Rusko začína pripravovať rozpočty na ceny ropy 20 dolárov za barel

Podľa ruskej agentúry Interfax, Ministerstvo ekonomického rozvoja pripravuje scenáre už aj na cenu 20 dolárov za barel, čomu by sa mal prispôsobiť výmenný kurz rubľa za dolár. Riaditeľ odboru ministerstva pre ekonomické prognózy Kirill Tremasov nepredpokladá prudké pohyby kurzu kvôli tomu, že jeden šok už ruská ekonomika zažila a prispôsobila sa novým podmienkam. Neočakáva vyšší kurz ako 70 rubľov za dolár.

Táto správa ma zaujala nie kvôli Rusku, ale kvôli podtónu, ktorý sa týka celosvetovej prognózy vývoja ekonomiky. Vo všeobecnosti sú trvalo nízke ceny spôsobené buď pretlakom na strane ponuky alebo trvalým poklesom dopytu. Obávam sa, že v tomto momente ešte len stojíme pred krízou, ktorej náznaky sme doteraz len opatrne ochutnávali.

Cenová ropná vojna, ktorú rozpútali Saudi, aby vytlačili z trhu drahých producentov ťažiacich bridlice a ropu z ťažko dostupných nálezísk, prudko zvýšila ponuku. Zároveň sa svetová ekonomika stále horšie vyrovnáva s manipuláciami centrálnych bánk, ktoré deformujú finančné trhy a zachraňujú neefektívne a konkurencieneschopné subjekty podľa hesla „too big to fail“. Napriek obrovskému tlačeniu peňazí nedochádza k zvyšovaniu investícií, resp. zvyšovaniu spotreby. Hoci hodnota akcií firiem prudko rastie, v skutočnosti sme len súčasťou bláznivej pyramídovej hry, keď firmy odkupujú svoje akcie aby vytvárali dojem pohybu a úspechu. Na Comexe sa obchodujú posledné kilogramy zlata a namiesto rastu cien, idú ceny dole následkom špekulácií na futures trhoch.

Zdá sa, že finančný systém skutočne ťahá z posledných síl a že nie sú vylúčené ani veľké problémy, ktoré budú eskalovať súčasnú krízu. Som však veľmi opatrný pri predikcii možných problémov. Nakoniec kolaps systému predpovedajú kritici pravidelne už celé roky. Jedno sa však uprieť nedá. Také čísla a štatistiky, aké máme dnes, neboli ešte nikdy. Západný ekonomický systém pripomína bohatého, dýchavičného starca, ktorého obskakujú známi a príbuzní, aby z neho zodrali kožu.

Rozhodne však nebudem kľudný, ak namiesto katastrofických prognostikov, ktorí píšu o katastrofách preto aby sa uživili a predali svoje články, začne hovoriť človek, ktorý má na starosti prognózy vývoja krajiny ako je Rusko.

Ak sa teda Ruská federácia pripravuje na potenciálny dramatický pád cien ropy, môže to znamenať len jednu zmenu – brutálny pokles dopytu, t.j. prudké oslabenie svetovej ekonomiky. Môže nám byť v princípe jedno, či si Rusko za barel ropy kúpi desať kíl syra, alebo len päť. Čo nám už nebude vôbec jedno je pokles dopytu aj po výrobkoch vyrábaných u nás. Slovenská ekonomika je extrémne otvorená a sme závislí od prosperity okolitého sveta. V prípade kontrakcie ekonomiky menej bolestivé to bude u krajín ako je napr. Poľsko, ktorých veľký vnútorných trh stlmí šokovú vlnu. Pri Slovensku treba rátať so stavom, keď namiesto 12-15% nezamestnaných ich bude 30% a niektoré regióny budú na tom ešte ďaleko, ďaleko horšie.

Zdroj:

14 komentárov

  • Pan Polacek, pre mna osobne je strata monopolneho postavenia Ruska v predaji zemneho plynu najvacsou hrozbou. Clanky ktore ste zavesili v komentaroch nizsie tuto hrozbu skor potvrdzuju ako vyvracaju. Projekt Nabocco stroskotal koli nejednotnosti a roznych zaujmov v danomregione. Tento nedostatok by zjednoteny region odstranil. Dalsi koli cene, aj ked toto zrejme politici vedia upravit. Ruska zakladna v Syrii tam zrejme bola prave preto, odhadujem. Z geografickeho pohladu by Ruslo az tak vela neutrpelo a z policitkeho uz vobec nie. Ale ako som povedal, toto je pohlad bezneho cloveka.

