Sme vo vojne: Desať téz Petra Hampla o islame a imigrácii

Petr Hampl, sociológ a dnes už aj pravicový libertariánsky politik má jasnejšie v situácii okolo imigrácie a islamu, rovnako aj v tom, čo je potrebné robiť. Podľa neho to, k čomu dochádza v západnej Európe je situácia stručne zhrnutá do 10 bodov. Situáciu opisuje v Česku, je viac ako jasné, že to platí aj pre Slovensko

Z textu vyplýva smutné poznanie, že Slovensko sa zrejme islamizácii nevyhne. Autor slovenskej verzie nie je politik, nemá ani ambície zakladať nejaké politické hnutie. Kotlebovci, okolo ktorých sa združuje podivná cháska extrémistov, rasistov, antisemitov a neonacistov sú proste jasným terčom na odstrel a okrem nich neexistuje žiadna protestná strana s jasne definovaným a vyargumentovaným odporom proti imigrácii a islamu. V Česku sa založil Blok proti islamu ako už vyprofilované hnutie okolo iniciatívy „Islam v České republice nechceme“ s podporou desiatok tisíc ľudí. Nič podobné na Slovensku nie je. Aj keby sa podobné hnutie založilo okamžite, podporu by nezískalo. Takto má vláda voľnú ruku podľa požiadaviek Bruselu postupne zvyšovať počet moslimov na našom území až po hranicu, keď už nebudú potrebovať podporu vlády na vlastné presadenie sa a začnú sa organizovať sami spôsobom, ako to poznáme zo západných krajín.

Vsuvka.

Počas posledných 18 mesiacov som prečítal stovky článkov a absolvoval desiatky diskusií s ľuďmi, podľa ktorých islamizácia nehrozí a podľa ktorých bude možné moslimov do českej spoločnosti integrovať rovnako ľahko, ako sa to podarilo s Vietnamcami a Ukrajincami. Najviac zaráža, že pre podporu tohto názoru neexistujú žiadne argumenty. Tézy o možnosti integrácie súčasnej podoby islamu do českej spoločnosti sú podporované jedným z nasledujúcich rečníckych obratov

  • Problém neexistuje, fakta neexistujú. Robme sa, že nevidíme!
  • Sklapni, nacistická špina!
  • Hovorme radšej o nejakej inej téme, napríklad o vzťahu rôznych vrstiev starovekých a stredovekých náboženských textov
  • Dobre viem, že to s tou islamizáciou je pravda, ale je mi spoločensky nepríjemné dávať to najavo
  • To predsa nemôže byť pravda, že by to bolo až také strašné
  • Doplnenie: častým tvrdením je potreba doplnenia populácie kvôli vymieranie pôvodného obyvateľstva a potrebe doplniť pracovnú silu

Všetky tvrdenia multikulturalistov sú kombináciou vyššie uvedených tvrdení. Je teda vysoko pravdepodobné, že neexistuje ani len teoretická možnosť, že by sa Česká republika otvorená moslimskej imigrácii vyhla totálnej islamizácii.

Pre poctivosť a úplnosť však treba dodať, že za posledné roky nemáme ani príklad západného štátu, ktorý by dokázal islamskú agresiu jednoznačne odraziť. Dokonca aj Švajčiarsko a Texas majú problémy s agresívnou islamskou komunitou

Sme vojne, nech si to pripúšťame alebo nie

Téza prvá.
Česká politika sa dostala do štádia, kedy existujú iba dve dôležité otázky, úzko spojené: Imigrácia a islam. V najbližších rokoch sa rozhodne o smerovaní krajiny na stovky rokov. Česká republika sa môže stať krajinou s paralelnou moslimskou spoločnosťou, non-go zónami a štátnou správou fakticky ovládanou islamskými záujmovými skupinami. Hranice non-go zón sa budú posúvať, zákony a nariadenia sa budú kúsok za kúskom meniť … až do úplného dobytie krajiny islamom. Spory v nasledujúcich rokoch budú o rýchlosť tohto trendu, nie o základnom smerovaní. To sa stalo vo Švédsku a s vysokou pravdepodobnosťou aj niektorých ďalších západoeurópskych krajinách. Budúcnosť tých krajín je islamská. Vedia to tamojší moslimovia (a správajú sa podľa toho), vie to aj pôvodná populácia a hrá sa už len o urýchlenie alebo spomalenie trendu. Vedľa toho je ale druhá možnosť, ktorú už Švédi nemajú, ale Česi ešte áno. Zastaviť islamizáciu v ranom štádiu. Dnes je to ťažšie, ako to bolo pred dvoma rokmi, ale stále to ešte možné je.

