Voľba nesystémových strán ako ozdravný proces demokracie

Tieto voľby sa prvýkrát masovo presadili strany, ktoré sú v bežnom politickom žargóne nazývané nesystémové. Sú to strany, ktoré tzv. elita označuje ako extrémistické, sú všeobecne odsudzované a prístup do médií je pre ich predstaviteľov prakticky zablokovaný.

Ako je možné, že napriek tomu, ako po nich politické celebrity štekajú, nálepkujú hanlivými výrazmi, ľudia ich volia? Pritom pomaly najmiernejšie pomenovanie prívržencov týchto strán je fašista a nacista.

Dnešná doba sa vyznačuje obrovským rozporom medzi tým, čo si myslí väčšina ľudí a čo sa dozvedajú z médií resp. čo im tvrdia politici. Napriek tomu a možno práve tomu, že je masa voličov nazývaná ako stádo oviec, ktoré nemá právo na vlastný názor a jediným vykladačom správnych názorov sú príslušníci úzkej vrstvy elity, ľudia sa utvrdzujú v tom, čo je ich vlastný väčšinový názor.  Politické strany si nechcú za žiadnu cenu pohnevať všemocné mediálne celebrity a preto dodržiavajú nepísané pravidlá hry na politickú korektnosť. Osobujú si právo konať a rozhodovať nie v záujme voličov a podľa vôle voličov. Konajú úplne proti ich vôli, čím vzbudzujú znechutenie a prirodzený odpor. Prakticky presadzujú totalitné, nedemokratické metódy, keďže podpora voličov je neustále klesajúca a oni chcú vládnuť bez toho aby mali na to mandát voličov.

V migračnej kríze sa naplno prejavili spomínané rozpory. Elita tvorená príslušníkmi médií, politickými predstaviteľmi a členmi mimovládnych organizácií sa rozhodla, že je pre nich dôležitejšia ideológia abstraktného humanizmu pre všetkých obyvateľov zemegule pred prospechom ľudí žijúcich v tomto priestore. Politici sú volení pre to, aby nielen presadzovali politiku v mene voličov, ale hlavne pre to, aby títo pociťovali zlepšenie svojho života. Napriek tomu volení predstavitelia začali ignorovať tento hlavný mandát a v spolupráci s ďalšími príslušníkmi elít začali masírovať obyvateľstvo o krásach ideologického postoja. Hoci je masa voličov považovaná za niečo hodné nanajvýš tak ignorácie a pravidelného holenia raz za štyri roky, v skutočnosti je názor tejto masy prejavom zdravého, tzv. sedliackeho rozumu. Ľudia nemusia mať najvyššie možné vzdelania, aby zistili, že milióny migrantov na ceste spôsobia chaos a zníženie kvality života. Čo je najhoršie, nielen dočasné, ale aj trvalé.

Ak nenachádzajú voliči zastúpenie a vyjadrenie svojich názorov v štandartných politických stranách, ak politici doslova opustili voličov a odtrhli sa od zdroja svojho mandátu, je len prirodzené a demokratické, že dochádza k zaplneniu tohto vákua inými stranami. V skutočnosti sa nedemokraticky a proti zmyslu demokracie ako vlády ľudu správajú tradičné strany. Ak si niekto zasluhuje nálepku, sú to práve oni. Bez ich znásilnenia a unesenie moci v krajine, bez zablokovania verejnej diskusie o problémoch, bez vytesnenie kritiky politickou korektnosťou, by nevznikla potreba inej reprezentácie.

Voľba nesystémových strán je potom vyšším výrazom demokracie, hľadania pravdy a zastúpenia názorov voličov v zastupiteľskej demokracii. Naopak kritika voľby týchto strán je prejavom totality. Kritici by sa mali smrteľne vážne zamyslieť nad myšlienkami a ideami, ktoré presadzujú. Možno by zistili, že fatamorgány vymyslené v dyme kaviarenských debát  majú k realite asi tak ďaleko ako Rozprávky z tisíc a jednej noci. Konkrétne v migračnej kríze je prejavom nepochopenia odsudzovať tých, ktorí nepovažujú právo na azyl pre utečencov za samozrejmé a základné ľudské právo. Naša krajina sa môže a musí rozhodnúť sama koho a koľko ľudí prijme. Lenže krajina to nie úzka elita, väčšinou platená z daní daňových poplatníkov, ale práve chudobní platcovia daní. Ak politici žiadajú takéto zásadné rozhodnutie, rozhodne by si na to mali pýtať mandát od občanov.

Zhodou okolností boli dnešné voľby aj o tomto. Nesystémové strany, presadzujúce prospech Slovenska a slovenských voličov podľa vôle väčšiny národy slávia obrovský úspech. Zároveň je to úspech demokracie a porážka tých, ktorí sa chceli bez mandátu pohrávať s citlivými demografickými témami len na základe fikcií, ktoré jednak zaplatia občania peniazmi či znížením kvality života a ktoré spôsobia zánik koreňov tejto kultúry resp. zánik slovenského národa. Toto víťazstvo je víťazstvom programov postavených na odmietnutí migrácie vedúcej k ohrozeniu národnej identity a prejavom ešte stále existujúceho patriotizmu.

Možno si myslieť o Ficovi čokoľvek, ale jeho stratégia zameraná monotematicky len na migrantov bola dlhú dobu úspešná. V posledných dňoch už jeho strana nedokázala udržať pozornosť voličov na imigračnej téme, viac sa hovorilo o korupcii, škandály mu zlomili krk a Smer sa výrazne prepadol. Avšak treba dúfať, že ak bude zostavovať vládu, celková slabosť mandátu, ktorý vo voľbách získal, mu nedovolí cúvnuť v otázke migrantov. To by Smer potopilo ešte viac.

