V BRATISLAVSKOM DOME UMENIA BOLA DISKUSIA O ISLAME Č. 2.

Podľa moslima Lenča, ktorý sa stavia do úlohy nestranného politológa „Obe náboženstvá  bojujú o toho istého zákazníka. Práve preto, že sú si podobné, chcú druhú stranu presvedčiť o svojej interpretácii sporných častí svojich učení, čo vytvára živnú pôdu pre konflikty. Tie vznikajú, keď misionárska činnosť na jednej či na druhej strane prechádza do extrému.“.

Takže náboženstvá sa navzájom presviedčajú a to vytvára pôdu pre konflikty. Nemáte náhodou dojem, že tie konflikty – aspoň tu u nás v Európe – vyvoláva len jedno náboženstvo a len misionárska činnosť daesh? A povedzme si otvorene, že aj džihád je práve tým extrémom? Moslim Lenč sa zhodol s prof. Kovácsom v tom, že „väčšina konfliktov pramení v úsilí o získanie moci a nie v náboženskom učení“ a s tým sa nedá nesúhlasiť ale treba jasne povedať, ktoré je to náboženstvo, ktoré chce v Európe získať moc?

V bratislavskom Dome umenia bola diskusia o Islame č. 1.

„Kováč i Lenč však zdôraznili, že vzťah oboch náboženstiev ani náhodou nemožno vnímať len ako sústavný konflikt. Napríklad v Uhorsku žilo moslimské obyvateľstvo prinajmenšom od 11. storočia. Podobne v Španielsku počas moslimskej nadvlády žili spolu s moslimami kresťania i židia a spoločne sa podieľali na budovaní úspešného štátneho útvaru. V čase najväčšieho rozkvetu španielskej Córdoby v nej bola napríklad 100% gramotnosť, pokým zvyšok Európy sa utápal v období temna.“

Neviem ako to bolo v Uhorsku ale mýtus tolerantného spolunažívania moslimov, Židov a kresťanov, šírený moslimami by si zaslúžil samostatný článok. Tu ho opíšem iba krátko slovami Darío Fernández-Morera, ktorý na tému tohto údajne harmonického spolunažívania napísal: „Problém je v tom, že tieto vyjadrenia nemajú žiadne dejinné dôkazy, sú jednoducho mytom“. Je to len jedna z ďalších moslimských lží v ktorých šírení Lenč ako taký nie je výnimočný, len opakuje už počuté. A keby sme nešli do prílišných detailov tak by sa dalo povedať, že aj Židia a Nemci spoločne budovali III. ríšu…

Podla Kovácsa  „Slovensko či Česká republika, ale napríklad i Poľsko a Maďarsko majú vo vzťahu k iným kultúram a náboženstvám obzvlášť rezervovaný postoj. Dôvodom je, že tento región nikdy nemal vlastné kolónie a ľudia v nich tak nemali veľa príležitosti byť konfrontovaní s cudzincami.“ a „Naopak, koloniálne mocnosti západnej Európy boli s inými kultúrami konfrontovaní stáročia, čo v konečnom dôsledku vnútorne ovplyvnilo i tieto krajiny samotné. Zmena podľa neho nebude jednoduchá. S ľuďmi, ktorí iné kultúry automaticky odmietajú bez toho, aby boli ochotní ich spoznať, je však potrebné diskutovať a nie ich automaticky odsúdiť.“. Keď navštívite krajiny spomínané Kovácsom, obed si môžete zjesť v čínskej, vietnamskej, thajskej či japonskej reštaurácii, oblečenie si kúpite tiež v nejakom etnickom obchode. Môžete navštíviť sídlisko, kde žije personál tých reštaurácií či obchodov a to aj v akomkoľvek nočnom čase. A kým nenarazíte na šialenca alebo chorého človeka, tak sa vám pravdepodobne nič nestane. Skúste, ale navštíviť moslimskú štvrť vo Švédsku, Nemecku, Francúzku. Tam už pravdepodobnosť toho, či sa vám nič nestane, nezávisí už od toho či stretnete šialenca, ale od toho, či nenarazíte na moslimských misionárov (lebo v podstate každý moslim je misionár) a či tých misionárov niečím nevyprovokujete. Napríklad psom, plechovkou piva alebo tým, že vaša partnerka nebude mat šatku na hlave, nehovoriac o krátkej sukni. A neakceptovanie toho agresívneho moslimského správania sa prof. Kovács ospravedlňuje tým, že sme nemali kolónie a nie sme ochotní moslimov spoznať. To poznanie by zrejme malo spočívať v tom, že im to správanie budeme akceptovať. Prečo len s moslimami sú v Európe problémy, keď kolónie sme nemali ani v Čine či Vietname?

