Podceňovanie protivníka sa nevypláca. Sýria 23.2.2016

Hlavnou správou včerajšieho dňa je pokračovanie prielomu islamistov v oblasti mesta Khanaser. Lenže to je iba jedna časť iného, väčšieho plánu.

Operácie

Latakia:

• Opäť začal postupný útok vládny vojsk pozdĺž výpadovky M4 v severovýchodnom smere na Bidama s cieľom ukončiť oslobodenie Latakie v čo najkratšom čase

Severné Aleppo

• Podľa všetkého turecké delostrelectvo a oddiely džihádistov spolupracujú spolu a útočia spoločne na letisko Menagh a jeho okolie.

Východné Aleppo:

• Včera poobede sme napísali, že situácia v prielome sa namiesto ukľudnenia v prospech SAA, výrazne zdramatizovala
  Edit 23.2.2016, 14:00: správa o priechodnosti cesty bola predčasná, Korešpondent Komsomolskej pravdy Stešin sa zmýlil. Teroristi neustúpili, naopak počas dnešného dňa zintenzívnili boj a dokonca získali Khanaser s oddielom protileteckej obrany!

• Zároveň s prielomom pri Khanasere zaútočili teroristi aj na spojnicu Sheikh Hilal a Ithriyah
• Jednotky SAA do večera znova obsadili dedinu Rasm al-Nafal.
• 
• Večer sme sa dozvedeli, že jednotky ISIS postupujú smerom na mesto Al-Safinah, ktoré je domovom pre výrobu životne dôležitého vojnového materiálu
  
• Komentár: Je viac ako zrejmé, že máme pred sebou strategicky vyspelého protivníka, ktorý bol schopný naplánovať akciu s veľmi rozdielnymi fázami a väzbami. Dnes je už jasné, že ide o veľkorysý a dokonale načasovaný plán na celom území Sýrie, zahŕňajúcu tak jednotky Islamského štátu, ako aj spolupracujúcu „umiernenú opozíciu„, rovnako ako aktivizáciu jednotiek pripravených v tyle nepriateľa.
  Akciu spustili teroristické útoky, ktoré simultánne vybuchovali počas predchádzajúceho dňa v mestách Sýrie, ale aj na území Kurdov, aby odpútali pozornosť pri prípravách prepadu. Predvčerom v noci došlo k prepadu Rasm al-Nafal zo západu jednotkami Jund al-Aqsa v koordinácii s útokom IS z východu, ktorý bol orientovaný skôr južne na Khanaser a dedinu Al Hammam južne pod mestom. Po presunutí jednotiek a oslabenie miestnych pozícií na juhu, nasledoval útok a prerušenie komunikačnej trasy Sheikh Hilal – Ithriyah. Stiahnutie elitných jednotiek zo severu zas bolo signálom na presun bočnými cestami smerom k Al-Safirah.
  Presuny a následnosť akcií nie je náhodná, teroristi majú dokonale zmapovaný terén, rozmiestnenie vojsk, ich kvalitu, majú prečítané taktické postupy SAA. Hrajú šachovú partiu, s protivníkom, ktorý ani netuší  čo sa tu jedná. V tomto momente neviem aký je konečný cieľ plánu. Ale skúsil som sa zamyslieť v priloženom komentári.

Aleppo:

• Stále boje na  predmestí Sheikh Maqsoud

Afrin/Idlib:

• žiadne zmeny

Centrálna Sýria

• Bezpečnostný perimeter okolo cesty 42 bez zmien

Východná Sýria, Rojava:

