Svet stál jednou nohou v atómovej vojne

Pred pár dňami sme si pripomenuli výročie ukončenia najväčšej krizy v dejinách ľudstva. Druhá polovica októbra 1962 bol čas, kedy atómové veľmoci držali prst na odistenom červenom gombíku. Tieto udalosti dnes poznáme pod menom Kubánska raketová, Kubánska, alebo Karibská kríza.

Ako to videl svet.

V auguste 1962 USA spozorovali nebezpečné stavebné aktivity na Kube a 16.októbra prezident Kennedy dostal na stôl snímky sovietskych základní

Záber rozmiestnenia striel na Kube

Záber rozmiestnenia striel na Kube

Letecký záber na raketovú základňu na Kube, 27. október 1962

Letecký záber na raketovú základňu na Kube, 27. október 1962

Nasledovala americká mobilizácia, námorná blokáda Kuby, zostrelenie lietadla U2 (jeho pilot sa stal jedinou obeťou konfliktu) a 28.októbra stiahnutie Sovietov. Sovieti boli porazení, Amerika slávne zvíťazila.

Co sa skutočne dialo

Ako vždy v dejinách, pravda je iná. Počas studenej vojny obe strany pripravovali útočné plány. Jedným z nich bola príprava preventívneho jadrového útoku USA na krajinu Sovietov rozmiestnením atómových rakiet stredného doletu s doletom 2400km PG-19 Jupiter v Turecku a Taliansku v roku 1961, čo vystavilo ohrozeniu väčšinu európskej časti ZSSR. Odpoveďou bol sovietsky plán Anadyr na rozmiestnenie sovietskych rakiet R-12 s doletom vyše 2000 km na Kube.

Casopis The Diplomat si pripomína vtedajšie udalosti a aká náhoda, rakety v Európe neexistujú… Rovnako sa nedočítate, že samotná námorná blokáda je „casus belli“ t.j. legitímnym dôvodom vojny podľa medzinárodného práva. Americká vláda sa chovala arogantne vtedy, jej ideológovia nič nezabudli zo starého umenia nadradenosti ani dnes.

Je smutné, že sa ani dodnes nepoučili. Existujú interpretácie, ktoré tvrdia, že zo strany Sovietov išlo len o nekompromisný nátlak na Američanov, aby stiahli svoje hračky z Európy. Stiahnutie rakiet Jupiter z Talianska a Turecka bolo totiž hlavným výsledkom urovnania krízy, ktorý sa do médií nedostal. Ak to bolo tak, Sovieti dosiahli svoje a preto zvíťazili. Amerika v tomto prípade musela korigovať svoje plány, ľudovo povedané „posrala to“. Inak ako prehrou sa to nazvat nedá. Jediným porazeným bola Kuba, ktorá sa odsúdila na spojenectvo s boľševikmi a počas krízy hrala len úlohu hracieho poľa.

Ponaučenie

Žiadna krajina nie je svätá. Pokiaľ má len trocha samostatnosti, bude obhajovať len svoje vlastné záujmy.

A neverte médiám. Klamú.

Zaver:

http://thediplomat.com/2015/10/john-f-kennedys-forgotten-crisis/

One comment

Pridaj komentár