Tiene migrácie nad Európou a jej „hodnotami“

Malé odbočenie na začiatok. Predseda Slovenskej vlády Róbert Fico je v týchto hodinách terčom prudkej kritiky všetkých tzv. mienkotvorných médií. Temné scenáre o tom, ako nás (vraj bratská) Európa potrestá, aké ekonomické škody nás (podľa tých novinárov po zásluhe)  čakajú, ako budeme postihnutí znížením eurofondov.

Róber Fico sa dnes varí v podobnom mediálnom guláši, pod aký neustále prikladá polienka aj vládny Smer. Samozrejme tak sa deje v inom prípade, v prípade banskobystrického krajského predsedu Mariána Kotlebu.

Symbolom odporu voči povinnému prijímaniu migrantov je Marián Kotleba Foto: Jozef Šolc

Ale hospodárske výsledky banskobystrického kraja naznačujú, že odmietnutím niektorých eurofondov kraj kraj vôbec neutrpel a dosiahol lepšie hospodárske výsledky než u neho bývalo zvykom (prinesieme na túto tému samostatný článok).

Zdá sa, že odmietnutím eurofondov ak niekto utrpel, tak nie kraj, ale len štruktúry naviazané na „štandardné a proeurópske“ strany, ktoré tak miesto očakávaného osobného profitu z eurofondov  „sušia hubu“.

Je to iste vysoký stupeň špekulácie, ale rovnako môžu skončiť aj „bratské sankcie“ z Bruselu. Róbert Fico hrá o čas, a ten je na jeho strane. Prípadný teroristický útok islamistov môže rozbúriť verejnú mienku v „eurohodnotových“ krajinách tak, že ich vlády bude viac zaujímať ako sa udržať v kresle pred hnevom svojich voličov, než nejaké riešenie odbojného Slovenska.

Zákon zachovania hmoty a energie je dielom bohov a ani ten najosvietenejší bruselský nomenklatúrny káder ho nezmení. A zdá sa, že ten zákon začína zatieňovať slniečka, či jas myšlienok európskych hodnôt.

Migranti neplatili tisíce dolárov za to, aby si vyskúšali zimný život starých Vikingov v stanoch a nejakých moderných obdobách zrubov.

Mnohí, ak nie aj väčšina z nich očakáva mierne nadštandardnú (na európske pomery) strechu nad hlavou, sociálne dávky umožňujúce štandardný život strednej triedy (samozrejme tej nemeckej, nie tej slovenskej), akceptáciu ich náboženstva Európanmi, včítane  zahaľovania európskych žien, a mnoho ďalších vecí.

Je to však premiér vlády Slovenskej republiky Róbert Fico, ktorý v súčasnosti vedie veľký boj s Bruselom ohľadom povinného presídľovania migrantov na Slovensko.

Kým Róbert Fico naťahuje čas právnymi kľučkami (nakoniec, veď je právnik), zákon zachovania hmoty a energie naplno dopadá na „osvietené“ (pôsobí skôr dojmom ožiareného) a „hodnotové“ Nemecko.

Nemecká krajina bola po roky v akomsi rovnovážnom energetickom stave, prakticky každý atóm na nemeckom povrchu zemskom niekomu patrí, niekto ho využíva. Spoločenské „energetické toky“ boli ustálené, prebiehali nad pomerne ustálenou vlastníckou štruktúrou.

Dnes je Nemecko v situácii, že musí tieto toky silne presmerovať aby zaopatrilo migrantov aspoň na tej nižšej úrovni. Oveľa nižšej ako boli ich predstavy v čase, keď platili tisíce prevádzačom. A ten nešťastný zákon o zachovaní hmoty a energie bohovia ani v rámci „vyšších hodnôt“ nechcú zmeniť.

Už nielen „energetické“ (finančné) toky, ale aj „atómy“ (majetok) musia meniť majiteľa, aby sa naplnili „vyššie idey“.

A tak tu máme po desiatkach rokov nové znárodnenia. Aj  keď v niečom odlišné, menej „triedneho boja“, teraz občanovi z jedného jednému národa sa berie, aby migrant s iného národa mal ako dôstojne vo svojej novej vlasti žiť.

V nemecká spolkovej krajine Hamburk je „na stole“ návrh zabavovania prázdnych firemných nehnuteľností. Ak tento návrh prejde, bude možné tieto nehnuteľnosti vyvlastňovať. Šanca na jeho schválenie tu je, keďže ho predkladá miestna vládna koalícia, ktorú tvorí Sociálna demokracia (SPD) – Zelení (zdroj: V Německu začnou pro migranty zabavovat privátní majetek).

Podľa návrhu zákona by k záberom budov a pozemkov bol nutný stav, že budovy nie sú využívané.  Zároveň sa tak môže stať len v prípade, ak sú už všetky doteraz pre migrantov vytvorené ubytovacie kapacity naplnené. Samozrejme, že vlastník zabavenej nehnuteľnosti má nárok na odškodnenie.

Ešte v horšej situácii sú nájomníci v obecných bytoch. Mestá a obce sú nútené ich  vysťahovať  „na ulicu“ aby mali ako splniť úlohu ubytovať pridelených migrantov. Konkrétne prípady s konkrétneho mesta Nieheim sú popísané v článku Německé město stěhuje kvůli běžencům lidi z obecních bytů.

 Vyvlastnenie nehnuteľnosti „vo verejnom záujme“ na výstavbu diaľníc „Ficom“ vyvolalo svojho času odmietavé reakcie „pravicových“ politikov na Slovensku.

Je to iste môj osobný a plne subjektívny dojem, ale myslím si, že ak by sa vyvlastňovalo pre migrantov na Slovensku, že by tí istí, vtedy kritizujúci, dnes tento typ vyvlastňovania s nadšením vítali ako napĺňanie našich záväzkov voči Európe. A protestujúcim vlastníkom predmetných nehnuteľností sa možno aj vyhrážali postihom za „xenofóbiu“. Ak nie priamo „straníci“, tak mimovládkari a niektoré médiá určite.

Dnes ide o firemné nehnuteľnosti, zajtra to ale môže byť práve tá vaša…ide o princíp. Foto (ilustračné): Wikipedia CC BY-SA 3.0