sa Vás nemôžem nespýtať na Jekaterinu Tichonovovú. Vieme, že vedie dôležitý projekt na Moskovskej štátnej univerzite. Naši západní kolegovia hlásajú, že je to vaša dcéra. Je to pravda a čo si myslíte o jej činoch?

Mám osobnú prosbu priamo k Vám. Náš novinár je už 5 mesiacov vo väzení, Je autorom vyšetrovanie, dostatočne známeho, ohľadom kozmodrómu „Vostočnyj“, Alexander Sokolov. Je vyšetrovaný a uväznený kvôli nenásilnému činu. Chcel by som Vám odovzdať, až to bude možné, naši prosbu, aby sa to riešilo. Obávame sa, že sa môže jednať o akýsi nátlak na slobodu slova. Mnohokrát ďakujem.

V. Putin: Čítal som na internete, v nejakých iných médiách, o Jekaterine Tichonovovej, rovnako ako o iných možných mojich príbuzných a dcérach rôzne veci, čítal som ich v rôznom období.
Úplne nedávno všetci tvrdili, že moje dcéry: a) študujú v zahraničí; b) žijú stále v zahraničí. Teraz, zaplať Pán Boh, o tom nikto nepíše, teraz hovoria, že, a to je pravda, žijú v Rusku a nikdy nikde stály pobyt nemali. Nikde ako v Rusku nezískali vzdelanie, študovali len na ruských školách. To neznamená, že nemajú styky so svojimi kolegami a nebaví sa s nimi. Som na ne hrdý. Pokračujú v štúdiu a pracujú.

Z „Russia Today“ sa pýtali ohľadom jazykov. Moje dcéry plynule hovoria tromi európskymi jazykmi, dokonca už niektoré hovorí aj jedným či dvoma východnými, môžu sa vyjadrovať vo východných jazykoch, ešte jedným, štvrtým, európskym. Pričom nielen plynule hovorí, využívajú ich v práci. Robia prvé kroky v kariére, ale majú skvelé úspechy. Nikdy neodpovedám na otázky spojené s mojou rodinou. Nezaoberajú sa obchodom ani politikou, nikam sa nehrnú.

Čo sa týka projektu o univerzite, o ktorom ste hovorili, nezávisle na menách tých, ktorí to robia, je to iniciatíva rektora univerzity, dobrá iniciatíva. V čom spočíva? V tom, aby sme spojili možnosti našej vysokej školy a vedy s potrebami našich veľkých podnikov a národného hospodárstva. Jedni behajú a nevedia, kam umiestniť svoje objavy, iní platia v zahraničí veľké peniaze, miliardy dolárov, aby zakúpili západné technológie a hotový produkt. To, čo inicioval rektor, je správna vec – spojiť tieto možnosti. Nakoľko je to všetko úspešné, je zatiaľ predčasné hovoriť, to sa spýtajte rektora a tých, ktorí sa tým zaoberajú.

Hovoriť o tom, kde konkrétne moje dcéry pracujú, čím sa zaoberajú – nikdy som to nerobil a ani tu sa to nechystám robiť. Z mnohých dôvodov, okrem iného z dôvodu bezpečnosti. Vôbec sa domnievam, že každý človek má právo na svoj vlastný osud. Nikdy neboli „hviezdnymi“ deťmi, žijú len svojím životom a robia to veľmi dôstojne.

A teraz ohľadom Sokolova. Ak bol zatknutý za nejaká odhalenie, vrátane tých ohľadom kozmodrómu „Vostočnyj“.   Som mu vďačný za to, že pracuje s touto témou. Neviem, prvýkrát počujem o tejto kauze a toto meno tiež počujem prvýkrát. Ale, bezpochyby, tomu prídem na kĺb. Ak je problém len v tom, pomôžem aj vášmu médiu aj konkrétnemu novinárovi.

Je treba len pochopiť, čo sa s ním deje. Ja to jednoducho neviem. Vy však máte nejaký dokument, dáte mi ho? Mám záujem na tom, aby do tohto projektu, ktorý som sám inicioval vo svojej dobe, už pred niekoľkými rokmi. . .

Čo viac, sám som jazdil na to miesto, vyberal miesto pre budúce kozmodróm. Najprv odborníci navrhli iné miesto, na brehu Tichého oceánu, neďaleko od Vladivostoku na pobreží bolo niekoľko miest. Začali už takmer stavať. Potom rovnakí odborníci povedali nie. Predsa len, či sa pozrieť na to, čo sa u Američanov deje na myse „Canaveral“ – tam stále odkladajú pristátie či štart kvôli počasiu. Blízkosti oceáne je veľa problémov, je tam veľmi nestály klimat, počasie nestále, preto je lepšie presťahovať sa na kontinent. A začali sme to robiť tam, kde to dnes robíme. Je to veľký projekt celonárodného významu. Vytvárame tam celé mesto a dúfam, že všetko bude dokončené včas. Bolo tam zdržanie, bolo väčšie, okolo 1,5 roka, teraz to skrátili na štyri, päť, šesť mesiacov. Dúfam, že v termíne, ktorý sme si vytýčili – prvý kvartál budúceho roka – prebehnú prvé štarty, ale naháňať sa za nejakými dátami tiež nie je potrebné. Najdôležitejšie je, aby všetko bolo urobené kvalitne, s tým tiež počítam.

Teraz prvú časť Vašej otázky – štátne spoločnosti, úľavy, platy a využívanie FNB (Fondu národného blahobytu). Máte úplnú pravdu v tom, že všetci – štátnej spoločnosti aj štátne riadiace orgány – musia pracovať efektívnejšie a znižovať neefektívne výdavky. A tu, to je úplne jasné, je čo zlepšovať. Úplne s Vami súhlasím.

Pokiaľ ide o platy, myslím, že pred rokom sme o tom hovorili, aj pokiaľ ide o bonusy a tak ďalej, viete, problém je v tom, že sa všetko odvíja od tých najvyššie postavených osôb. My predsa potrebujeme, aby do týchto spoločností prichádzali tí najkvalitnejší, svetovej úrovne, nielen občania Ruska, ale aj ľudia z iných štátov, riadiaci pracovníci. A na trhu práce je uzákonená príslušná výška platu aj bonusy. Ak ich znížime, potom tu nebudeme mať dôležitú a pre nás nevyhnutnou kvalitu manažmentu. Iná vec je, že najvyššie postavení (im som to nehovoril, dúfam, že sa to k nim dostane) by mohli časť svojich príjmov, ktoré, ako mi sami hovoria, a je to pravda, sú povinní zabezpečiť, aby nižšie postaveným vedúcim pracovníkom bolo všetko vyplatené, ako sa sluší podľa svetových štandardov, časť tohto príjmu poslať na dobročinné účely. Určite by kvôli tomu neschudobnel.

