Turecko sa vyhráža vojnou každému, kto podporí Kurdov

Od začiatku konfliktu v Sýrii malo Turecko dva ciele.

Prvým cieľom bolo podľa tajného plánu* Saudskej Arábie, Kataru a Turecka zvrhnutie prezidenta Bashar al-Assada a nastolenie vlády sunitov, ktorí by boli jednak ústretovejší ekonomickým plánom zúčastnených a prerušili by oblúk vlády šiitov ťahajúci sa od Stredozemného mora až do Iránu a Afganistanu.

Druhým cieľom bolo kontrolovať rast samostatnosti Kurdov, ktorí v Turecku tvoria až dvadsať percent obyvateľstva ale až do tohtoročných volieb nemali žiadne zastúpenie v parlamente a už vôbec sa nedá hovoriť o žiadnej autonómii, či samospráve. V Iraku Kurdi už majú na severe prakticky samostatnosť a v Sýrii sa prezident al-Assad dohodol ešte na konci roka 2011 s Kurdami na tom, že si územie budú brániť sami. Stáva sa stále zrejmejšie, že výsledkom nepokojov  v regióne môže byť samostatnosť a štátne usporiadanie Kurdov.

Tento vývoj je z dôvodu extrémnych nacionalistických nálad v Turecku neprijateľný. Turecká vláda a orgány moci na všetkých úrovniach majú jednu striktnú podmienku: „Kurdistan nesmie vzniknúť.“ Tento princíp sa stal doslova modlou a nezrušiteľným krédom. Je úplne jedno, že Turci podporou chaosu na Blízkom východe Kurdom umožnili vyzbrojiť sa, záskať bojové skúsenosti a v konečnom dôsledku obeťami v bojoch legitimizovať aj svoj nárok na samostatný štát. Nič z toho v procese fanatických požiadaviek nemá význam. Kurdistan skrátka nesmie vzniknúť. Aj preto Turecko aktívne podporovalo Islamský štát, ktorý s Kurdami bojoval.

Posledné plány Ameriky zapojiť Kurdov do ofenzívy proti Islamskému štátu vyzerajú na prvý pohľad výborne. Konečne sa využije potenciál jedinej sily, ktorá bola ochotná aj keď nie príliš efektívne schopná bojovať proti teroristom Islamského štátu. Postup na hlavné mesto IS Raqqa by prinútil teroristov koncentrovať sa na obranu mesta, čo by umožnilo za asistencie amerických a ruských leteckých náletov spojenie kurdského a arabského odboja na severe pozdĺž hraníc s Tureckom a vytvorilo pás, ktorý by zabránil zásobovať islamistov zo strany Turecka. Zároveň by Kurdi, ktorí sú principiálne spojencami vlády Bashar al-Assada získali po dosiahnutí územia ovládaného vládou strategické logistické zázemie a mohli by jednak vyjednávať o štátotvorných plánoch, ale tiež by získali pevnú oporu ruskej vzdušnej podpory

Je tu „malé“ ALE. Ako zareaguje Turecko, keď sa zruší najdôležitejšia zásada jeho zahraničnej politiky? O tomto sa vyjadrili zdroje z tureckej vlády. Turci postup kurdských milícií nechápu ako boj proti IS, ale ako podporu v Turecku zakázanej Strany Kurdských pracujúcich (PKK), čiže z ich hľadiska ide o podporu terorizmu na území Turecka (z nevysloveným odporom proti možnosti vytvorenia samostatného Kurdistanu). Preto uvedené zdroje varovali: Akákoľvek podpora Kurdom, ktorá bude viesť k priamemu, či nepriamemu postupu Kurdov od Eufratu smerom ku Stredozemnému moru je pre Turecko neprekročiteľnou červenou čiarou, na čo budú Turci okamžite reagovať všetkými  prostriedkami.