„Jedna z diváčok sa účastníkov diskusie opýtala, ako môže náboženstvo robiť ľudí lepšími, keď sa dnes všetky moslimské krajiny, kde je náboženstvo výraznejšie, tápu v problémoch, pokým sekularizovanému Západu sa darí oveľa lepšie..“

Počas diskusie Hasna povedal, že „že súvislosť medzi pobožnosťou a úpadkom nezodpovedá realite. Už len jeho rodná Sýria vraj vyzerala pred občianskou vojnou celkom inak. Sám pochádza zo silne veriacej rodiny, nikdy však nebol vedený k tomu, aby pociťoval nepriateľstvo ku kresťanským susedom. Opačným príkladom je holokaust. Došlo k nemu v sekulárnej Európe, pokým muslimovia so židmi až do polovice 20. storočia vychádzali bez problémov.“. Tak za prvé Hasna sa chváli cudzím perím, lebo za to ako vyzerala jeho rodná Syria, za tú chýbajúcu súvislosť medzi pobožnosťou a úpadkom môže práve režim alavitov – v islame kacírov – Asadovcov, ktorí tlmili prejavy islamu ako sa len dá a tým zaručili maximálnu možnú úroveň sekularity aká sa v tej oblasti len dala dosiahnuť. Alaviti si dobre pamätajú ako s nimi moslimovia zaobchádzali. Museli platili otrockú daň (dziziu), ktorú platili aj židia a kresťania, ako neveriaci. To je tak ako keby sa pred rokom 1917 Lenin chválil demokraciou v Rusku, ktorú on ani nevybudoval ale zničil. A za druhé, Hasna spomína Holokaust, a to že „moslimovia so židmi až do polovice 20. storočia vychádzali bez problémov.“ … V Medine žil silný židovský kmeň Banu Kurajza. Ústami Sad bin Muada bolo povedané a Mohamedom schválené „Prikazujem zabiť mužov, rozdeliť majetok a zajať ženy a deti.“ Mohamed uväznil všetkých ľudí z kmeňa Kurajza, nechal spraviť priekopu a odťať hlavu každému mužovi. Zdroje sa rôznia – od 600 do 900 zmasakrovaných mužov a chlapcov. Deti a ženy skončili ako otroci. Mimochodom, odvtedy majú všetci džihádisti mimoriadnu záľubu v pižlikaní hlavy – lebo je to činnosť Allahovi a Mohamedovi milá. Potom bolo už len horšie, o tom vypovedá mapa masakier Židov vykonaných rukami mierumilovných moslimov.

Židia ako otroci (dhimmi) sú nútení podľa koránu platiť otrockú daň (dzizju). Pokiaľ to má byť bezproblémové spolunažívanie tak, že zo židov si spravili občanov druhej kategórie, ktorí im platia za pravo na život a chodia po okraji cesty, tak „Európanovi“ Hasnovi možno len gratulovať k pochopeniu humanizmu a tolerancie. Ale pozrime sa na to, čo sa stalo v druhej polovici 20. storočia? Prečo sa to spolunažívanie začalo rozpadávať? Začali upadať kolónie. Mecenáši ako-tak humanistického prístupu k Židom zo strany moslimov. Výsledkom čoho bol hromadný útek Židovského obyvateľstva pred prenasledovaním moslimami. Ako postupne moslimovia preberali moc, tak Židia a nielen oni  museli odchádzať na príklad v 1947 roku Briti odišli z Iraku, v 1941 tam žilo 150 000 Židov. V polovici 50. rokov 20. storočia polovica občanov Tunisu boli kresťania. Po tom ako v Tunisku zavládla v 1956 roku islamská „demokracia“, 280 000 tisíc tuniských kresťanov bolo prinútených k úteku, dnes v Tunisku žije len približné 30 000 židov, ale predsa tých 30 000 žije a pokiaľ žiť bude, budú pre Hasnu nevyvrátiteľným dôkazom moslimskej tolerancii voči neveriacim. V skratke do polovice 50. rokov na moslimských územiach pod nadvládou koloniálnych mocností žilo do milióna Židov, a stačilo dekolonizovať tie územia a zvýšiť úroveň moslimskej tolerancie a vplyv islamu a tí ľudia museli utekať zo svojich domovov.

Mariusz Malinowski

4 komentáre

Napísať odpoveď pre Peter Marko Zrušiť odpoveď