Teraz čo sa týka FNB. Áno, majú zvyšovať kvalitu riadenia a efektivitu práce, znižovať neefektívne výdavky, ako som už povedal. Ja osobne sledujem veľmi pozorne prípadné výdavky z FNB. S čím sa tam v súčasnosti počíta? Tieto peniaze majú byť použité na také projekty, ktoré nepovedú k míňaniu peňazí z FNB, ale povedú k vytváraniu podmienok pre rozvoj celého hospodárstva. Aké sú to projekty? 150 miliárd na rozvoj Transsibírskej magistrály a Bamum (Bajkalsko-amurskej magistrály). Je to z ekonomického hľadiska účelné a výhodné. Prečo? Pretože v rámci rozvoja Bamum a vo výške týchto prípadných prostriedkov, ktoré tam posielame (myslím, že tam bolo zatiaľ vyčlenených len 50 miliárd), už existuje prepravný náklad. Ja osobne som už mnohokrát rokoval s prepravcom nákladov. Akonáhle toto bude vybudované, prvý náklad bude poslaný a peniaze hneď pôjdu do FNB. Sú to peniaze, ktoré sa nám vrátia. Takýchto projektov nie je moc, toto je jeden z nich. Iný podobný je moskovský okruh. Je potrebné vytvoriť dodatočné možnosti pre dopravy okolo Moskvy, aby Moskovčania lepšie zvládali ten dopravný nápor, a zabezpečiť rastúce hospodárstvo. Myslím si, že je to dôležitá vec, je tam, myslím, tiež nejakých 150 miliárd.

Ďalej – peniaze pre Rosatom na výstavbu jadrovej elektrárne vo Fínsku. Úplne návratná investícia, návratná, pretože Fínsko má stabilnú ekonomiku. A tam, nehľadiac na všetky snahy tých, ktorí si želajú tento projekt zhatiť, parlament sa zrazu tvrdo rozhodol, že ho podporí, čo pre mňa bolo nečakané a prekvapujúce. Partner Rosatomu, firma, ktorá je v Rusku činná a investovala už miliardy eur do našej ekonomiky, prejavila pripravenosť k spoločnej práci a vzala na seba riziko. Sú to úplne návratnej peniaze, správna investícia. Časť prostriedkov, nepamätám si, koľko, ale myslím, že asi 180 miliárd, je vložená do RFPI, do Ruského fondu priamych investícií. Ale na každý dolár z týchto peňazí príde 10 dolárov zo zahraničia. Tieto peniaze pracujú efektívne, je to tiež správna investícia. Žiadne iné dôležité investície z Fondu národného blahobytu zatiaľ nie sú, budeme premýšľať o tom, aby boli, ale aby boli aspoň tak efektívne ako tie, ktoré sú v projektoch, ktoré som spomenul.

Ropa. Poďme hovoriť o rope. Áno, teraz si pohovoríme o rope …

Dobrý deň, Vladimir Vladimirovič, volám sa Natalia Menšikova, televízia Nižněvartovského okresu. To je Jurga, odkiaľ pochádza Samotlor. Ide o to, že veľká časť ropy sa ťaží práve u nás, ale bola vyťažená, nájdená bola v 70.rokoch. V súvislosti s tým sa chcem opýtať: plánujú sa investície do geologického prieskumu a kedy? A penzisti a penzistka z Nižněvartovského okresu Vám prajú všetko najlepšie do nového roku!

V. Putin: Mnohokrát ďakujem. Chcem nielen penzistom z Vášho okresu, ale všetkým vyjadriť vďaku. Viete, za čo? Za podporu. Nehľadiac na všetky ťažkosti, s ktorými sa ľudia stretávajú, a sú to ľudia s nízkymi príjmami, je to jedna z najzodpovednejšie skupín našej spoločnosti. Ľudia, ktorí prešli (mnohí z nich) najťažšími skúškami povojnovej doby, vložili obrovskú prácu do obnovy hospodárstva, tak veľa skúsili a dnes, pochopiteľne, nemôžu s ničím počítať, jedine s podporou štátu.

Vieme to a sme im veľmi vďační za taký vlastenecký prístup, za ochotu vniesť svoj vklad do výchovy dospievajúcej generácie. Robia to, a nie sú to len veteráni bojových operácií Veľkej vlasteneckej vojny, ale prakticky všetci veteráni vrátane veteránov práce. Všetko najlepšie do nového roku. Prajem Vám zdravie a všetko najlepšie. Ďakujem. Poďme, zatlieskajú práve týmto našim občanom, nie mne. (Potlesk). Pokiaľ ide o geologický prieskum. To je veľmi dôležitý článok budúcnosti. Viete, že sme prijali celý rad rozhodnutí ohľadom sírne ropy (už pred niekoľkými rokmi), aby sme efektívne využívali náleziská, kde klesá ťažba. Prijali sme rad ďalších rozhodnutí. Existujú rozhodnutie, súvisiace s daňami.

Viem, že v tejto oblasti nie sú ťažiari so všetkým úplne spokojní, pretože im bolo v rámci takzvaného daňového manévru sľúbené, že pri zvýšení dane z ťažby nerastných surovín sa zníži dovozné clo na surovú ropu. To sa však nestalo, hoci daň z ťažby nerastných surovín bola zvýšená ako u ropy, tak pri plyne. Vláda uvalila ďalšie záťaž. Je dôležité, aby toto proste netrvalo večne. V tomto sa zástupcovia odvetvia súhlasím, zo zotrvačnosti nič neobmedzujú, ako som už povedal, neobmedzujú svoje plány rozvoja. A ako som už povedal, ťažba sa dokonca zvýšila.

My však musíme pozorne, vláda musí veľmi pozorne dohliadať na to, čo sa deje v odvetví, aby nepodrezal sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia. Samozrejme, budeme to pozorne sledovať. Prieskum je mimoriadne dôležitá vec, ale nie je to úplne tak, ako ste povedali, že v 70. rokoch bolo niečo v rámci prieskumu urobené a teraz sa nerobí nič. To nie, práca predsa len pokračuje, investujú sa peniaze do príslušných štruktúr, ktoré sa u nás v rámci vlády majú týmto zaoberať.