• teroristický útok Islamského štátu na Ain Issa

Sýria 23.02.2016

Správy z regiónu

• Stále je najdôležitejšou správou dohoda Ruska a USA na zastavení paľby od 27.2.2016. Dohoda sa netýka Jabhat an-Nusra, teroristov Islamského štátu a rôznych skupín s nimi spojených
• Na ruskej leteckej základni Hmeimim bolo vytvorené koordinačné centrum prímeria.
• John Kerry pred senátnym výborom pre zahraničné vzťahy vyjadril pochybnosť, že Rusi prímerie dodržia a že americká armáda uvažuje o pláne B. USA naďalej budú podporovať povstalcov v snahe o zvrhnutie Bashar al-Assada a že môžu zo Sýrie spraviť pre Rusov „špinavú záležitosť„.
• Sýrska vláda vyjadrila súhlas s prímerím a s koordináciou s Ruskom. Vyhradila si však právo na reakciu pri porušení prímeria.
• Jund al-Aqsa, oddiely „umiernenej opozície“, ktoré sa zúčastnili prepadu Khanaseru spolu s Islamským štátom, odmietli zastavenie paľbya dohodu o prímerí.
• Kvôli veľkému významu z hľadiska súčasných udalostí ešte raz opakujem vyjadrenie zo včera. Yuval Steinitz,  izraelský minister energetiky a infraštruktúry, povedal pred niekoľkými týždňami, že úspech Bashar al-Assada, upevnenie iránskeho vplyvu v Sýrii a zvýšenie významu hnutia Hizballah je pre Izrael neprijateľné. Rozhodne je pre Izrael výhodnejšia existencia Islamského štátu a totálneho chaosu ako silný a sebavedomý štát na hraniciach Izraela. Často spomínané izraelské „zblíženie s Ruskom“ po príchode ruskej armády do regiónu, bude mať potom veľmi krátku životnosť. Vojenský korešpondent „Jediot Ahronot“ Ron Ben-Yishai tvrdí, že Izrael si medzi zotrvaním súčasnej proiránskej vlády a existenciou IS vybral – presne naopak ako americkí politici.
• Podľa Reuters anglický minister zahraničia Philip Hammond pred britským parlamentom povedal: „To, čo sme videli v posledných týždňoch je veľmi znepokojujúci dôkaz o koordinácii medzi silami sýrskych Kurdov , sýrskym režimom a ruským letectvom, na základe čoho nás výrazne znepokojuje úloha Kurdov v tom všetkom“
  Komentár: Správa Reuters je dôležitá, keďže hovorí o dopredu danom postoji politikov VB k Rusku. Rusko je podľa nich vždy národom sviniarov a vždy sú automaticky vinní. Každý, kto s nimi spolupracuje pri akejkoľvek aktivite sa stáva vinným takisto, spolupodieľa sa na geneticky daných zločinoch Ruska. S Rusmi sa podľa Angličanov proste nespolupracuje. Nikdy. S Rusmi sa vždy len bojuje…

Komentár

Západné zdroje idú už niekoľko rokov v neprestajnej vlne propagandy o zlom Rusovi a dobrom demokratovi zo Západu, ktorý hrdinsky bráni ruskému medveďovi zožrať celý svet. Samozrejme, nie je to zadarmo, treba viac zbrojiť, potláčať a obmedzovať slobody, ľudské práva, zavádzať viac kontroly, podporovať každého, kto je ochotný sa čo len krivým okom pozrieť na Rusko a v neposlednom rade prisúvať stále viac vojsk k hraniciam Ruska.

Sýria je bojovým poľom, kde začal v roku 2013 assertívny odpor Ruska voči plánom Západu deštruovať, bombardovať a likvidovať každého, koho sa západnej elite zapáči pod zámienkou zavádzania demokracie, humanizmu a obrany ľudských práv. Z tohto pohľadu je nutné hodnotiť aj všetky aktivity Západom podporovaných jednotiek. Je úplne jedno, akú majú hlavičku, ku komu sa hlásia a koľko hláv denne odrežú. Dôležitý je len jeden postoj – si proti Rusom, alebo naopak s nimi?

Za posledné mesiace sa v Sýrii zmenilo veľa, ustupujú práve tí dobrí z hľadiska Západu – rozumej oddiely, ktoré deklarovali boj proti spojencom Ruska a Rusku. Západ neskrývane podporuje kohokoľvek, komu neprischla očividná nálepka teroristu a skryte tých, ktorí takýto biľag stihli obdržať na základe nemiestne veľkej frekvencie odrezávaných hláv. Hneď na začiatku ruského vstupu do Sýrie na základňu Hmeimim, kde sa ruské letectvo usídlilo, útočili džihádisti podporovaní západom s informáciami, mapami a zbraňami poskytovanými Západom. Po oslobodení väčšej časti Latakie a prevzatí strategickej iniciatívy vládnou armádou, Kurdami a spriatelenými milíciami za podpory ruského letectva bolo nutné vymyslieť niečo iné.

Islamský štát ako taký nevznikol náhodným zlúčením nejakých bánd džihádistov. Po likvidácii Iraku americkou armádou v roku 2003, vlády sa formálne ujali predstavitelia šiitskej väčšiny v Iraku, z mocenských zložiek boli prepustení sunitskí vojaci a policajti. Títo sa utiahli do ilegality, časť z nich bola pozatýkaná a uväznená v amerických väzniciach v Iraku, kde boli pozatýkaní aj ľudia nesúhlasiaci s prítomnosťou USA v Iraku. Napríklad vo väznici Camp Bucca v južnom Iraku boli uväznená väčšina vodcov Islamského štátu, vrátane Abú Bakra al-Bagdádího, jeho lídra. Títo ľudia sa vo väznici spoznali, zradikalizovali a pripravili stratégiu.

