Peter Králik: O boji s démonmi našej civilizácie

Peter Králik (Facebook : https://www.facebook.com/peter.kralik1) píše. A múdro píše. Ukrajina nie je len geopolitický konflikt, ale aj zápas o obraz tejto civilizácie. Málokomu dochádza, že kritika postupu Západu nie je ani náhodou oslava Ruska. Rusko treba racionalizovať v našom diskurze, zbaviť sa démonizačných predstáv ale aj pripustiť jeho silné stránky. Pretože Rusko nie je a nikdy nebude náš kamarát, naopak je to protivník. Vždy to bude veľmoc a ako taká si bude chrániť výlučne vlastné záujmy. Aby sme vedeli ako žiť vedľa medveďa, musíme ho poznať aký je v realite a nie podľa nejakých falošných predstáv. A práve tieto predstavy, nánosy rôznych ideológii sú tým, čo nás ťahá do konfliktu s Rusmi. Takže konflikt na Ukrajine s Ruskom je vlastne konfliktom s démonmi v nás!

Peter Králik: Že prečo už toľko nepostujem o Rusku a i menej azbuky je na mojom (facebookovom) profile?

1. Rusko nemôže byť pre nás vzorom.

Rešpektujem jeho kultúrne tradície, mám sympatiu a pochopenie pre jeho kultúru a empatiu voči jeho ľuďom. Avšak Rusko je Byzantská civilizácia, odlišný civilizačný okruh, ktorého elity zápasia s prirodzenou ruskou rozpoltenosťou medzi Západ a Východ.

Rešpektujem, že Rusko si musí vyriešiť túto svoju rozpoltenosť samo. Našou úlohou je maximálne udržiavať dialóg s Ruskom a výhodné ekonomické vzťahy.

Putinov režim nie je režim v ktorom by som chcel žiť a povedzme si pravdu dopyt po demokracii je v ruskej spoločnosti takmer nulový.

Slovensko je pevnou súčasťou Západného civilizačného okruhu, patríme k nemu historicky a kultúrne. Áno, máme jednu výhodu od našich západnejších krajín. Máme Jozefa Karola Viktorina, ktorý je nám príkladom pre lepšie vnímanie ruskej duše. No rovnaký príklad v opačnom garde majú Francúzi napr. v Berďajevovi.

2. Problémom je dnešný Západ, nie Rusko.

Ako príslušník Západného civilizačného okruhu vidím dnes kľúčový problém v Západe.

Vidím problém „umierajúceho Západu“, ktorý sa vzdal svojich koreňov.

• svojho neba – kresťanskej a judaistickej tradície,
• svojho zdravého rozumu helénskej a rímskej tradície
• a nakoniec svojho rebelstva za individuálnu slobodu teda klasicko-liberálnej tradície.

Namiesto toho nechal za posledných 25 rokov permutovať tú časť svojej Osvietenskej tradície založenej Francúzskou revolúciou, ktorá prerástla do rakoviny Freudizmu, Neomarxizmu, Marxizmu, Gender Ideológie, či nadpolitických európskych inštitúcií odtrhnutých od reality. Západ a spolu my s ním sme podľahli životu v lži, na úver a vo vlastnom skonštruovanom matrixe. Západ sa príbehom dekonštrukcie teda postmoderny stal sebarozpravaním iba egomaniackym sociálnym konštruktom .

3. Kritika Ukrajinského konfliktu

Schopnosť kriticky nahliadnuť ukrajinský konflikt a vymedziť sa voči Západu „ako iba sociálnemu konštruktu európskych pseudoelít“, nie je o podpore Ruska, ale o reflexii Západu a snahe vrátiť mu jeho tvár.

Trvať na troch zdrojoch identity Západu (tak ako som ich popísal) vo vzťahu k Ukrajinskej kríze, nie je „Proputinovstvo a hľadania Sveta buduščevo“, ale cesta, teda návrat ku koreňom Západu.

EURÓPA nie je ani Európska únia a ani Eurozóna. Západný civilizačný okruh a jeho hodnoty nie sú NATO. Kto toto tvrdí, je chronický a utilitárny klamár privátneho prospechu. Tie inštitúcie boli vytvorené iba ako prostriedok a nie ako konečný cieľ.

Zamieňanie prostriedkov za konečné ciele je hlbokým nepochopením fascinujúceho príbehu Západnej civilizácie a tragikomickým osobným príbehom dnešných európskych elít.

4. V kritickom názore na Ukrajinský konflikt nie sme na Západe sami.

I keď dnes médiá pracujú propagandisticky metódou formovania všeobecného súhlasu s postojom dnešných európskych elít a teda totalitným a selektívnym prístupom k pravde, diskurz o Ukrajine je na Západe omnoho pluralitnejší i keď je jasné, že u nás tieto alternatívne názory sú takmer neviditeľné. Práve preto sa snažím vám priniesť zdroje, autorov a názory, ktoré sú v tomto diskurze a ktoré nezastávajú žiadni pomätenci a ani konšpirátori.

Že prečo už toľko nepostujem o Rusku a i menej azbuky je na mojom profile?

Pretože nechcem byť hejter jednej strany konfliktu, nechcem kričať denne na facebooku azbukou a stavať sa tak čisto užitočným idiotom vo vojne facebookových mlokov.

Ak už mám niečo zaujímavé povedať, tak si kurva dám námahu, aby to bolo o bojovaní s démonmi v našej civilizácii a nie niekde v Byzancii, majúc pred očami stále výrok Johna Quincy Adamsa: „Nech je spravodlivosť, aj keby sa nebo malo zrútiť!“ („I can never join with my voice in the toast which I see in the papers attributed to one of our gallant naval heroes. I cannot ask of heaven success, even for my country, in a cause where she should be in the wrong. Fiat justitia, pereat coelum. My toast would be, may our country always be successful, but whether successful or otherwise, always right.“ )