Snažíme sa stimulovať ako súkromné spoločnosti, ako aj štátne spoločnosti, aby na tomto pracovali, a práce prebiehajú. Teraz ťažko uvediem konkrétne čísla, tieto čísla však existujú a sú dosť výrečné. Možno to nestačí, ale nikdy na to nezabúdame, to mi môžete veriť.

Veľmi ďakujem za možnosť položiť otázku. Dobrý deň Vladimír Vladimirovič! Kilina Veronika, „Nakanune.ru“, informačná agentúra, zastupujem Uralský federálny okruh.

Podporujete myšlienku sériovej výroby lietadiel Il-96 a nemyslíte si, že je chyba vsádzať v súvislosti so všetkými tragickými udalosťami iba na zahraničné lietadlá? Prečo Vy sám dávate prednosť lietadlám domácej výroby? Mám na mysli prezidentskú letku, ktorá využíva Il-96. Ďakujem.

V. Putin: Viete, úplne zdieľam Vaše obavy. Odvetvie výroby lietadiel patrí k tým, ktoré bezpochyby zaisťujú tú časť nášho hospodárstva, ktorá je spojená s najmodernejšími technológiami, zaisťujú jej rozvoj. To je to, čo máme ešte zo sovietskej éry. Hoci v Sovietskom zväze sa rozvíjalo predovšetkým vojenské letectvo a potom sa prispôsobovalo civilným potrebám. Nikoho nezaujímala životnosť motora, ani to, koľko sa spotrebuje leteckého benzínu v civilnom letectve.

Dnes to tak robiť nemôžeme, ale môžeme – a to je nepochybne – zabezpečiť nielen vnútornú dopravu svojimi vlastnými leteckými dopravnými prostriedkami, ale musíme sa dostať aj na medzinárodné trhy. Všeobecne vzaté, musíme orientovať všetky naše výrobcov vrátane výrobcov leteckej techniky, na to, aby dosahovali také kvality výroby, ktorá by konkurovala ich partnerom na celom svete. Pokiaľ ide o lietadlo so širokým trupom, je to jednoducho vysoká investícia. Dohodli sme sa s čínskymi partnermi, že na tom budeme pracovať spoločne. A my touto cestou ideme, to vám chcem povedať. Sú to veľké lietadlá, so širokým trupom, vhodná aj pre dlhé lety, diaľkové lety. Ale nám to nestačí, musíme určite vlastnými lietadlami zabezpečiť nielen veľké, diaľkové linky, ale aj regionálne linky a regionálne prepravu. Existujú plány, myslím, že Il-114, ten nový, starý, úplne zabudnutý projekt, samozrejme že s inováciami, ktoré sú možné a potrebné pre moderný výrobok.

Viete, že práve teraz došlo k veľmi dôležité udalosti v oblasti konštrukcie motorov. Nový motor PD-14 je prvý nový produkt podobného typu od konca 80. rokov minulého storočia. My si toho nejako moc nevšímame, je to ale obrovský úspech našich konštruktérov motorov. Na jednej z porád som to spomínal a teraz využijem príležitosť, aby som im zablahoželal k tomuto výsledku a aby som im poďakoval za ich prácu. Umožňuje nám to rozvíjať našu konštrukcii lietadiel aj naďalej, okrem iného aj lietadlo Il-96, na ktorý sa pýtate.

Spotreba u nového motora, jeho možnosti nám umožňujú rozvíjať celú líniu lietadiel s doletom na stredné vzdialenosti, ale aj diaľkových lietadiel. Mimochodom, to bol najslabší článok. Myslím, že s avionikou si poradíme, ale toto bol najslabší článok, pretože sme museli používať buď motory Rolls Royce alebo Pratt & Whitney. Majú dobré motory, ale naše sú lepšie. Aj lietadlá budeme mať lepšie.

V. Kondratěv: Vladimír Vladimirovič, hovoril ste o rope, bol ste na ropu dotazovaný. A ja by som sa chcel predsa len opýtať na plyn – je to tiež jeden zo základov blahobytu Ruska. A sú tu rôzne nejasnosti.

Vieme, že akcie ukrajinského vedenia sú nepredvídateľné, to je vidieť na udalostiach na Kryme, kde bolo prerušené zásobovanie energiou. Kto vie, môže sa stať, že Ukrajina preruší tranzit ruského plynu do Európy. Tu vzniká nasledujúci problém. V súvislosti s konfliktom v Turecku sú zastavená rokovania o „Tureckom prúde“, zatiaľ nie je známe, či sa obnovia. Ak by ste o tom povedal pár slov, bolo by to výborné. Máme núdzovú variantu, ktorú je „Severný prúd-2“, ktorý vedie Baltickým morom, ale tam teraz skupina krajín EÚ protestuje proti tejto výstavbe a chce tento projekt poslať ku dnu, rovnako ako sa to už kedysi stalo s „Južným prúdom“. Čo nás čaká a ako sa budú udalosti vyvíjať? Mimochodom, čo bude s výstavbou ruskej atómovej elektrárne v Turecku, do ktorej Rusko podľa západných zdrojov vložilo už 3,5 miliardy dolárov?

V. Putin: Rusko nevložilo 3,5 miliardy dolárov do jadrovej elektrárne Akkuyu. O budúcnosti tohto projektu sa má rozhodnúť na korporatívne úrovni. Je to čisto komerčné otázka a my nepodnikneme žiadny krok, ktorý by poškodil naše ekonomické záujmy. Ale je to vec Rosatomu a jeho partnerov. Pokiaľ je mi známe, turecký strana dokonca ešte ani nepredložila príslušné povolenie, potrebné k tomu, aby bolo možné tento projekt považovať za prioritný a aby fungoval. Ale, opakujem, je to korporatívne rozhodnutie. Teraz čo sa týka Severného prúdu a tých, ktorí sú proti nemu. Vieme, že mnoho krajín bolo tiež proti Severnému prúdu-1, mnoho krajín bolo proti nemu, a napriek tomu bol realizovaný. Áno, ešte tam nie sú úplne splnené všetky podmienky na to, aby bol naplnený na 100 percent, predovšetkým ohľadne toho potrubia, ktoré je na území Spolkovej republiky Nemecko, tam je pre Opal 50 percent, na inej trase takmer nulový pohyb, ale všetko sú to možnosti, ktoré sa budú hodiť, som o tom presvedčený. Pár slov k Južnému prúdu. Poznáte naše stanovisko, boli sme pripravení realizovať, ale nebolo nám to dovolené. Najskôr Európsky parlament rozhodol, že tento projekt nevyhovuje záujmom Európskej únie a poslal tam príslušný papier, potom Európska komisia požiadala Bulharsko, aby ukončilo prípravné práce, a potom zrazu holandský regulátor, kde bol registrovaný Južný prúd, rozhodol, že nám povolí začať výstavbu v mori . Ako sme ale mohli začať stavať v mori, utápať tam miliardy eur a potom dôjsť až k bulharským brehom a tam sa zaraziť, pretože sme vopred nedostali povolenie?

