Švédsko ide dole vodou. Časť 4: Deti-utečenci sú niekedy dospelé.

http://medzicas.sk/svedsko-ide-dole-vodou-cast-1-policia-nezvlada-situaciu/

http://medzicas.sk/svedsko-ide-dole-vodou-cast-2-zeny-brania-svojich-utocnikov/

http://medzicas.sk/svedsko-ide-dole-vodou-cast-3-frustrovani-svedi-frustrovani-imigranti/

Časť 4: Deti-utečenci sú niekedy dospelé.
„Čo si myslíte o tom čo sa stalo?“ ? pýtajú sa novinári švédskej televízie človeka, s ktorým robia rozhovor. Otázka tyká sa mladého imigranta, ktorý zaklal nožom sociálnu pracovníčku v stredisku pre azylantov.

„Samozrejme som otrasený, keď si pomyslím na ľudí, ktorých sa to dotklo, ale (a tu spustil hlavu, zatvára oči, jeho tvár vyjadruje hlboké utrpenie a hlas súcit) tiež o tom chlapcovi, ktorý spáchal ten strašný čin. Čo ten chlapec prežil? V akých podmienkach vyrastal? Akú traumu prežil? Utečenecká kríza ukazuje, aký nespravodlivý je život na svete. Musíme im pomôcť najlepšie ako sa len dá.“ – znie odpoveď.

Kto bol ten človek natoľko preplnený súcitom k niekomu, kto deň pred tým niekoľkými bodnutiami nožom zabil mladú ženu? Farár? Zamestnanec organizácie pomáhajúcej utečencom? Detský psychológ? Sociálny pracovník? Nie. Bol to Dan Eliasson, šéf švédskej polície. Najvyšší úradník v štáte, ktorý je zodpovedný za bezpečnosť obyvateľov.

Deň pred tým jeho podriadený, ktorý ako jeden z prvých dorazil do strediska pre opustené deti-utečencov v Molndal neďaleko Goteborgu, kde bola zavraždená 22 ročná Alexandra Mezher, v rozhovore novinárom povedal: „Tam bol chaos, krv na mieste zločinu. Páchateľ bol zneškodnený inými obyvateľmi strediska. Tie prípady sú stále častejšie. Mame do činenia s narastajúcim počtom incidentov tohto druhu od času príchodu veľkého počtu utečencov.“

Pre ľudí, ktorí sledujú švédske média taká reakcia nie je prekvapujúca. Dva týždne dozadu, keď 14 ročný žiak pochádzajúci zo Sýrie jedným bodnutím noža zavraždil 15 ročného spolužiaka, pochádzajúceho z Litvy, švédske média zverejnili rozhovory s otcom vraha, ktorý vykresľoval svojho syna ako obeť mobbingu, a školu ako spolupáchateľa, ktorá neurobila nič, aby „zachránila česť“  jeho dieťaťa. Na spoločenských portáloch sa ale začala šíriť iná verzia udalosti, potvrdená litovskými novinami, ktoré zverejnili rozhovor s otcom obete. Podľa tejto verzie motívom vraždy bola pomsta za to, že 15-ročný litovec bránil kamarátky, ktoré 14 ročný Sýrčan prenasledoval.

Alexandra Mezher, s ktorej vrahom tak spolucítil šéf polície, aj keď narodila sa vo Švédsku, pochádzala s rodiny imigrantov. Jej rodičmi boli libanonskí kresťania, ktorí prišli do Švédska pred 25 rokmi. „Utekali sme pred domácou vojnou, pred násilím a nebezpečím –  povedala matka Alexandry –  aby sme mohli založiť rodinu vo Švédsku. Bolo tu bezpečne. Ale už tu nie je bezpečne“ .