    • Projekt Nabucco stroskotal hlavne kvoli nemoznosti naplnit potreby Europy. Stredna Azia mala kontrahovane zmluvy s Gazpromom, ktory si predplatil produkciu turkmenskeho plynu na roky dopredu. Dnes sa odtialto tlaci plyn do Ciny, ktora je ochotna vykupit celu produkciu a naviac sa chysta plynovod TAPI do Pakistanu a Indie. Iran bol v case, ked sa projektoval este pod embargom a Azerbajdzan by Nabucco nenaplnil. So easy 😀

      • Ja suhlasim s technickymi udajmi resp. dovodmi. Tiez vsak hovorim o realnej hrozbe zosadit Rusko z ich pozicie v predaji plynu a ropy. Mozeme sa bavit o technickych dovovodov neuspechov oboch privadzacov, ale tuto hrozbu to neodstrani. Nabucco bolo schvalene aj napriek tomu, ze by kapacitne nepostacoval (max jedna tretina z eu spotreby). Ak by sa vsak pripojili blizkovychodne zdroje? V 2014, rok po krachu projektu – Majdan, snaha vyvolat vojnu s Ruskom – snaha odstavit trupky veduce cez ukrajinu. Potom sankcie, znizovanie cie ropy cize rubla. Tlaky EU na zastavenie vystavby South streamu. Potom Putinova dohoda na Turkish streamu. Ale problemove Turecko! Medzi tym jednania s Iranom – pretahovana o Iran. Aktivity ktore teoteticky mozu viest ku konecnemu rieseniu, za pouzitia IS vytvorit jeden celok zaberajuci zdroje a majuci pristup k stredozemnemu moru… Tukam cez telefon, tak preto tak heslovite. Ale podme sa bavit o inych motivaciach Ruska? Napada Vas nieco? Jedna zakladna by dovodom nebola. Ake ine dovody Rusko ma?

        • Pri prvom pohlade su tri hlavne dovody Ruska
          – pritomnost Ruska ako geopoliticka potreba na projekciu ruskeho vplyvu v regione, ktory je tradicnou ruskou sferou vplyvu
          – zabranit postaveniu plynovodu z Kataru
          – zlikvidovat nastupny priestor dzihadistov z Kaukazu a Strednej Azie
          Dolezite vsak je, ze tieto ciele su modifikovane zamermi USA, cize americke a ruske aktivity sa ovplyvnuju v cykle iteracii. Primarnym strategickym cielom USA je ovladnutie alebo dezintegracia Ruska kvoli jeho geopolitickej strategickej polohe a zdrojom. Americania podporuju vsetky aktivity, ktore vytvaraju chaos, ktory sa stal v poslednych rokov doslova cielom americkej zahranicnej aktivity. Chaos vytvara nestabilitu a je zdrojom nepokojov pre sire okolie, co v pripade Ruska a Ciny znamena hlavne export terorizmu. Rusku teda pribuda aj stvrta uloha – zabranit dezintegracii regionu ako takej. Tato uloha sa stava dokonca prvoradou prave kvoli cinnosti hlavneho protivnika Ruska. Zjednodusene to vyzera tak, ze je tu boj Rise Chaosu a Rise Kontinua, kde netreba personifikovat jednotlive Rise, ide len o princip, ktory sa snazia presadit jednotlive tabory a ich podporovatelia

          • S tym sa stotoznujem, snad len zavaznosti spomenutych dovodov vyhodnocujem inak.A tiez nevnimam IS ako krok ktory mal viest k dezintegracii. Ja tusim (to slovo som pouzil zamerne) ze IS mal sucasny stav zburat do zakladov a vytvorit novu situaciu, priaznivejsiu pre realizovanie planov globalistov, US a EU. Rusko sa tymto citi byt ohrozene a po naozaj dlhej dobe zacina otvorene vojesky zasahovat. Je zaujimave pozriet sa na ruske americke a NATO zakladne, ako sa koncentruju na danu oblast. Rusi sa z pozicii vo vych.europe a na blizkom vychode celkom stiahli, az prave na strategicku Syriu..To samozrejme nie je argument za moj nazor, ja sa vsak domnievam, ze si Rusi dlhodobo strazia aspon takto danu oblast a ze len nereaguju na vyvoj v danej oblasti, ale sa nan pripravovali aspon na urovni pripravenych strategii.

