Podľa logiky švédskeho premiéra Anders Breivik nebol terorista

Šokovalo Vás vyradenie masovej popravy desiatok ľudí zo zoznamu teroristických činov? Zdanlivo nezmyselné vyjadrenie, ale práve to poukazuje na zneužívanie dvojitých metrov západnou civilizáciou

Švédsky ministerský predseda Lofven skutočne počas svojej návštevy švédskeho mesta Lulea odpovedal na otázku, či nedávna záplava útokov nožov Palestínčanov proti Izraelu boli teroristické útoky. Stefan Lofven to komentoval: „Nie, to nie tak hodnotené. Existuje medzinárodná klasifikácia toho, čo je, alebo nie je [teror]. Pokiaľ viem, [útoky nožom v Izraeli], oni nie sú definované ako teror.

Lofven neskôr prehodnotil svoje vyhlásenie. kde uznáva, že útoky nožom sú v skutočnosti forma teroru, hoci neboli organizované pod taktovkou skupín označených ako teroristické organizácie.

Všimnite si, že podľa jeho pôvodného vyhlásenia, každý, kto nemal žiadne kontakty na teroristickú organizáciu a zorganizuje si nejakú súkromnú vražednú párty kvôli svojmu politickému presvedčeniu, nemôže byť považovaný za teroristu. Maximálne môže dostať obvinenie z viacnásobného zabitia

Jedine, že by sa neskôr ukázalo, že jeho čin bol naplánovaný alebo koordinovaný väčšou teroristickou skupinou.

Anders Breivik bol jedinec, ktorý na základe vlastných úvah usúdil, že jediným spôsobom ako dosiahnuť svoj politický cieľ je pripraviť pumový atentát v Oslo a vyvraždiť stretnutie mládeže na ostrove Utoya v Nórsku. Lenže na tento čin sa pripravil úplne sám, nebol zapojený do žiadnej skupiny ani mu nikto s prípravou nepomáhal. Podľa švédskeho premiéra je Breivik síce možno vrah, ale rozhodne nie terorista…

Dôvod, prečo to povedal je viac ako zrejmý. Izrael je podľa škandinávskych politikov „škaredou“ krajinou, ktorá potláča práva moslimov slobodne terorizovať koho chcú. Arabi v Palestíne sú proste vždy dobrí, aj keby vyvraždili polovicu Izraela. Švédsky politik si vždy nájde zámienku ako ich ospravedlniť. Samozrejme, aj na strane Izraela dochádza k prehmatom, problém je, že v tejto situácii je akási spravodlivosť na strane židov.

Naši útlocitní politici za desaťročia vymývania hláv dospeli k presvedčeniu, že Arabom „niekto“ ukradol vlasť a preto mnohé krajiny neuznávajú Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. V skutočnosti to tak nikdy nebolo. Prečítajte si, čo napísal Mark Twain o Jeruzaleme vo svojej knihe The Innocent Abroad: „Populácia Jeruzalema je zložená z moslimov, Židov, Grékov, Arménov, Latinov, Sýrčanov, Koptov, Habešanov, Grécko-katolíci a hŕstky protestantov. V tomto rodisku kresťanstva prebýva teraz po stovke z každého existujúceho druhu sekty. Ani sa nedá vymenovať bohatstvo odtieňov národností obsiahnutých vo vyššie uvedenom zozname a jazykov, ktorými hovoria. Zdá sa mi, že všetky rasy, farby a jazyky na zemi, musia byť zastúpené medzi štrnásť tisíc dušami, ktoré bývajú v Jeruzaleme. Handry, úbohosť, chudoba a špina, značky a symboly, ktoré ako pravidlo poukazujú na prítomnosť moslimov istejšie než vlajka s polmesiacom, sú všade naokolo. Malomocní, mrzáci, slepí, a idiotskí sa vás agresívne tlačia z každej strany a zrejme vedia len jedno slovo z každého jedného jazyka – večný „bakšiš“. Pri pohľade na množstvo zmrzačených, poškodených a chorých ľudských bytostí, ktorí sa natlačili na Sväté miesta a bránia prechodu cez brány, človek predpokladá, že opäť prišli historické časy a očakáva, že anjel Pána každú chvíľu zostúpi, aby rozhýbal vody Bethesda. Jeruzalem je trúchlivý, melancholický, a bez života. Nechcel by som tu žiť.