A potom boli prepustení…

V roku 2012 sa zjavila správa, ktorá hovorí o podpore radikálneho islamu ako prostriedku na zvrhnutie režimu Bashar al-Assada. Tento režim napriek obrovskej snahe a podpore teroristov Al-Kaidy stále odolával. V Islamskom štáte za podpory radikálnych moslimských krajín, Turecka, Anglicka, Francúzska a Izraelu na čele s USA, kde CIA prebrala riadiacu úlohu, sa dostali k moci starí známi z amerických „univerzít“ v Iraku a plánovanie ozbrojených útokov dostali na starosti bývalé veliteľské kádre armády Saddáma Husseina. Za pomoci západných zdrojov, vojenských skúseností a premyslenej ideológie obsadil Iracký štát veľké územie v Sýrii a Iraku, k jeho podpore sa hlásia tisícky islamských teroristov po svete.

Nie je to a nikdy ani nebola organizácia, ktorá by vznikla ad hoc. Je to starostlivo premyslená štruktúra, ktorej cieľ je nielen zvrhnúť sýrsku vládu, ale priniesť chaos do celého sveta a pre západné elity je svojou explicitnou brutalitou zámienkou na obmedzovanie slobôd na Západe.

Z tohto pohľadu je viac ako jasné, že Západ nedopustí likvidáciu Islamského štátu. V správach z regiónu sme priniesli názory západných politických predstaviteľov, z ktorých vyplýva, že skutočnou hrozbou nie je Islamský štát, ale Rusko. Je jedno, či hovoríme o USA, Anglicku, Izraeli, alebo Turecku či inej moslimskej krajine.  V princípe sa za oponou všetci zhodujú a hľadajú spôsob ako dostať Rusko na kolená s využitím existujúcich zdrojov na mieste.

Plánovanie operácie na zastavenie dynamiky bojov, kde sa črtal v najbližších týždňoch postup na hlavné meste Islamského štátu Raqqa z dvoch smerov na severe a juhu, bolo viac ako urgentné. Prepad Khanaseru a jeho naplánovanie je síce v možnostiach inteligentných veliteľov Islamského štátu, ale bez koordinácie s druhou stranou „umiernených teroristov„, prieskumných informácií o sile a rozmiestnení ozbrojených síl vlády by bol len ťažko realizovateľný. Je jasné, že hlavne ruské velenie v Sýrii podcenilo prílišnú otvorenosť zásobovacích trás v dosahu protivníka a ich slabé zabezpečenie malým počtom mužov a techniky. Pritom dnes vieme, že obranu mali na starosti jednotky domobrany, ktorých výcvik a motivácia sú rádovo nižšie ako u pravidelných síl. Rovnako si na sýrskej (ruskej) strane nikto nebol schopný predstaviť tak veľkorysú akciu s koordináciou jednotiek o tisíckach mužov po celej Sýrii. V princípe je jedno, či Islamský štát dnes jedná samostatne, alebo za tichej podpory Západu. Faktom je, že tieto sily na mieste sú a ukázali, že je pomocou nich možné významne obmedziť postup sýrskej armády.

Oveľa viac ma však znepokojuje iná vec. Vôbec si nemyslím, že iba spomalením, resp. zastavením sýrskeho útoku bude cieľ džihádistov splnený. Keďže ide o dlhodobý plán, aj ciele budú podľa mňa oveľa dôležitejšie. Ak je úloha Západu tak významná, že má na starosti strategické plánovanie aktivít teroristov, ich zásobovania a dodávanie informácií, v konečnom dôsledku zrejme pôjde o zatiahnutie Ruska do nekonečnej vojny typu Afganistan. Lenže toto tiež nemôže byť konečným cieľom. V Sýrii ide hlavne o geopolitický súboj medzi Ruskom a USA, kde USA si chcú udržať globálnu hegemóniu. Pre USA je jedinou možnosťou podriadiť si, alebo zlikvidovať Rusko. Ak dokážu Rusov uviazať v Sýrii, tak rozvinutím ďalších ohnísk napätia a útokmi na hranici Ruska – na Ukrajine, Severnej Európe, v Strednej Ázii Amerika plánuje vyčerpať ruského medveďa tak, aby nebol schopný oponovať plánom USA na udržanie si globálnej hegemónie.

Ide o veľa. Z hľadiska USA a Rusko o všetko. Rusko bojuje o prežitie ako štát, Amerika si zas potrebuje udržať vedenie vo svete. A kde sú ľudské práva, humanita, životy ľudí a demokracia, ktorých sú plné noviny na Slovensku? Ironicky povedané, sú aj tieto v konflikte zahrnuté – pod spoločným pojmom kolaterálne škody. Európa utrpí tiež – jednak zatiahnutím do konfliktu, keďže sme jedným z nástrojov americkej politiky a nakoniec aj podstatným znížením životnej úrovne a bezpečnosti následkom nepretržitého prúdu migrantov, ktorých nám sem Amerika už celé roky „posiela“.