V minulom roku do menej ako 10 miliónového Švédska prišlo 163 000 osôb uchádzajúcich sa o azyl a tiež veľká, nikomu neznáma skupina imigrantov, ktorí nepožiadali o azyl. Medzi týmito azylantmi je 35.369 takzvaných samostatne docestovaných detí – utečencov. Sú to osoby, ktorých totožnosť, a často ani štát pôvodu nie je jasný, ale ktoré sa vydávajú za maloletých. Dve tretiny z nich ? 23.480 uvádzajú ako štát pôvodu Afganistan, 12 % 3.777 sa vydáva za Sýrčanov. Pre porovnanie – v priebehu posledných pätnástich rokov do Švédska prišlo spolu 28.000 takýchto detí-utečencov.

Je už známe, že významná časť týchto „detí“  sú dospelí ľudia, vydávajúci sa za deti. V médiách sa z času na čas objavujú reportáže s týmito „deťmi“  a je vidno vo veľa prípadoch, že sú to dospelí. Ale tichá spoločenská dohoda zabraňuje spochybňovať ich vek.
V 2014 roku sa Migračná Agentúra rozhodla uznať plnoletosť 363 imigrantov vydávajúcich sa za neplnoletých. V 161 prípadoch sa tak stalo po vykonaní medických testov. Výsledky ukázali, že medzi tými, čo sa vydávajú za maloletých je 77% takých, ktorí majú viac ako 18 rokov. Podobné výsledky sú tiež v iných škandinávskych štátoch, kde sú vykonávané takéto testy.

Ale vo Švédsku vykonávanie takých testov začalo byť kritizované, aj keď sú vykonávané v prípade závažného podozrenia z uvedenia nepravdivého veku. Lekári a zubári, pravdepodobne pod nátlakom lekárskej komory, začali odmietať vykonávanie týchto testov ako „nehodnoverných“ . Organizácie pomoci imigrantom, obzvlášť organizácia pomoci deťom Radda Barnen, a tiež predsedkyňa advokátskej komory, začali protestovať. Od septembra 2015 sú testy vykonávané len výslovne na žiadosť samotných ?detí?. Podľa správ blogerky Merit Wager, ktorá už niekoľko rokov sleduje prechmaty spojené s imigráciou a má veľa informátorov v Imigračnej Agentúre, má agentúra povinnosť reagovať až vtedy, keď dotyčné neplnoleté „dieťa“  vyzerá na viac ako 40 rokov.

Keďže imigranti väčšinou nemajú doklady, vydávanie sa za neplnoletú osobu je mimoriadne užitočné. Umožňuje prístup k mnohým benefitom. Predovšetkým to dáva väčšiu šancu na získanie pozitívneho rozhodnutia a možnosť dovezenia rodiny po získaní povolenia na pobyt. Lepšie bytové podmienky, o veľa väčšiu podporu na veci každodennej potreby, priznanie štátneho poručníka., ktorý uľahčuje vybavovanie všelijakých formalít, širší prístup k zdravotnej službe a často zadarmo permanentky na plaváreň, do posilňovne. Aj v prípade, že sa aj príde na skutočný vek takého „dieťaťa“ , čo sa stáva veľmi zriedkavo, tak po obdržaní negatívneho rozhodnutia neexistuje možnosť takéhoto (už dospelého) deportovať, ak nechce odísť zo Švédska dobrovoľne. Podmienkou deportácie je to, že mu niekto v cieľovom štáte nájde poručníka, čo sa v priebehu posledných rokov stalo len v niekoľkých prípadoch.

Náklady na skupinu takýchto „detí“ , ktorá doteraz mala 23 000 členov, stali švédskych daňových poplatníkov 16-17 miliárd švédskych korún ročne (cca 1,8 miliardy eur). Súčasne Švédsko v 2014 roku v rámci programu pomoci pre 30 miliónový Afganistan poslalo približné 900 miliónov švédskych korún, teda necelých 100 miliónov eur.

Joanna Teglund

preklad Mariusz Malinowski

Szwecja na równi pochyłej. Cz.4: Dzieci–uchodźcy są czasem dorosłe

6 komentárov

Napísať odpoveď pre Dobromeciar Zrušiť odpoveď