Skrátka to bola krajina nikoho a všetkých, ktorú si privlastnila propaganda moslimov podporovaná multikultúrnymi politikmi a osobnosťami Západu. Židia z krajiny nikdy neodišli a založenie Izraela bolo dôsledkom rozpadu Osmanskej ríše. Po jej rozpade vzniklo na troskách viacero nástupníckych krajín a jedna z nich je aj Izrael, ktorý má tým pádom plné právo na existenciu. Toto právo mu však moslimovia upierajú a je len hlúposť a dôverčivosť Západu, že veria tvrdeniam politikov islamu o „večných sľuboch“ mieru a neporušiteľnosti suverenity Izraela. Politik, ktorého myslenie, aktivity a činnosť je založená na islame, dôveryhodný proste nemôže nikdy byť. Prísaha, záväzok a podriadenosť Allahovi to zakazuje a tak ako Cato tvrdil medzi senátormi Carthago delenda est, rovnako aj palestínski politici medzi svojimi prisahajú na zničenie Izraela. Ľudia ako švédsky premiér sú len užitočnými idiotmi využívanými islamom na rozšírenie jeho vlády do celého sveta…

Edit: Dostali sme do pošty

Podľa dekana Koránskych štúdií na Islamskej Univerzite v Gaze Dr Subha Al-Yaziji, je každý človek v Palestíne okupant a preto je ho možné zabiť. Týka sa to aj žien a detí. Za povšimnutie stojí, že Palestínou nemyslí len Západný breh Jordánu a Gazu, ale celé územie Izraela. T.j. každého Žida v Izraeli je nutné zabiť a územie obsadiť. Názor islamského teológa bol natočený 16.10.2015

Zdroj:

24 komentárov

  • Pane Poláčku, upřímnou soustrast. S Vaším článkem naprosto souzním. Ale ty nenávistné komentáře, vybrané zřejmě z článků plných překroucených a lživých argumentů – to je pro mě šok.. Hnusná argumentace bez uvedení zdrojů.. nebo se jako zdroj berou názory lidí značně odlišného názoru, než má většina národa, který tito „odrodilci“ nesnáší
    Před Židy je naopak třeba smeknout, že si po hrůze WWII dokázali znovuvytvořit vlastní stát, a celé roky si jej uhájit. Zemičku o rozloze 21 640 km², 150. na světě, malilinkatou, oproti ČR (78 866 km²), uprostřed islámského „moře“. Vzhledem k tomu nenávistnému okolí je Izrael hodný obdivu. Na rozdíl od zbabělé EU si svůj koutek světa dokáže uhájit.

  • No jasne žid sa bojí tak ma radšej zmaže . A to som len pravdu napísal. Vy ju nemáte radi.. A aj tie kecy a klamstvá okolo hitlera. Keby to vyhral konečne by biela rasa získala čest. A nic v zlom ale ako je možné že v roku 1939 žilo v na svete 10mil židov a v 1945 ich bolo o 500 tisíc viac… Tým samozrejme nenarážam na holokaust :)))))

    Vy nieste žiadny vyvolený národ. Len ste boli v správny čas na správnom mieste.

  • Mal by som otázku na autora článku. Vy ste na strane Izraela?

  • pokrm antisemitom vo svete. Nasledujúce je úryvok z jeho článku.
    „V násilnej opozícii všetkým týmto sféram židovského úsilia vyrastajú plány
    Medzinárodných Židov. Stúpenci tejto zlovestnej konfederácie sú väčšinou muži vychovaní
    medzi nešťastnou populáciou krajín, kde sú Židia prenasledovaní kvôli ich rase. Väčšina, ak nie
    všetci, zanechali vieru svojich predkov a opustili všetky duchovné nádeje budúceho sveta. Toto
    hnutie medzi Židmi nie je nové. Od dní Spartaka-Weishaupta až ku Karlovi Marxovi a
    Trockému (Rusko), Bélovi Kunovi (Maďarsko), Rose Luxemburgovej (Nemecko) a Emme
    Goldmanovej (USA), toto celosvetové sprisahanie na prevrátenie civilizácie a rozriedenie
    spoločnosti na základe spomaleného vývoja, závistlivej zlomyseľnosti a nemožnej rovnosti
    neustále rastie… a teraz nakoniec táto skupina výnimočných osobností z podsvetia veľkých miest
    Európy a Ameriky strhla Ruský národ za vlasy a stala sa prakticky neochvejným pánom
    ohromného impéria.
    Nie je potrebné zveličovať časť vo vytvorení boľševizmu a uskutočnení Ruskej revolúcie,
    ktorú zohrali medzinárodní a väčšinou ateistickí Židia..
    Winston S. Churchill