Z tohto dôvodu je otázne, či náhla zmena stratégie USA je skutočne zmenou smerujúcou k vyriešeniu situácie. Američania za desaťročia spolupráce dokonale poznajú turecké názory a sú schopní odhadnúť ako budú Turci reagovať. Veľmi ľahko by sa mohlo stať, že to, čo bude na prvý pohľad vyzerať ako snaha Američanov konečne vyčistiť územie Iraku a Sýrie, bude viesť k dramatickému konfliktu medzi Tureckom na jednej strane a každým, kto bude stáť v ceste pri ich likvidácii Kurdov v Sýrii. Ak tam budú Rusi a vojsko Bashar al-Assada máme tu zárodok vojny, ktorá sa nemusí vôbec skončiť ako lokálna prestrelka.  Možno práve toto je plán ktorý sa skrýva za mimoriadne ústretovým prístupom USA ku kurdským ambíciám…

 

Zdroj:

 

Rusko získava dominanciu na Blízkom Východe

Nedelňajšia schôdza ministra obrany Kráľovstva Saudskej Arábie s Putinom v Soči vyjasnila pozície oboch strán. Napriek dodávke 500ks protitankových rakiet TOW do Sýrie, ktoré cez Saudov dojednala CIA, Saudská Arábia zrejme nebude stáť na protiruskej strane. Záujmy oboch krajín sa nedajú považovať za totožné, ale majú mnoho styčných bodov a naviac Rusko sa stalo kľúčovým hráčom regiónu, na ktorého záujmy je nutné prihliadať.
Pripomeňme si viacero udalostí z poslednej doby. V júni 2015 Wikileaks zverejnili dokumenty o sprisahaní Turecka, KSA a Kataru z roku 2012 zameranom na zvrhnutie vlády Bashar al-Assada v Sýrii. Podľa dokumentov sa na sprisahaní zúčastnili aj USA, Anglick a Francúzsko. Počas leta Rusko s Iránom začali plánovať v spolupráci so Sýriou útok na rozširujúce sa pozície teroristov podporovaných otvorene Západom a aj teroristov Islamského štátu, ktorých podľa iránskej agentúry podporuje Západ a Turecko v utajení.
Príprava dohody medzi Ruskom, Iránom, Irakom a Sýriou o založení koordinačného centra v Bagdade bola prekvapením, keďže Amerika považovala Irak za teritórium svojho vplyvu. Nasledujúce dni ruská letecká podpora pozemným operáciám vyčistila priestor pre nástup sýrskej, iránskej a libanonskej armády v bezprostrednom okolí kľúčových miest na západe krajiny. „Naši dobrí“ teroristi ustupujú a zároveň sa na nich z východu a severu tlačia „zlí“ teroristi IS.
Ak do tohto okamihu mohli Saudi uvažovať o Rusku ako o vzdialenom hráčovi, salva rakiet Kalibr z Kaspického mora zmenila situáciu viac ako dramaticky. V dosahu ruských rakiet sa totiž ocitol celý Perzský záliv a samozrejme aj Saudská Arábia. V dôsledku bezprostrednej hrozby Záliv opustila aj skupina americke lietadlovej lode a z minoritnej prítomnosti Ruska sa stala prítomnosť rozhodujúca. Rusko má dnes vplyv a koordinuje akcie s Iránom, ktorý je lokálnym geopolitickým protivníkom Saudov, kontroluje vzdušný priestor Sýrie a neskôr možno aj Iraku. Saudská Arábia má obrovské problémy na juhu, kde časť pôvodne jemenských kmeňov povstala a získala kontrolu nad regiónom, rovnako má problémy aj na šiitskom východe, ktorý je nanešťastie produkčným územím ropy a plynu. Útok na šiitských Hutiov podporovaných Iránom v Jemene zlyhal a Saudi utrpeli nielen straty, ale hlavne sa zrútil starostlivo pestovaný mýtus o neporaziteľnej saudskej armáde.
Krajina má naviac aj veľké finančné problémy. Nízka cena ropy drví rozpočet nastavený na ceny dva krát vyššie a tak prvý krát v histórie centrálna banka musela sťahovať aktíva zo zahraničných investičných fondov.
Na Ameriku sa nemôžu takisto spoliehať, keďže Washington prestáva považovať Saudov za jediných spojencov. Výhodu spojenia s nimi vo svetle saudskej podpory teroristom bojujúcim proti USA mnohí americkí politici nedokážu stráviť. Aj spomínané dokumenty Wikileaks ukazujú, že na jednej strane USA podporovali saudské plány na vojnu v Sýrii, ale rovnaký balík dokumentov vyniesol na svetlo sveta, že v Afganistane Saudi podporovali teroristov bojujúcich proti USA.
Z uvedeného je jasné, že Dom Saudov sa dnes musí spoliehať sám na seba. Konfrontácia s Ruskom je takticky nevýhodná. Namiesto boja s ním, ktorý by mohol pre nich skončiť katastrofálne aj z hľadiska samotného prežitia kráľovstva, bude výhodnejšie uzatvoriť prímerie.