Samozrejme, dostali nás jednoducho do hlúpej situácie, v ktorej sme povedali: ak je to tak, my tiež končíme. Nedovolili nám to urobiť, chápete? A ja nechápem bezzubé stanovisko bulharského vedenia, ktoré z neznámych dôvodov pohŕdalo národnými záujmami. My sme tam mali investovať tri miliardy do samotného projektu výstavby. Sú to pracovné miesta, sú to platy, sú to príjmy do všetkých úrovní rozpočtu, okrem toho by potom dostávali ešte každý rok minimálne 400 miliónov eur len za tranzit. Keď nie, tak nie, čo sa dá robiť. My sme ten projekt vlastne vymysleli, aby sme Bulharsko podporili. Keď nechcú, tak nechcú.

Začali sme hovoriť o tureckom prúdu. Viete, nezáleží to koniec koncov na nás. Nie je to tak, že by sme odišli od rokovaní, my potrebujeme, aby nám Európska komisia predložila písomné garancie toho, že všetky trasy, vrátane prípadnej trasy do Európy cez Turecko, je nielen realizovateľná, ale je aj prioritné a Európska komisia ju bude podporovať. Ak tureckí partneri Gazpromu prinesú z Bruselu taký papier, pôjdeme ďalej. Ale zatiaľ, bohužiaľ, nejako žiadny takýto papier nevidíme.

Ohľadom tranzitu cez Ukrajinu. Áno, na korporátnej úrovni, sám som to počul, počas ostrých diskusií, niekto hovorí: tento tranzit úplne zastavíme. Nie som si istý, že je potrebné toto robiť – zastavovať tranzit cez Ukrajinu.

Avšak pokiaľ ide o porovnanie možností tranzitu cez Ukrajinu a, dajme tomu, prepravy prostredníctvom Severného prúdu – 2 … Všetci predsa požadujú, aby Severný prúd všeobecne a Severný prúd -2 v budúcnosti spĺňali určité požiadavky. Aké tie požiadavky sú? Spoľahlivosť, trhové charakter fungovanie systému prepravy plynu, právne a administratívne regulácie podľa najvyšších štandardov. Sú naši ukrajinskí partneri schopní urobiť to isté, čo robíme my s európskymi partnermi v súvislosti so Severným prúdom? Ak áno, budeme s nimi naďalej spolupracovať. Ak nie sú, uvidíme, čo sa s tým dá robiť.

Noviny Krasnyj Sever. Volám sa Natalia Rybakova, Jamalskonenecký autonómny okruh.

Moja otázka sa bude týkať „Severnogo širotnogo chodu“ (železnice, ktorá je plánovaná v severných oblastiach Ruska – pozn. Prekl.). Vďaka Vám za to, že podporujete naše Jamalské projekty. Vedenie nášho regiónu pre túto vec tiež robí mnohé. Predovšetkým bude do konca roka podpísaná dohoda medzi štátom a súkromným sektorom ohľadom cesty Bovaněnkovo – Sabetta. Bohužiaľ ale výstavba cesty Salechard – Nadym, ktorá je tiež veľmi potrebná, sa v súčasnej dobe spomaľuje a každým dňom sa tento projekt predražuje. Nie je možné tento problém nejako vyriešiť?

V. Putin: Bezpochyby ide o potrebný projekt. Jamal, to je naša zásobáreň plynu, zásobáreň ropy. Rozvíjali sme ju a budeme rozvíjať.
Viete o veľkom medzinárodnom projekte, ktorého sa zúčastňujú Novatec, čínski a francúzski partneri. Podporujeme tento projekt, mimochodom aj preto, že cudzinci do neho investovali skôr ako my. V podstate ide o to, že tieto investície, v ktorých nás predbehli naši zahraniční partneri, poviem to úprimne, motivovali aj nás v tom, aby sme potom podporili tento projekt. Bolo by totiž nevhodné, keby sme sa potom, čo zahraničné subjekty zainvestovala, zastavili a prestali projekt podporovať. Bolo by to jednoducho nepoctivé vo vzťahu k zahraničným partnerom, ktorí tak už urobili.

Projekt je to dôležitý a potrebný. Svedčí to o tom, že myslíme na budúcnosť, majúc na zreteli, že objem predaja kvapalného zemného plynu sa bude na svetových trhoch zvyšovať.

Dnes realizujeme tieto predaje výlučne na Ďalekom východe v rámci našich takisto spoločných projektov, alebo to robí Gazprom na základe operácií typu SWAP. A toto bude veľký rusko-francúzsko-čínsky projekt s veľkou produkciou a s možnosťou vstupu prakticky na všetky svetové trhy.

Myslím teda na budúcnosť a robíme to. Prekvapilo ma, že manažment tohto projektu má také úspechy, ktoré predvádza, jednoducho ma to prekvapuje. Všetko beží podľa plánu, kvalitne, na vysokej úrovni.

Pokiaľ ide o to, čo ste spomenuli. Domnievam sa, že je to veľmi dôležité, pretože ak tam bude vybudovaný tak obrovský terminál, bude sa vykonávať takáto ťažba, bude sa tam vykonávať nakládka, tak by samozrejme bolo veľmi dobré, aby tento prístav, ktorý sa buduje, bol univerzálne. Aby sa tam nakladali nielen produkty, súvisiace s výrobou kvapalného plynu, ale aj iný tovar najrôznejšieho druhu, aby sa prúd tovar z Transsibírskej magistrály a z Bamum presmeroval tam. Tam je veľmi priaznivé miesto, veľmi dobrá logistika. Mohlo by to byť najrôznejšie tovaru: sypké náklady aj akékoľvek iné.