  • V minulosti sa našlo zopár židov, ktorí boli úprimní v opísaní správania sa židov v Izraeli voči obyvateľom palestínskeho pôvodu. Tu sú ich výroky.

    Bývalý minister školstva Shulamit Aloni: „Izrael je rasistický štát, ktorý sa dopustil večných zločinov a uchýlil sa k terorizmu.“

    Známy izraelský textár Dan Almagor prirovnal izraelský teror voči Palestínčanom k nacistickému teroru a vyhlásil: „Mali by sme sa pripraviť, až nás strčia do sklenenej búdky za vojnové zločiny a budú nás súdiť za to, čo sme Palestínčanom previedli.“ (podľa I regret in Yerushalaim, 16. decembra 1988; Segev, 1993, str. 410)

    Izrael Shahak, profesor organickej chémie, dospel k presvedčeniu, ako píše vo svojej knihe Jewish History, Jewish Religion, vydanej v angličtine v Londýne r. 1994 (vyd. Pluto Press), že „Izrael ako židovský štát je hrozbou nie len pre seba a pre svoj ľud, ale tiež pre všetkých židov a pre všetky národy a štáty na Blízkom východe, ale i mimo neho.“

    Israel Shamir, izraelský spisovateľ a novinár, konštatuje, že po demokratizácii Južnej Afriky zostal Izrael jediným čiernym bodom na mape sveta, poslednou baštou rasizmu a apartheidu. (www.israelshamir.net)

    Bývalý izraelský minister poľnohospodárstva, Aharon Zisling, vyhlásil: „Židia sa dnes správajú tak, ako sa správali nacisti.“ (podľa Izraelského historika Toma Segeva, vo svojej knihe The First Isralis vyd. Free press, London, str. 26)

  • „Skrátka to bola krajina nikoho a všetkých, ktorú si privlastnila propaganda moslimov podporovaná multikultúrnymi politikmi a osobnosťami Západu. Židia z krajiny nikdy neodišli a založenie Izraela bolo dôsledkom rozpadu Osmanskej ríše.“

    Netreba hádzať do jedného vreca privandrovalcov z radov skonvertovaných Chazarov a Židov. Nebyť európskych Chazarov, dnes by bol v Palestíne mier. Špirálu násilia tam rozkrútili až chazarskí militanti, ktorí privandrovali z Európy, tí v Palestíne nikdy predtým nežili. Najskôr to bol teror páchaný na Britoch, či zahraničných diplomatoch a teraz je to teror na Palestíncoch.

    • Preskocili ste par desiatok rokov a hnutie militantneho panarabskeho nacionalizmu a fundamentalizmu reprezentovaho jeruzalemskym muftim.

    • Miroslav, ty si úplne mimo. Čo sa týka tých Chazarov, tak to bola vysoko nepravdepodobná hypotéza, s ktorou niektorí historici uvažovali niekedy dávno v minulosti. Na základe DNA testov bola vyvrátená. Chazari sa medzi Židov nezamiešali, nieto ešte aby všetci európski Židia mali chazarský pôvod, ako vraví tvoj sebaklam.
      Aškenázski Židia (Aškenáz=Nemecko) prišli do Bavorska zo severného Talianska. Do Talianska prišli z Palestíny, väčšinou to boli kupci. Pomerne nedávno (asi 2 roky) DNA testy potvrdili, že časť Židov v Taliansku v tej dobe (predtým ako prišli do Nemecka) uzatvorila sobáš s talianskymi ženami, ktoré konvertovali. Nikdy potom sa už Európania medzi Židov nezamiešali. Ešte by som doplnil, že časť obyvateľov Blízkeho východu má indoeurópsky (alternatívny pojem: árijský) pôvod. Skupina Indoeurópanov tam prišla ešte pred vznikom judaizmu. Vďaka tomu máme možnosť niekedy vidieť na fotkách z Palestíny ľudí s blond vlasmi (hlavne medzi ďetmi). Podľa DNA testov sa tieto indoeurópske gény zachovali hlavne v židovskej populácii, celkovo však ide o zopár percent.
      Treba čítať viac vedeckých publikácií a menej neofašistických príručiek.