Téza druhá.
Všetky ostatné politické veci sú vedľa toho v zásade bezvýznamné. Prečo zlepšovať úroveň školstva, ak by malo byť za pár rokov z osnov vyškrtané všetko, čo prekáža šéfom mešít? K čomu spory o elektronické účtenky, ak za pár rokov bude neislamské podnikania obmedzené a neskôr postavené mimo zákon?

Téza tretia.
Česká spoločnosť je názorovo jednoznačná. Takmer 90% ľudí nechce masívnu imigráciu ani islam. Rozdiely sú len v názoroch na prostriedky dosiahnutia tohto cieľa.

Spor o islamizáciu a triedny konflikt

Téza štvrtá.
Vedľa toho existuje 10-15% obyvateľov, ktorí v zásade podporujú islamizáciu. Niektorí dúfajú, že na tom zarobia (a môžu mať pravdu), ďalší problém vytesňujú a podstatná časť natoľko nenávidí českú kultúru a český životný štýl, že je ochotná sa zmieriť s čímkoľvek, čo prinesie zmenu.

Téza piata.
V demokratickom režime by takáto menšina nemala byť schopná svoju vôľu presadiť. Problém je ale v tom, že stúpenci islamizácie sú väčšinou koncentrovaní vo vládnúcej triede. Nenájdeme ju medzi robotníkmi a taxikármi, zato ich je hojne medzi profesionálnymi politikmi, poslancami, funkcionármi politických strán, sudcami, redaktormi veľkých médií, vysokoškolskými učiteľmi na humanitných fakultách, korporátnymi manažérmi, bankovými riaditeľmi a pod., A pochopiteľne najmä aktivistami neziskových organizácií. Stúpenci islamizácie dosiahli v týchto kruhoch dokonca taku prevahu, že sa im podarilo vytvoriť atmosféru strachu a zabrániť akejkoľvek vecnej diskusii. Ľudia, ktorí pôsobia v takom prostredí a nie sú stúpencami islamizácie, tí radšej mlčia.

Spor o islamizáciu tak dostáva črty triedneho konfliktu. Ako ostatne takmer každý politický spor, ktorý sa v ĆR v posledných rokoch objavil.

Česká republika medzi odporom a pasivitou

Téza šiesta.
Bude taká vládnuca trieda zmetená vo voľbách? Nemusí to tak byť. Je jasné, že nikdy nemôže počítať s lojalitou obyvateľov. Nikto nehne ani prstom, aby takýmto vládcom pomohol. Avšak vládnuca vrstva má slušnú šancu, že sa jej podarí voliča presvedčiť, že žiadna alternatíva neexistuje. Že protiislamské hnutie predstavuje ešte väčšie nebezpečenstvo. Že sa protiislamské hnutie skladá z pošukov neschopných čokoľvek presadiť. Že v protiislamskom hnutí majú prevahu karieristi, ktorým ide len o peniaze a pri najbližšej príležitosti zradia. Ak táto negatívna kampaň uspeje, zostanú ľudia v deň volieb doma alebo hodia lístok zo zúfalstva nejakej zavedenej strane, ktorá síce pracuje pre islamizáciu Českej republiky, ale aspoň sa pri tom mračí.

Téza siedma.
V rámci ľudovej opozície sa črtajú dve skupiny. Tú prvú môžeme s veľkým zjednodušením označiť ako „konvičkovcov“. Spája ľudí z najrôznejších sociálnych vrstiev, od robotníkov z fabrík až po univerzitného docenta. Jasne sa dištancujú od rasizmu, antisemitizmu a podobných záležitostí. Dôsledne lipnú na nenásilných metódach. A celkovo to sú pohodoví ľudia so zmyslom pre humor, mohlo by sa povedať typickí Česi.

Druhá skupina sa postupne formuje okolo Tomia Okamuru. Väčšinou sa jedná o rovnaké typy ľudí, akí podporujú aj „konvičkovcov“ (napokon, veľa ľudí stretnete na demonštráciách oboch skupín). Lenže je tu zapojená aj rad malých politických strán a hnutí, ktoré sú veľkými médiami označované ako extrémistické, ale ktorým by skôr pristalo označenie „Mimoňské“. Niektoré sú pomerne roztomilé a požadujú napríklad obnovenie ranno stredovekého katolíckeho kráľovstvo, vrátane všetkých obradov a korunovačných klenotov. Iné vystupujú sa značne nechutnou rétorikou a šíria sprisahanecké teórie o ovládnutí západu izraelskými tajnými službami. Spoločné majú to, že sú veľmi hlasné a majú spravidla menej ako 10 členov. A spoločné majú aj to, že budú pre vládnu propagandu veľmi ľahkým terčom.