Ale otázka financovania zo štátneho rozpočtu samozrejme vyžaduje dodatočné preštudovanie s prihliadnutím na rozpočtové obmedzenia. Tu je nutné hľadať rôzne varianty, okrem iného aj prilákať do krajiny investície našich zahraničných partnerov. Taký záujem existuje, dúfam, že (už som spomenul Fond priamych investícií) Fond sa zapojí spolu so všetkými, nezabúdame na tieto projekty, myslíme na ne a pri najbližšej príležitosti im budeme poskytovať ďalšie účinnú pomoc.

Egypt, prosím.

Otázka: Dobrý deň, pán prezident! Mám dve otázky, prvá sa týka Egypta. Kedy dovolíte, aby sa Egypt ešte raz otvoril pre ruských turistov? To je prvá otázka.

Druhá otázka. Saudská Arábia pred dvoma dňami vyhlásila, že vytvorili novú alianciu – islamskú alianciu. Ako vidím, je to nová islamská aliancie sunnitov. Otázkou je, čo budú mať šíitové. Bude to protiruská aliancia, patrí do nej Turecko a to je veľmi nebezpečné. Chcel by som počuť Váš komentár ohľadom tejto aliancie. A samozrejme aj odpoveď na prvú otázku.

V. Putin: Prvá otázka, týkajúca sa turistiky. Tie rozhodnutia, ktoré sme prijali ohľadom obmedzenia letov nášho dopravného letectva do Egypta, nesúvisia s nedôverou k egyptskému vedeniu, nie je to politické rozhodnutie. Tá rozhodnutie súvisia s nevyhnutnosťou zaistiť bezpečnosť našich občanov. Svojim občanom hovoríme: „Bohužiaľ, tie orgány a tie kontrolné organizácie, orgány činné v trestnom konaní, zvláštne (egyptské) orgány dnes bohužiaľ nie sú schopné si poradiť s teroristickou hrozbou“.

Činnosť teroristov ohrozuje ako nás, tak vás, ohrozuje Egypt. Egyptský prezident Abdel Fattah al-Sissi prejavuje obdivuhodnú odvahu, osobné odvahu, v boji proti tejto hrozbe, ale potrebuje to čas pre to, aby sa všetky tieto problémy zahladili. Akonáhle vypracujeme mechanizmy, ktoré by spoľahlivo zabezpečili bezpečie našich ľudí, všetky obmedzenia zrušíme.

Takáto práca s egyptskými partnermi v zásade prebieha. Čo to môže byť? To znamená, že v súčasnosti musíme mať v každej etape kontroly svojich zástupcov – od okamihu pristátia lietadla do okamihu odletu, naloženie jedla do lietadla. Opakujem, nemyslíme si, že tu v niečom nesie vinu egyptskej oficiálnej vedenia, je to naše spoločné nešťastie, naše spoločné obavy a my musíme nájsť spoločnú odpoveď na tieto výzvy.

Pokiaľ ide o koalíciu, ktorá bola vytvorená v Saudskej Arábii, ďalšie koalície. Nemyslíme si, že táto koalícia bude mať nejaký protiruský charakter. Tam okrem štátu, o ktorom ste hovoril, okrem Turecka, ktoré tiež nepovažujeme za nepriateľský štát voči nám (vykonali nepriateľský akt proti nášmu letectvu, ale povedať, že by sme Turecko považovali za nepriateľský štát, to nie je pravda: naše vzťahy sa pokazili, to áno, a neviem, ako sa túto situáciu prekonáme, v každom prípade lopta nie je na našej strane, ale na strane Turecka), je aj Egypt, aj iné krajiny. Iniciátorom tejto aliancie je Saúdská Arábia. S touto krajinou máme rozdielny prístup k riešeniu sýrskej krízy v niektorých momentoch, ale sú aj spoločné prístupy, so Saúdskou Arábiou sme predsa v kontakte.

Pred krátkou dobou som sa stretol s kráľom (Saudskej Arábie), neustále sa stretávame na rôznych úrovniach na akciách ministerstiev zahraničných vecí, na akciách ministerstiev obrany. Teraz posudzujeme spoločné projekty v oblasti vojensko-technickej spolupráce so Saudskou Arábiou, je tam celý program, program vo výške mnohých miliárd, mimochodom. Vôbec nás nenapadlo, že aliancia má protiruské smerovanie.

Iná vec je, že na to, aby sme efektívne riešiť úlohy, ktoré pred nami stoja v oblasti boja proti teroru, musíme spojiť úsilie, nie premárniť možnosti, ktoré máme. Naozaj moc nerozumiem tomu, čo sa stalo, pretože ak Spojené štáty už vytvorili alianciu, v ktorého čele stojí (tam, mimochodom, patria takmer všetky krajiny, okrem iného aj Saudská Arábia), tak čo ešte chýba? K čomu bolo treba vytvárať novú alianciu, keď už existuje aliancia, vytvorená pod vedením Spojených štátov? Vari majú nejaký vlastný plán, alebo vznikli nejaké vnútorné nezhody? Možno tie nezhody.

Keďže predsa len, jedna vec sú regionálne záujmy regionálnych mocností, iná vec sú záujmy celého ľudstva na boji proti terorizmu. Európa trpí tým, čo sa deje v tomto regióne: strašné teroristické útoky sme videli v Paríži. Trpí aj samotné Spojené štáty: pred krátkou dobou niekto zastrelil 14 ľudí a ďalšie teroristické útoky hrozia.

My všetci musíme spojiť svoje snahy v boji proti teroristickým organizáciám, nech sa volajú akokoľvek a nech zaštíťujú svoju činnosť akýmikoľvek heslami. Dúfam, že aj naposledy vytvorená aliancia bude predsa len pôsobiť v prúde spoločných záujmov, vypracujeme jednotné prístupy, pravidlá a zameriame efektívne spoločné akcie a spoločné efektívne aplikovanej inštrumenty.

M. Gomeňuk-Kravcova: Kaliningrad, informačný portál „Klops.ru„.

V. Putin: Akože?

Gomeňuk -Kravcova: „Klops.ru“.

V. Putin: „Klops“?

M- Gomeňuk – Kravcova: Áno, nemecké jedlo.

V. Putin: Aha. „Rulka.ru“. To sú také fašírky, že, tie klopsy?

Gomeňuk-Kravcova: Áno,to sú fašírky.