  • Kristian Keller

    „Samozrejme, aj na strane Izraela dochádza k prehmatom“

    Nazývať okupáciu , nasilne presídlovanie , skupovanie domov a vyhananie moslimov z WestBanku , strielanie ostrymi a slznym plynom do davu , znesvetenie 2. najsvatejsieho miesta (ktorym to mimochodom zacalo) neprimeranou policajnou raziou , nedostatok pitnej vody moslimom, zakladnych potrieb , segregacia , indoktrinacia mladych izraelcanov proti moslimom a postupne pachana genocida .
    Toto niesu prehmaty . Toto je vysledok Netaniahovej pravicovej politiky .

    To snad nemožete mysliet vážne pan Poláček co pisete o Izraeli .
    Tento pro-Izraelsky článok , vobec neprospieva k zmiereniu . Áno . Švédi a západ (z UK napr. Labouristi ) si nahanaju politicke body medzi ich „dovezenými voličmi“ a lavicovou „inteligenciou“ pomocou popularnej free-palestine retorike , co je z ich strany vzdy len boj teple kresielko . Na druhej strane , nieco pravdy natom bude . Kto prvy zacal , ci utlacovatelia z Izraela , ci Hamasom sfanatizovany Palestincania , je jedno. V prvom rade by mali prebiehat zmierovacie dialogy . Malo by prestat prenasledovanie a potlacanie prav druhych, policajna brutalita ,mimochodom aj na detoch (prehmat…) , zo strany Izraela , Netanjahu by mal odist a Palestincania by mali skončiť s pomstievanim sa . Lenze keby…

    • Neexistuje, nabozensky podmienena politika moslimskych predstavitelov nedovoluje sa nikdy zmierit s existenciou Izraela. Izrael musi byt zniceny a to tzv. zmierovanie je len chystanie si pozicii na jeho destrukciu. Zidia ziju a su vrazdeni moslimami uz 1400 rokov. Netreba im vysvetlovat ako na tom su. Poznaju Koran, hadisy, teologiu, pre mnohych Zidov je arabcina prvym jazykom. Ak niekto moze povedat, ze pozna islam, su to prave oni. Preto trvaju na bezpodmienecnej bezpecnosti a ziadna sila ani humanisticke reci Europanov zblbnutych multikulti im v tom nezabrani.
      http://medzicas.sk/komentar-k-izraelsko-palestinskemu-konfliktu/

      • Kristian Keller

        Hej , ale jak si chcu vydobijat bezpecnost Izraelcania , ked jedine co robia je sikana a nasilie na moslimoch ?
        Preco neni mozny dialog a diplomacia ?
        Preco nemoze byt Izrael sekularny , ale musi tam byt to co tam je ? To sa naozaj musia navzajom vsetci vo Westbanku zabijat ? Mnoho mladych tam ani nevie o co ide a su izolovany vo svojich taboroch.
        Ale keby videli ze vrchny predstavitelia stran vedu spolu dialog tak by si vzali bezny ludia z toho priklad . Netanjahu je svojou retorikou velmi nebezpecny pre Izrael a funguje u neho len silova politika a napinanie svalov .