Famózny výsledok SaS, ktorý sme mimochodom na Medzičase predpokladali, je síce založený na ochrane slovenských záujmov, ale zároveň najviac krúžkov získalo neomarxistické krídlo v SaS, túžiacom po migrantoch. Je možné, že si svoje chúťky po multikultúrnom obohatení tentokrát nenechajú zájsť. Volebný výsledok SaS je zásluhou skoro výlučne pragmatického dua Sulík-Galko, ktorí správne pochopili, že iba plnenie vôle voličov a voličskej objednávky ich dostane do parlamentu, to však neomarxisti nepochopia nikdy. Nakoniec sú známe výzvy „bratislavskej kaviarne“ aby krúžkovaním „správnych“ SaSkárov podporili „správny“ trend v strane. Ak sa naviac podarí Richardovi Sulíkovi zostaviť vládu z opozičných strán, fanatický antirusizmus strany a naopak nekritický obdiv k USA bude viesť k zahraničnej politike, ktorá bude v konečnom dôsledku presným opakom toho, čo strana hlásala a robila počas kampane – t.j. bude v mene ideologicky motivovanej túžby zničiť akékoľvek väzby na východnú „regionálnu veľmoc“ postupovať proti záujmom Slovenska. Ak sa Sulíkovi nepodarí zostaviť vládu, nevzdá sa mandátu v Europarlamente, čím sa do parlamentu dostane mimoriadne zaujímavá kandidátka na čísle 22 🙂

OĽaNO v posledných týždňoch zabralo a bude veľmi zaujímavé sledovať, čo spraví volebný úspech s kandidátmi NOVY na listine strany. Vzhľadom na blízkosť osôb na kandidátke Sme rodina a Nova, nie je vylúčený ani vznik nového parlamentného subjektu, čím samozrejme utrpí reprezentácia pôvodných politických strán. Hnutiu OĽaNO sa podarilo presvedčiť značnú časť voličov, že má viac spoločné so stranami protestu ako s „tradičnými“ stranami zodpovednými za kolaps demokracie na Slovensku napriek tomu, že počas volebnej kampane hralo takpovediac mŕtveho chrobáka. Zdá sa, že sa oplatilo zaradenie množstva príslušníkov mimovládnych organizácií, ktoré jednak definovali témy kampane a možno tiež prispeli k výraznému volebnému zisku

Strany Sme Rodina a ĽSNS budú zrejme robiť to, čo ich do parlamentu dostalo. Ich hlavnými témami bola opozícia voči systému, hlasný boj proti korupcii, rozkrádaniu, zneužívaniu moci a odpor voči migrácii.  Už sme naznačili niektoré pochybnosti o budúcom smerovaní predstaviteľov týchto strán, vývoj členskej základne, ktorá zvlášť pri Sme rodina nie je nijako ukotvená, bude hovoriť o ďalšej perspektíve týchto strán. Voľbami však získali jednoznačnú legitimitu, bude nutné sa k nim správať ako ku každému inému subjektu a integrovať ich do súkolia politickej reprezentácie krajiny. Môžeme si myslieť o ich predstaviteľoch čokoľvek, v parlamente však zastupujú stovky tisíc ľudí, ktorí sa vzbúrili proti systému a žiadajú, aby bol ich hlas vypočutý. Ak k tomu nedôjde, naďalej sa budú ignorovať problémy, kvôli ktorých tieto strany boli zvolené a sprisahanie elity bude pokračovať aj na najvyššej úrovni politického systému, pri každých ďalších voľbách v nasledujúcich rokoch bude tento hlas ľudu nástojčivejší. V tomto momente je nutné v prvom rade odmietnuť nedemokratickú ignoráciu hlavne Kotlebovcov a verejne konfrontovať ich názory, kritiku a námietky s ostatnými politikmi. Rovnako si budú musieť ostatní politici dávať veľký pozor aj pri otázke migrácie, ktorá pomohla dostať sa týmto stranám do parlamentu.

Nakoniec sme si nechali tzv. strany  systému. Jedným slovom – KOLAPS

Most-Híd a Sieť sú radi, že sú v parlamente s odretými ušami a KDH sa ani za brány parlamentu nedostalo. Ignorácia voličov sa konečne týmto stranám vypomstila. Ich politici vlastne ani nestoja za komentár, ostáva im jediná úloha – obiehať politické diskusie a presviedčať samých seba o vlastnej dôležitosti a o tuposti slovenského národa, ktorý si dovolil odmietnuť „eurohodnotové“ strany. Ani im nedošlo, že sa od od zmyslu demokracie už dávno vzdialili a reprezentujú partokraciu, do ktorej hrnca akosi volič nemá čo podľa nich nakúkať.

Zaujímavým poznatkom, ktorému sa budeme venovať neskôr je úplné zlyhanie prieskumných agentúr. Na Medzičase sme predpokladali postup nesystémových strán do parlamentu a dramatický vzostup SaS. To sa splnilo. Rovnako ako agentúry sme sa zmýlili v predpoklade vyššieho volebného výsledku súčasnej vládne strany Smer. Lenže aspoň v prvej časti prognózy sme boli presnejší. Pritom sme vychádzali výlučne z analýzy stavu spoločnosti a exaktné dáta prieskumu sme k dispozícii nemali.