V Kaliningrade každý deň dôjde k niekoľkým dopravným haváriam, pri ktorých zahynú alebo sú ťažko zranení chodci. Jednou z takto postihnutých je naša kolegyňa Naděžda Rževskaja. Na priechode pre chodcov ju zrazil študent pohraničného inštitútu FSB (Federálnej bezpečnostnej služby). Po troch mesiacoch vyšetrovania nie je ukončené, nebolo podané trestné oznámenie, študentovi vrátili vodičák a on naďalej jazdí svojim BMW rovnako ako predtým.

V. Putin: To je dobrý študent, vozí sa v BMW.

M. Gomeňuk-Kravcova: Naša kolegyňa je s ťažkými zraneniami na invalidnom vozíku.

 V. Putin: To je hrozné.

M. Gomeňuk-Kravcova: V súvislosti s tým mám otázku: čo si myslíte, môžu výložky a funkcie chrániť človeka pred zodpovednosťou?

V. Putin: Samozrejme, že nie. To je samozrejme hlúposť. Žiadne výložky, žiadne úradné postavenie. Ten človek žiadne úradné postavenie nemá. On tam tomu velí, alebo čo? Je to študent, prakticky radový vojak. Preto hovoriť o tom, že má nejaké služobné postavenie, ktoré mu dovoľuje vyhnúť sa zodpovednosti, je jednoducho nespravodlivé. Tam, snáď, môžu byť zapojené nejaké sily, ktoré bránia vyšetrovanie. Ja to jednoducho neviem. Ja Vám sľubujem, že vyšetrovanie bude vykonané tým najobjektívnejším spôsobom.

Ťažko teraz môžem povedať, čo sa tam stalo. Pri takých dopravných nehodách, pri takých tragédiách je vždy veľa rôznych názorov, aj stanoviská strán vždy rôzne. Ale to, že vyšetrovanie musí byť vykonané, musí byť vykonané objektívne a musí viesť k logickému výsledku, to je úplne zrejmé.

Úplne s Vami súhlasím: nech riadil ktokoľvek, musí niesť zodpovednosť za to, čo sa stalo. Pričom tí, ktorí sedia za volantom, nesú väčšiu zodpovednosť než tí poškodení, pretože automobil je prostriedok zvýšeného nebezpečenstva. A podľa zákona nesie človek, ktorý sedí za volantom, väčšiu zodpovednosť než poškodený. Veď existuje iba jeden prípad, kedy je možné považovať za vinníka dopravnej nehody, povedzme, chodcov: ak bola dopravná nehoda jednoznačne spôsobená chodcom. Vo všetkých ostatných prípadoch ale nesie zodpovednosť na svojich pleciach vodič. Zodpovednosť to môže byť trestné, alebo občiansko-právne, ale vždy leží na vodičovi, pretože je to on, kto riadi prostriedok zvýšenej nebezpečnosti a musí to vedieť.

Rezortu obrany niečo chýba? Tak prosím, rezort obrany.

Otázka: Dobrý deň! Som z Tuly a Tula je, ako sa spieva v hymne nášho mesta, mesto zbrojár, Tula celé stáročia kula zbrane. Mám otázku ohľadom štátnej armádnej zákazky. Existujú údaje, že sa bude zvyšovať každý rok o 10 percent, ale s prihliadnutím na ceny ropy, s prihliadnutím na situáciu v hospodárstve, nedôjde k zastaveniu alebo obmedzenie týchto zákaziek? Prečo o tom hovorím. Pretože to je práca pre obyvateľov Tuly, to sú mzdy pre obyvateľov Tuly a samozrejme aj naša obranyschopnosť.

V. Putin: Počúvajte, práce v priemysle všeobecne, a vo vojenskom priemysle tým skôr, má spravidla dlhodobý charakter. Projekty, ktoré sú začali, je dokonca aj z ekonomického hľadiska výhodnejšie dokončiť než je zastaviť.

Napríklad, začala sa stavať loď, v Tule sa lode nestavajú, ale vyrábajú sa iné vojenské zariadenie, aj tu je dlhý výrobný cyklus. Tak začala sa stavať loď, vyrábať lietadlo, nejaký systém PVO, boli investované určité peniaze. Drahšie je to zastaviť než dokončiť výrobu, pretože akonáhle sa zastaví financovanie, hneď sú potrebné peniaze na údržbu, na zaplatenie personálu a robotníkov, stredného technického personálu, ktorý riadne nepracuje, ale mzdy je rovnako potrebné im vyplácať. Alebo je prepustiť, čo je mimoriadne nebezpečné a je lepšie to nerobiť, pretože potom nebude kde vziať prvotriedne odborníkmi.

Preto dokonca z ekonomického pohľadu je pre nás lepšie začatej projekty dokončovať. Všetky tie projekty sú zahrnuté do štátneho programu zbrojenia do roku 2020. V súvislosti s tým, že skutočne máme určité problémy s rozpočtom, v súvislosti s tým, že klesli ceny ropy a tak ďalej, čo robíme? U niektorých pozícií – chcem, aby to bolo pochopiteľné a nie je v tom žiadne tajomstvo – u niektorých pozícií, pri ktorých priemysel sám nie je schopný k roku 2020 niečo vyrobiť, nezačína niektoré projekty, a tak ako by sme šetrili súčasné zdroje. Presúvame, ako hovoria odborníci na ekonomiku, na financie, tieto projekty viac napravo v rozvrhu, ale všetko, čo bolo začaté, bude urobené. A to, čo je podľa harmonogramu presunuté ďalej za rok 2020, nie je kritické pre obranyschopnosť krajiny, len to menej zaťažuje súčasný rozpočet aj rozpočet v blízkej budúcnosti.

Je to taká jemná, spoločná práca, ktorá si vyžaduje veľkú pozornosť zo strany priemyslu i ministerstva obrany. Kvôli tomu sa schádzame dvakrát ročne v Soči, aby nás nikto nerušil. Všetci si sadnú, pred tým veľmi pozorne počítajú a potom podávajú svoje návrhy. Nielen toto, ale aj toto je jedným z hlavných smerov našej spoločnej práce s vojakmi a so zástupcami obranného priemyslu. A preto keď nie v roku 2020, ako aj v roku 2021, keď nie v roku 2021, ako aj v roku 2022 budú všetky naše úlohy, ktoré sme si vytýčili v rámci štátnych vojenských zákaziek, splnené. Asi by sme už mali pomaličky končiť.