        • Moslimovia o dialog, ktory by viedol k trvalemu mieru a pokojnemu suzitiu nestoja. Zmyslom ich existencie je pozabijat vsetkych Zidov. Hamas ma v zakladajucej deklaracii stale platnu poziadavku likvidacie Izraela
          „Žiadny palestínsky národ neexistuje. Vytvorenie palestínskeho štátu je iba prostriedkom pokračovania nášho boja proti štátu Izrael za našu arabskú jednotu. V skutočnosti dnes nie je žiadny rozdiel medzi Jordáncami, Palestínčanmi, Sýrčanmi a Libanončanmi. O palestínskom ľude hovoríme dnes len z politických a taktických dôvodov, pretože národné záujmy Arabov vyžadujú, aby sme ako účinný prostriedok boja proti sionizmu vyzdvihli existenciu osobitného ‚palestínskeho národa‘. Jordánsko ako suverénny štát s definovanými hranicami nemôže uplatňovať nároky na Haifu a Jaffu. Ako Palestínčan si však môžem nepochybne nárokovať Haifu, Jaffu, Beer-ševu i Jeruzalem. Akonáhle raz presadíme naše právo na celú Palestínu, nebudeme váhať ani minútu a spojíme ju s Jordánskom.“
          ―Zahír Músejn, člen výkonného výboru Organizácie pre oslobodenie Palestíny, marec 1977

          • Oddaný sionistický vodca Vladimír
            Jabotinský to jasne vyjadruje vo svojej knihe z roku 1923: The Iron Wall: We and the Arabs.

            Sionistická kolonizácia musí alebo skončiť alebo pokračovať proti vôli pôvodnej populácie. . .
            železná stena . . . na odolanie odporu pôvodnej populácie . . . Dobrovoľné zmierenie sa s Arabmi
            neprichádza do úvahy. . . pretože bez ozbrojenej sily je kolonizácia nemožná. . . Sionizmus je
            riskantné kolonizačné dobrodružstvo. . . Je dôležité hovoriť po hebrejsky, ale oveľa dôležitejšie
            je vedieť strieľať . . .
            ————————–

            Skontroloval som údaje zozbierané britským úradom pre sčítanie obyvateľstva z roku 1922. V tom
            čase tvorili Židia asi len 10% populácie. V poslednom takomto sčítaní, rok pred založením Izraela,
            tvorili Židia na území, ktoré sa neskôr stalo Izraelom, polovicu populácie. Palestínčania vtedy vlastnili
            93,5 percent pôdy. Fakty boli nevyvrátiteľné a usvedčujúce: sionistickí imigranti sa natlačili do
            Palestíny proti vôli jej obyvateľov a tých potom za použitia zbraní a teroru vyhnali z vlastných
            domovov, okrádajúc ich o ich pôdu a majetok.

          • Samuel Landman, vo svojej knihe Veľká Británia, Židia a Palestína, potvrdzuje židovskú rolu vo
            vtiahnutí Ameriky do vojny. Landman, hlavný sionista a tajomník Sionistickej Organizácie od roku
            1917 do roku 1922, potvrdzuje zo židovského hľadiska presne to, čo hovorí Lloyd George:
            . . . jediným spôsobom (ktorý sa ukázal byť skutočnosťou) ako presvedčiť amerického
            prezidenta k vstupu do vojny, bolo zabezpečiť spoluprácu sionistických Židov tým, že sa im
            prisľúbila Palestína a tak získať a zmobilizovať až dosiaľ neočakávane mocné sily sionistických
            Židov v Amerike a všade inde v prospech spojencov na základe dohody niečo za niečo… 430
            ————————————–
            Ďalšie dva zákony sa týkajú Keren Kayemet (zákona o „Národnom židovskom fonde“, schválenom
            23. novembra 1953) a Keren Hayesod (zákona o „Rekonštrukčnom fonde“, ktorý bol schválený 10.
            Januára 1956). Prezident Izraelskej Ligy za Ľudské Práva doktor Israel Shahak, profesor na Hebrejskej
            Univerzite v Jeruzaleme, nám vo svojej knihe The Racism of the State of Israel (Rasizmus Štátu Izrael)
            hovorí, že v Izraeli existujú celé mestá (Carmel, Nazareth, Illith, Hatzor, Arad, Mitzphen-Ramen
            a iné), v ktorých je podľa zákona nežidom zakázané bývať.
            ————————————–