7 komentárov

  • Pingback: Saudská Arábia sa možno pripravuje na priamu konfrontáciu s Ruskom | MEDZIČAS

  • Ja tomu uz nerozumiem. Napriklad tomuto:

    „Také by bylo vhodné zdůraznit, že Vláda České republiky připravuje další pomoc Kurdům, kterým již dříve poslala zbraně a náboje. Ale položme si otázku, jak je možné, že Česká republika pomáhá Kurdům, ale z druhé strany jsou Kurdové bombardováni Tureckem, které je členem Severoatlantické aliance? To nikomu nevadí? Co na to říkají představitelé Evropské unie a NATO? S největší pravděpodobností je to nezajímá.“
    /z dnesneho clanku z aeronetu/

  • Juraj, práve tam sú skryté veľké riziká. V sebaistote a neschopnosti domyslieť následky. Veci sa nedejú zo dňa na deň. Vyvíjajú sa. V Turecku sa to deje desaťročia, ak nie dlhšie. USA prinúti TR hrať vabank, buďme realisti, veľa možností už nezostáva ani dnes. Problém má ešte niekoľko ďalších rovín, napr. Ujguri a vzťahy s Čínou. A nakoniec, môže dôjsť aj k rozpadu zvnútra. Kombinácia horeuvedených faktorov je zničujúca.

  • Turecko je na ceste k totálnej deštrukcii a rozpadu krajiny ako ju poznáme v súčasnosti. Predpokladám, že Kurdský štát vznikne, a to skôr, ako neskôr. Dohoda Sýrie a Iraku o vzniku štátu Kurdov na ich územiach by bol veľký geopolitický ťah. Uvažoval som o tom už pred rokmi, lenže čas musí dozrieť. Teraz dozrel, preto si myslím, hoci to môže znieť prekvapujúco, že toto je otázka skôr mesiacov, než rokov. Kudský štát by mohol byť vymenený za lojalitu Kurdov a ich zapojenie sa do sýrsko – iránsko – iracko – ruskej koalície. Tento vzorec by mohol úplne oslobodiť územia problematických krajín od ISIL a vytlačiť bojovníkov za Turecké hranice. ISIL by priniesol vojnu do Turecka a podobne medzinárodný tlak Kudského štátu na získanie území v Turecku by priviedol TR do kritického stavu. Preto si myslím, že vyhlásenie Američanov o postupe Kurdov na Rakku je len snaha o rozštiepenie Kurdov a rozdrobenie odhodlania, ktoré v súčasnosti zaznamenáva príklon k sýrskemu režimu (aspoň čo sa týka spoločného nepriateľa v podobe IS) plus snaha o nápravu PR USA. Ďalej tu existuje množstvo ďalších vonkajších vplyvov, ktoré by okamžite využili oslabenie Turecka. Odvekým nepriateľom TR je Grécko a dá sa predpokladať, že by chcelo situáciu využiť. Nedá sa písať podrobnosti, ale bolo by to výhodné aj pre Rusko. Napr. súčasné problémy okolo plynovodu Južný prúd. Zabratím časti územia TR Gréckom, by boli tieto problémy vyriešené a došlo by aj k akejsi historickej satisfakcii navrátením Konštantínopolu do gréckych rúk. Tento scenár predpokladám za úplne realistický, otázka znie, kedy dôjde k jeho naplneniu. Myslím si, že čas rýchlo dozrieva. Turecko ďalej susedí s Arménskom a myslím, že to nepotrebuje žiadny komentár. Arménsko takisto udržuje blízke vzťahy s RF. Treba brať do úvahy aj prítomnosť základní NATO na území TR a špeciálne treba zohľadňovať záujmy USA v tejto oblasti. Tlak na TR sa bude stupňovať zo všetkých strán a Turecko skôr, či neskôr sa dopustí chyby, ktorá sa mu stane osudnou. V hre je samozrejme aj Irán a Turecko postupne zostáva izolované a tlačené k bodu zlomu. Bospor sa mu stane osudným a krajina sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou stane bojiskom znepriatelených strán. Ešte nesmiem zabudnúť spomenúť ďalšiu úroveň vzťahov medzi EU a TR v probléme utečencov. Závery si vyvoďte sami.

  • Pingback: Anonymous Slovensko UK &raquo Turecko sa vyhráža vojnou každému, kto podporí Kurdov

Napísať odpoveď pre Nina Zrušiť odpoveď