Ďakujem mnohokrát. Alexej Solomin, rádio Echo Moskvy a historické webové stránky Diletant.

Vladimír Vladimirovič, chcel som si najprv upresniť malú otázku, ktorú kolegyňa položila ohľadom Turčaka. Prepáčte mi, som trochu prihlúply. Som úplne rovnaký ako môj šéf, poznáte ho. To je normálne.

Vladimír Vladimirovič, nepovažujete za správne na dobu vyšetrovania – proste  Turčakovo priezvisko sa vyskytuje nielen v médiách, ako skôr vo vyšetrovacom spise – zbaviť gubernátora funkcie? Neznamená to predsa uznanie jeho viny, možno to skôr vyjadruje jednoducho Vašu neutrálnu pozíciu v tejto veci, pretože ľudia nemôžu mať na takej úrovni vplyv na tento prípad.

Moja hlavná otázka súvisí s vyšetrovaním vraždy Borisa Nemcova. Zo médií, z únikov informácií z Vyšetrovacia komisia, z toho, čo hovorí poškodená strana, vieme, že teraz sú veľké problémy s tým, aby vyšetrovatelia získali prístup k dvom osobám, ktoré súvisia s týmto trestným činom: k dôstojníkom práporu „Sever“ Geremejevovi a Muchutdinovovi. Strana poškodených to spája s možným stanoviskom vedenia Čečenska v tejto otázke. Buď sa schovávajú v Čečensku, alebo sa im podarilo ukryť sa v zahraničí. Ramzan Kadyrov sa neraz verejne vyjadroval pre podporu osôb, ktoré majú čo robiť s týmto prípadom. Mali ste možnosť hovoriť s Ramzan Kadyrov mnohokrát. Hovorili ste s ním o vyšetrovaní tohto prípadu? Čo ste mu povedal? Presvedčil Vás o nevine týchto ľudí? A dovoľte mi malé upresnenie ohľadom detí. Bola jedna vec, súvisiace s Matvej, s bábätkom, ktoré sa stalo invalidný. Ale v Rusku, podľa oficiálnych štatistík, je doposiaľ veľmi veľa invalidných sirôt, ktorí nie sú vydaní do starostlivosti rodinám. Možno nastal čas zmierniť zákaz adopcie detí cudzinci? Ste pripravený iniciovať tieto zmeny zákonov? Veď aj to by mohlo byť súčasťou riešenia.

V. Putin: Poďme sa teraz pokúsiť sa na to pozrieť. .. Začneme poslednou časťou Vašej otázky. Chcem Vás upozorniť, že štatistika ukazuje, že percentuálne je adopcia našich invalidných detí zo strany cudzincov oveľa menšie ako adopcie detí zdravých. Nikto z cudzincov sa nikdy nepoberal do adopcie chorých detí. To je štatistika. Preto nebudeme ponáhľať so zmenami tých rozhodnutí, ktoré boli už vykonané. To za prvé.

Za druhé. Ohľadom Turkova chcem povedať nasledovné. Ako som videl na internete, v ďalších zdrojoch, nejde predsa o neho samotného, ide o to, že sa do toho údajne zapájal jeho otec. Prečo? Ja o tom ani nič moc neviem. Som ale presvedčený o tom, že rozhodnutie správneho, personálneho druhu, tým skôr rozhodnutia týkajúce sa práva, sa majú činiť výlučne na základe hodnoverných skutočností, získaných počas vyšetrovania a súdneho procesu, nie na základe tlačových správ, akokoľvek si ich vážime.

Nakoniec ohľadom zločinu spáchanom na Borisovi Jefimoviči Němcovovi. Poznal som ho osobne a naše vzťahy neboli vždy zlé. Ja som naše vzťahy nikdy nekazil. On si ale vybral taký spôsob politického boja – osobné útoky a tak ďalej. Ja som na to zvyknutý, takých je viac. Ale to vôbec neznamená, že takého človeka je potrebné zabiť. Nikdy sa s tým nezmierite. Považujem to za zločin, ktorý musí byť vyšetrený, a vinníci potrestaní.

Povedali ste, že buď sa ukrývajú v Čečensku, alebo odišli do zahraničia. Treba to zistiť, ako to je. Nikdy som s regionálnym vedením, teda ani s vedením Čečenska, o týchto veciach nehovoril a nemám to ani v úmysle. Vyšetrovanie to musí dokázať. Akokoľvek dlho, mimochodom, bude trvať. Tak u nás došlo k vražde Starovojtové. Ona predsa tiež patrila k známej opozícii. Orgány činné v trestnom konaní ale predsa túto vec priviedli k logickému koncu, rovnako ako niektoré iné prípady týkajúce sa ľudí, ktorí boli v opozícii voči oficiálnej moci. Domnievam sa, že takéto veci musí byť určite vyšetrené a vinníci odhalení a potrestaní. Tak budeme vytvárať stabilný politický systém vo vnútri vlastnej krajiny. To je dôležitejšie, než niekoho kryť, nedaj bože. Nikto nemá v úmysle niekoho kryť. Je ale nutné počkať na fakty z objektívneho vyšetrovania.

D. Peskov: Vladimír Vladimirovič, je možná otázka zo Sevastopoľa?

V. Putin: Sevastopol, prosím. Odovzdajte mikrofón.

Sergej Gorbačov, predseda Zväzu novinárov Sevastopole, noviny Novyj Černomorec. V poslednej dobe najpopulárnejší prípitok v Sevastopole znie „Na najvyššieho veliteľa!“

V. Putin: Ďakujem.

S. Gorbačov: Nehľadiac na dôvod, nehľadiac na veľkosť oslavy.

V. Putin: Ale netreba to preháňať …

S. Gorbačov: V tomto stalinskom prípitku je srdečnosť, úprimnosť a veľká vďaka Vám za Sevastopoľ a Krym.

Problémy, ktoré sa u nás objavili počas posledného poldruha roka, ako sa zdá, súvisia s tým, že na štátnej úrovni nie je ukotvená úloha Sevastopola.

U nás, minimálne na regionálnej úrovni, pokračuje kontraproduktívna diskusia spojená s tým, aký má Sevastopoľ byť: má to byť Silicon Valley, centrum IT, alebo je to turistické centrum, či cieľ rekreácie. V skutočnosti Sevastopoľ, to už je tak určené, je hlavná základňa vojenského námorníctva, a odtiaľ je aj štatút mesta. Je to mesto federálneho významu, samostatný subjekt Ruskej federácie.