            “Ešte aj dnes som ochotný dobrovoľne robiť špinavú prácu pre Izrael, zabiť toľkých
            Arabov, koľko je potrebné, deportovať ich, vyhnať a spáliť, nech nás všetci nenávidia, nech
            stiahnu svoju podporu Židov v diaspóre, aby boli nútení bežať za nami s plačom. Aj keď to
            bude znamenať vyhodenie jednej či dvoch synagóg do vzduchu tu alebo tam, nezaujíma ma
            to. A netrápi ma, ak ma potom keď bude práca dokončená, postavíte pred Norimberský súd
            a odsúdite na doživotie. Obeste ma ak chcete, ako vojnového zločinca. Potom môžte dať do
            gala vaše židovské svedomie a vstúpiť do váženého klubu civilizovaných národov, národov,
            ktoré sú veľké a zdravé. To čo vy nechápete je to, že špinavá práca sionizmu sa ešte
            neskončila, ešte ani zďaleka.
            Ministerský predseda Izraela Ariel Sharon citovaný popredným izraelským novinárom, Amosom
            Ozom.
            ——————————————-
            Najznámejšou ukrutnosťou prvej izraelskej vojny bol masaker pri Deir Yassin. Deviateho apríla
            1948, po skončení boja v malej dedinke, sionistický terorista Irgun Gang vedený Menachem Beginom,
            zavraždil 254 obyvateľov, väčšinou ženy, deti a starých ľudí. Dva dni títo sionistickí teroristi vraždili
            mužov, znásilňovali ženy, párali bruchá tehotných žien a kradli ich majetok. Doktor Červeného kríža
            Jacques de Reynier, vedúci zástupca Medzinárodného výboru Červeného kríža v Jeruzaleme vo svojej
            oficiálnej správe opísal mrazivé udalosti masakru.481
            De Reynier prišiel do dediny na druhý deň a videl „čistenie“, ako mu to jeden z teroristov vysvetlil.
            Bolo urobené automatickými zbraňami, granátmi a dokončené nožmi. Niektorým obetiam chýbali
            hlavy a bolo zmrzačených 52 detí pred zrakom svojich matiek. Teroristi rozpárali 25 tehotných žien a
            zavraždili ich nenarodené deti.
            Po odchode na dôchodok v roku 1972 izraelský dôstojník o Deir Yassin v Yediot Ahronot uviedol
            nasledovné:
            Irgun a muži LEHI vyšli z úkrytu a začali „čistiť“ domy. Zastrelili každého, koho videli, ženy
            i deti. Velitelia sa masaker nepokúsili zastaviť… niektorých si odniesli medzi Deir Yassin a
            Giv´at Shaul a zavraždili ich tam…482
            Veliteľ útvaru Haganah, ktorý kontroloval Deir Yassin po masakre, Zvi Ankori, urobil prehlásenie
            v izraelských novinách Davar:
            Vošiel som do šiestich alebo siedmich domov a videl som vyrezané genitálie a ženské
            rozdrvené žalúdky. Podľa strelných znakov na telách išlo o priamu vraždu.483
            Albert Einstein spolu s ďalšími znepokojenými Židmi napísal do New York Times v roku 1948 list
            odsudzujúc Begina za „otvorene kázanú doktrínu fašistického štátu“. Deir Yassin opísal nasledovne:
            Deviateho apríla napadla teroristická skupina túto mierumilovnú dedinu, v ktorej sa
            nenachádzal žiadny cieľ na boj a zabila väčšinu jej obyvateľov – 240 mužov, žien, detí a
            138
            niektorých z nich nechala nažive na vystavenie zajatcov v uliciach Jeruzalema…teroristi sa
            nielenže za tento masaker nehanbili, ale naopak, boli naň pyšní…