  • „firmy odkupujú svoje akcie aby vytvárali dojem pohybu a úspechu“
    Evidentne nerozumiete tejto problematike. Spätný odkup je realizovaný z rôznych dôvodov: 1. daňová optimalizácia -spätným odkupom akcií v podstate firma vypláca peniaze akcionárom. Štandardne by ich mala vyplácať prostredníctvom dividend, ale spätný odkup je o niečo výhodnejší z daňového hľadiska. 2. manažéri dostávajú časť platu vo forme akcií. Je to jednoduché: akcionári (napríklad dôchodkové fondy) uvažujú primitívne a hľadia na jediný záujem: „aby akcie rástli“. Pravidlá v a.s. určujú akcionári. Preto platia manažérov vo forme akcií, aby mali presne ten istý záujem („aby akcie rástli“). Z ekonomického hľadiska je to však deštruktívne, je to proste hlúpa myšlienka. Rast ceny akcií sa totiž dá dosiahnuť aj účtovnými trikmi. A spätný odkup je jedným z týchto trikov. Pri spätnom odkupe sa znižuje počet obchodovaných akcií. Ak zisk zostáva nezmenený, potom v dôsledku spätného odkupu klesne P/E akcie. To však automaticky pritiahne nových záujemcov o kúpu akcií. A keď tí svojím dopytom po akciách udržujú P/E nezmenené, znamená to, že pri spätnom odkupe rastie cena akcií bez toho aby rástol zisk (alebo rastie rýchlejšie ako zisk) a bez toho aby sa nafukovala bublina (čiže bez toho aby rástlo P/E). 3. nie všetky firmy financujú spätné odkupy zo svojho. Keď na to nemajú, tak si požičajú na dlhopisovom trhu. A tam sú teraz nízke úroky, preto sú aj spätné odkupy realizované vo väčšej miere ako zvyčajne.

  • Dovolim si par zamysleni.

    O globalnom ekonomickom kolapse uz citame dlho. Prva kriza sa zjavne pominula bez toho, ze by boli zavedene ucinne opatrenia, zrazu bolo po nej. Cely system uz viditelne nefunguje podla zauzivanych alebo uznavanych ekonomickych pravidiel. A predsa stale, napriek prognozam, funguje. Ak je to takto, tak potom jedina logicka prognoza je jej kolaps. Ak vsak nevidime vsetky suvislosti, co je pravdepodobne zamer, tak moze fungovat veselo dalej podla neodhadnutelneho vyvoja a moze zvyhodnovat tych, ktori ho vytvorili a ktori si ho strazia.

    V clanku bol spomenuty pokles dopytu. Mozno by stalo za zamyslenie pouvazovat aj nad alternativou zvysenia ponuky. Svojho casu sa pracovalo na projekte Nabucco, ktory mal spojit surovinove zdroje z Blizkeho vychodu s Europou. Ak by sa toto podarilo, malo by to dopad na rusky export, na ktorom ruska ekonomika stoji.

    • Bohužiaľ Nabucco je nereálna alternatíva kvôli nestabilite regiónu a nemožnosti spoľahnuť sa na zdroje zo Strednej Ázie. Prečítajte si toto http://medzicas.sk/europu-caka-konkurencny-boj-o-plyn/

      • Mozno je Nabucco nezrealizovany alebo neuspesny projekt. Avsak zamer tahat potrubim suroviny zo spominaneho regionu? Podla mojho nazoru toto je najvacsi dovod ruskej aktivity v Syrii, tiez USA, EU a tzv globalistov. Nestabilita v regione – ano. Teoreticky, kolkokrat uz USA vyuzilo niecie krvave ruky a potom tieto ruky ottalo? IS mohol v pohode dojst az ku pohlteni dalsich okolitych statov a nasledne by sa v danom novom state zaviedla demokracia. Vysledkom by bol zjednoteny region pod kontrolou USA. Co by potom branilo trupky polozit? Pochybujete ze by kapacita zdrojov a ich dostupnost nestala rusov ich sucasneho postavenia?

  • po výrobkoch, nie výrobkov

Napísať odpoveď pre pavol strba Zrušiť odpoveď