Nie je to Vladivostok, nie je to Kronštadt, nehľadiac na všetok rešpekt k nim, je to práve Sevastopoľ. Zdá sa mi, že na štátnej úrovni, asi mi to potvrdíte, spočíva hlavný úloha Sevastopole nie v pestovaní prvotriednej vínnej révy, ale práve v tom, že toto mesto zohráva osobitnú úlohu v obranyschopnosti krajiny – je to hlavná základňa Čiernomorskej námorníctva.

A ešte niečo. Námorníctvo je konzervatívna organizácia, do značnej miery spätá s tradíciami. Existuje jedna taká tradícia, je to privilégium, spôsob vyznamenania, keď dôstojník, ktorý odchádzal do zálohy, odchádzal a zostávalo mu právo nosiť uniformu. K námorníckej uniforme zároveň patrila námornej krátka dýka. Zhruba počas posledných dvoch rokov začali dýku dôstojníkom odoberať.

Ja som napríklad slúžil 36 rokov u námorníctva a nie je mi moc jasné, kto potrebuje moju dýku s vyobrazením štátneho znaku Sovietskeho zväzu. Ak Vy ako vrchný veliteľ rozhodnete, že námorné krátke dýky sa majú dôstojníkom ponechávať, rovnako ako to bolo v cárskom Rusku, za Sovietskeho zväzu aj v našej modernej ruskej histórii, myslím, že Vám budú tisíce námorných dôstojníkov vďačné a s nimi Vám budú vďační aj ich deti, vnuci, pravnuci, ktorí budú slúžiť Rusku na oceánoch, v námorníctve.

V. Putin: Po prvé, pokiaľ ide o význam Sevastopola a možností jeho rozvoja. Ťažko sa mi súhlasí s tým, že Sevastopoľ z pohľadu vojenského námorníctva má dôležitejšie význam než základňa vo Vladivostoku a tým skôr na Kamčatke, kde je dislokovaná naša druhá najvýznamnejšia a najmohutnejšia základňa jadrových ponoriek s nosičmi rakiet a so strategickými jadrovými zbraňami na palube.

Urobili sme veľmi veľa pre to, aby sme túto základňu zachovali, rozvíjame ju a budeme ju aj ďalej rozvíjať. Okrem toho, ako na Severe, tak aj na Ďalekom východe má námorníctvo prístup priamo do Svetového oceánu. Vo svojej dobe sovietska vláda – a tu na ne môžeme naozaj zaspomínať v dobrom – urobila veľa pre rozvoj infraštruktúry na Severe, okrem iného na tento účel neďaleko Murmansku, v Murmansku a na Ďalekom východe.

Našou povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby táto snaha nebola zmarená, ale naopak. Musíme rozvíjať všetko, čo pred nami urobili predchádzajúcej generácie, a ísť ďalej. Avšak Sevastopoľ je tiež veľmi dôležitý prvok v infraštruktúre vojenského námorníctva v tejto časti sveta, v Európe. Ako vidíte, vybavujeme Čiernomorskej námorníctvo novými loďami, ponorkami, práve teraz prišla ponorka Rostov na Done, pravda, nie do Sevastopola, ale do Novorossijsku, kde sme vybudovali ešte jednu veľmi dobrú, moderné, a to chcem zdôrazniť, modernú námornú základňu.

A tam, ak si dobre pamätám, má byť šesť takýchto ponoriek. Pripomínam, že sú to ponorky s najmodernejšími raketovými zbraňami, s raketami Kalibr, ktoré sa veľmi dobre osvedčili v Sýrii. Prídu tam aj nové lode. Samozrejme, že Sevastopoľ sa ako námorná základňa bude tiež rozvíjať.

Viete, kamkoľvek ukážete prstom, všade sú problémy, ktoré nám zostali ešte z minulého storočia. Teraz sa zaoberáme oblasťou výroby elektrickej energie. Zariadenie ?Krymenergo? nebolo obnovené od 70. rokov minulého storočia! Ako by nebolo potrebné to robiť. Od 70. rokov tam to zariadenie je! A s námornou základňou je to rovnaké. Aj tam je potrebné urobiť veľmi veľa pre rozvoj infraštruktúry. Ale povedať, že Sevastopoľ má byť výlučne námornou základňou by nebolo správne.

Pozrite: ešte potrebujeme urobiť veľmi, veľmi veľa vo Vladivostoku. Ale Vladivostok sa predsa len zmenil. Svojho času to bolo uzavreté územie, ktoré sa rozvíjalo výlučne len ako námorná základňa, preto mesto bolo vo veľmi zložitej situácii: nebola tam ani infraštruktúra, ani letisko, ani cesty, ani moderné objekty pre sociálne potreby, ani dobrá divadlá, ani múzeá. Ale všetko to sa rozvíja. V moderných podmienkach musí mať ľudia, nech žijú kdekoľvek, a tým skôr v Sevastopole, možnosť všetko toto využívať, všetko mať. Som skrátka presvedčený, že Sevastopoľ sa musí rozvíjať zároveň v rôznych smeroch. Ako? Predovšetkým o tom musí rozhodnúť samotní obyvatelia Sevastopola, vedenie mesta. Viem, že názory sú v tomto smere rôzne.

Niektorí majú nápad rozvíjať Sevastopoľ ako Silicon Valley, ako ste povedal. A čo je na tom zlé? Nerozvíjala by sa tam škodlivá výroba s exhalátmi, ale rozvíjala by sa výroba s najmodernejšími technológiami. Je to možné, Samozrejme, že áno. Mimochodom, mohli by sa v tom angažovať aj bývalí príslušníci vojenského námorníctva. Sú to predsa ľudia s vysokou inteligenciou, dobre pripravení, ale aj iných odborníkov tam je dosť.

Úprimne povedané, predtým som to nevedel, veď územie Sevastopole nie je vymedzené len samotnými hranicami mesta. Územie je dosť veľké a tam sú celkom určite možnosti pre rozvoj rekreácie. Prečo to neurobiť? Je potrebné to urobiť. Treba na tom pracovať, je potrebné pomáhať. Budeme pomáhať Krymu všeobecne, Sevastopolu najmä. A dýky dôstojníkom treba vrátiť.

Ďakujem mnohokrát. To je všetko, tým skončíme. Vďaka vám.