Pár mandátov krajinu nezachráni

Téza ôsma.
V týchto mesiacoch sa hrá o to, ktorý z prúdov prevládne. Pokiaľ ten „mimoňský“, je krajina stratená, pretože opozícia možno získa pár mandátov, ale neotočí trend. Vládnej propagande sa podarí presvedčiť ľudí, že majú na výber len medzi vlastizradcami a magormi a že najlepšie je nerobiť nič.

Pokiaľ ten „konvičkovský“, máme slušné šance. Tak, ako sa Blok proti islamu formuje, totiž zodpovedá stranám, ktoré v západnej Európe dosahujú 20% volebného výsledku. A že musí čeliť nepriateľstvu médií? To je normálne aj v západnej Európe.

Téza deviata.
Z vyššie uvedeného vychádza môj vzťah k ďalším hnutiam a stranám.

Slobodní, kde som členom. Ako už som dal vedieť skôr, budem sa snažiť ich presvedčiť, aby sa stali spojencom „konvičkárov“. Ak stratím nádej, že sa tak stane, zo strany odídem.

Sloboda a priama demokracia, teda nová strana Tomio Okamuru. Hovoril som na akciách pôvodného Úsvitu a s Tomiom ma spájajú priateľské vzťahy. Rozhodne ho nepokladám za extrémistu, aj keď s niektorými jeho názormi nesúhlasím. Neverím ale, že jeho súčasná aktivita môže byť úspešná. Zvolil zlú stratégiu, ktorá nakoniec môže paradoxne pomôcť vládnucej elite – sám neuspeje, ale odsaje opozícii významný počet hlasov. Mimochodom, je to už druhýkrát, čo sa hlási k výbornej myšlienke, ale má chybnú stratégiu. Z priamej demokracie sa za tie roky nepodarilo presadiť ani kúsok. A zlyhanie tvárou v tvár hrozbe islamizácie si dovoliť nemôžeme. Pre mňa osobne to znamená bolestné rozhodnutie nasmerovať svoju podporu inam. Dúfam, že Tomio pochopí, že v tom nie je nič osobné.

Malé zoskupenia typu priatelia z OK strany, pražských Patriotov, Naštvaných matiek a pod. Predpokladám, že sa zapoja do práce konvičkovskej opozície. Čím skôr, tým lepšie. Bude potreba každej ruky.

Téza desiata.
Ponúka sa záver, že situácia Českej republiky nie je až tak skvelá. Všetko totiž visí na partii okolo docenta Konvičky. Ak neuspejú oni, bude budúca otázka znieť, AKO bude vyzerať Česká islamská republika. Nie ČI. Demografické trendy sú jednoznačné, pri 5 – 10 deťoch v rodine stačia púhe dve generácie k tomu, aby moslimovia dosiahli v populácii také zastúpenie, že budú schopní prevziať kontrolu nad štátom. A ak nebudú zastavené momentálne prebiehajúce aktivity typu „islam do škôl“ a „islam do väzníc“, môže to byť ešte oveľa rýchlejšie.

Sedliaci pri Chlumci alebo husitská hradba?

V práci, ktorá momentálne prechádza recenzným procesom, som napísal: „V českých dejinách môžeme nájsť dva archetypálne príklady otvorenej manifestácie triedneho konfliktu. Prvým z nich je pokus nevoľníkov o útok na Chlumecký zámok v roku 1775. Neskúsení a neorganizovaní roľníci sa pri strete s ochrankou kniežaťa Kinského okamžite rozpŕchli, niektorí sa utopili v miestnom rybníku a kniežaťu celá záležitosť nestálo ani za to, aby sa išiel na panstvo pozrieť osobne. „Sedliaci pri Chlumci“ sú ešte po stáročiach synonymom debakla a márnosti pokusu o vzburu proti elite s obrovskou technologickou a organizačnou prevahou.

Opačným príkladom sú husitské vojny, kedy sa k vrstvám chudoby pripojili aj ľudia fakticky vytlačení z vyšších tried (najmä drobná šľachta), ktorých vojenské skúsenosti a organizačné schopnosti dali vývoju úplne inú dynamiku. Dosť možné, že keby sa k chlumeckým sedliakom pripojil vyslúžilý armádny kapitán so schopnosťou organizovať partizánsku vojnu, vzbura by začala prepadnutím zbrojnice a východočeské dejiny by vyzerali úplne inak. “

Naša dnešná situácia je zaujímavá tým, že sa k ľudovým masám opäť pridávajú docenti, manažéri a ďalší ľudia, ktorí by mohli mať zaistené čestné miesto v „kaviarni“ a pohodový život. Je to dobre. Pretože život v Českej islamskej republike by bol smutnejší, ťažší a menej slobodný, než aký bol život za Gottwalda.

[sociallocker][/sociallocker]

Pridaj komentár