          • V masakri pri Qane, malom meste na juhu Libanonu, niektorí očití svedkovia z radov britských
            novinárov videli činy, ktoré tu uvádzam, aby si čitateľ uvedomil, že za chladnými štatistikami sú
            skutoční ľudia, ľudia , ktorí nezažili o nič menšie trápenie ako tí, ktorí boli zabití v New Yorku 11.
            septembra:
            Qana, južný Libanon – bol to masaker. Od Sabry a Šatily som nevidel takto zmasakrovaných
            nevinných ľudí. Libanonskí utečenci, ženy, deti a muži ležali na hromadách, chýbali im ruky
            alebo nohy, boli bez hláv alebo vypitvaní. Bolo ich vyše sto. Ležalo tam dieťa bez hlavy. Izraelské
            strely ich skosili, keď ležali v úkryte OSN, dúfajúc, že tam nájdu bezpečie. Tak ako sa mýlili
            moslimovia pri Srebrenici, mýlili sa aj moslimovia v Qane.
            Pred horiacou hlavnou budovou Fijianského bataliónu Organizácie Spojených národov
            dievča držalo v rukách mŕtvolu sivovlasého muža, ktorého oči sa upierali na ňu. Triasla
            mŕtvolou v rukách, kľačiac a plačúc rovnaké slová znovu a znovu: „Môj otec, môj otec.“ Vojak
            OSN z Fiji stál bez slova uprostred mora tiel a držal v rukách telo bezhlavého dieťaťa.
            …Keď som kráčal proti nim, zakopol som o ľudskú ruku… Izraelský masaker civilistov v
            hroznom 10 dňovom útoku bol taký strašný, taký divoký, že Libanončania to nikdy neodpustia.
            V sobotu napadli sanitku, sestry boli zabité v Yohmor deň predtým, dvojročnému dievčatku
            odťala hlavu izraelská strela pred štyrmi dňami. A včera, keď izraelský pilot helikoptéry vypálil
            strelu, zavraždili Izraelčania 12 člennú rodinu, z ktorej najmladším členom bolo štvordňové
            dieťa.
            Krátko potom zhodili tri izraelské lietadlá bomby len 250 metrov od konvoja OSN, v ktorom
            som cestoval. Dom vyletel do výšky 30 stôp priamo pred mojimi očami. Keď som cestoval späť
            do Bejrútu, aby som podal správu o Qanskom masakri, objavil som dva izraelské delové člny,
            ktoré strieľali na civilné autá na moste nad riekou Sidon…
            Francúzsky vojak OSN klial, keď otvoril vrece, v ktorom boli ľudské nohy, ruky a prsty…
            Stali sme sa odrazu nie vojakmi a novinármi OSN, ale západniarmi, izraelskými spojencami,
            predmetmi nenávisti a zlosti. Jeden bradatý muž na nás hľadel a jeho tvár bola tmavá od hnevu.
            „Ste Američania,“ kričal na nás. „Američania sú zvieratá. Vy ste to urobili. Američania sú
            zvieratá.“
            Prezident Bill Clinton sa spojil s Izraelom v jeho vojne proti „terorizmu“ a Libanončania
            popri všetkom svojom zármutku na to nezabudli. Izraelské oficiálne vyjadrenie ľútosti bolo
            pridaním soli do ich rán. „Rád by som sa stal bombou a vyhodil sa do vzduchu medzi
            Izraelčanmi,“ povedal jeden starý muž..
            ————————————————–
            Minimálne 150 000 Palestínčanov v Izraeli mučených
            Brutálne mučenie tisícov nepriateľov musí byť tiež klasifikované ako teroristický čin. Desiatky
            tisícov Palestínčanov bolo mučených v izraelských väzeniach. Židovská organizácia pre ľudské práva
            v Izraeli potvrdila na 60 stranovej štúdii, že 85% Palestínčanov sa podrobí v čase zadržania
            mučeniu.499 Toto mučenie je jedno z najhorších, od škrtenia obetí, cez priviazanie im k tvári vrecia s
            močom a výkalmi, používanie elektriny, análne zneužitie a zmrzačenie. Izrael často neprizná, že
            niekoho zadržiava, takže ak obeť zomrie, jej telo jednoducho zmizne.
            Článok od Joela Greenburga v proizraelských The New York Times uvádza, že Izrael mučí od 500
            do 600 Palestínčanov každý mesiac.500 Toto číslo, ktoré je pravdepodobne značne vyššie pochádza z
            proizraelského The New York Times a vraví, že každý rok je minimálne 6000 Palestínčanov mučených
            v izraelských väzniciach. Toto mučenie sa v Izraeli deje od roku 1948. Ak použijeme čo len polovičné
            číslo z toho, ktoré použil pán Greenburg, najmenej 150 000 ľudských bytostí bolo mučených v Izraeli
            od založenia židovského štátu.
            ————————————-

Napísať odpoveď pre Juraj Poláček Zrušiť odpoveď