Zadosťučinenie po roku – USA priznali ukrajinský neonacizmus

Dnes bude trocha osobnejší. Už som mnohokrát písal, že prezident Janukovyč bol človek, ktorý, ak by neušiel, musel by byť nakoniec súdený za spreneveru, vykradnutie štátnej pokladnice a rozpredaja nerastného bohatstva Ukrajiny. To však nedávalo nikomu právo aby bol zvrhnutý nedemokratickým procesom a naviac za podpory neonacistov. Presne to však Únia spravila.

Ešte v roku 2012, necelý rok pred začiatkom ukrajinského Majdanu prijal Európsky parlament rezolúciu 2012/2889 zásadne odsudzujúcu stranu Sloboda :

?8. vyjadruje znepokojenie nad rastúcimi nacionalistickými náladami na Ukrajine, ktoré sa prejavujú v podpore strany Sloboda, ktorá sa v dôsledku toho dostala do Verchovnej rady ako jedna z dvoch nových strán; pripomína, že rasistické, antisemitské a xenofóbne názory sú v rozpore so základnými hodnotami a zásadami EÚ, a preto vyzýva prodemokratické strany vo Verchovnej rade, aby sa nespájali s touto stranou, nepodporovali ju ani s ňou nevytvárali koalície;?

O rok neskôr sa s predsedom strany Sloboda oblápali všetci politici Západu a za pomoci najhoršej militantnej neonacistickej zberby organizovanej touto stranou padla za nevyjasnených krvavých udalostí demokraticky zvolená vláda. Západ mlčal a bol ticho aj vtedy, keď sa v následnej vláde silových postov chytili predstavitelia neonacistov. Protestovalo pár ľudí ako som bol ja.

Nástojčivo som upozorňoval, že páchame hroznú chybu, že devalvujeme naše hodnoty, podrývame korene celej modernej európskej civilizácie. V tom čase som bol členom strany SaS a od ľudí fanaticky nenávidiacich Rusov som dostal nálepky ako Putinov agent, platený kremeľský troll, špión KGB nasadený do strany aby rozvrátil jej čistú  ideovú jednotu a pod.

Búšil som blogmi a článkami do svedomia národa a pokúšal sa poukázať, že prekračujeme Rubikon, že legalizujeme najhoršie zlo, ktoré bolo pôvodcom 60 miliónov mŕtvych pred 70 rokmi. Odozva neprišla, naopak, extrémistickí nacionalisti sa stali vzorom a základom pred konštituovanie nových „pravých“ ozbrojených a poriadkových síl Ukrajiny. V lete som dokonca žaloval redakciu SME za propagáciu neonacizmu, keď drzo propagovali neonacistické symboly práporu Azov

Azov_logo

S komponentami : Vlčí hák, symbol SS divízie Das Reich a Inverzné temné slnko, ako okultný symbol nacizmu

Azov_vlci_hak
Azov_slnko

 

Samozrejme, podľa polície bolo všetko v poriadku, na Ukrajine sú len samí demokrati a je predsa nezmysel, že by tam bola nejaká podpora nacizmu. Medzitým sa v strane SaS rozhodli zbaviť záškodníka, ktorý furt mlel o nejakom neonacizme a fašizme, keď podľa nich „každý vie, že najväčší fašista sedí v Moskve„, takže som bol podľa vyjadrenia člena republikovej rady „odídený“. Strana SaS naďalej aplaudovala každému kroku politikov Západu, ktorou sme sa stále viac a viac zabárali do bahna podpory vlády s neuveriteľným neonacistickým vplyvom.

Rovnako aj všetci opoziční politici mlčali, keď sa v Kyjeve prijímal zákon na oslavu vojnových zločincov a najhoršej genocídy druhej svetovej vojny. „To je v poriadku, v Kyjeve nie je žiadny problém, to je predsa krajina demokratov, ktorá bojuje proti moskovským fašistom.

Šok, ktorý dnes prišiel, bude možno pre niektorých vytriezvením a prišiel z nečakanej strany. Americký kongresman za Demokratickú stranu John Conyers navrhol dodatok k návrhu zákona o pomoci pri výcviku ukrajinskej armády, na základe ktorého bol z pomoci vylúčený prápor Azov z dôvodu dokázaného neonacizmu jeho veliteľa a ďalších príslušníkov. Podľa oznámenia kancelárie kongresmana, návrh dodatku bol prijatý

John Conyers s Billom Clintonom

John Conyers s Billom Clintonom

Denník Pravda na to konto uviedol vyjadrenie Johna Conyersa : „Ako ukazuje účasť USA v afganskom konflikte po sovietskej invázii, príliš aktívna vojenská podpora a nadmerné množstvo dodávaných zbraní môže viesť k destabilizácii a nakoniec aj poškodiť naše vlastné národné záujmy.

V tomto momente je predčasné špekulovať, prečo k tomuto došlo, nie som naklonený tomu, že americkí zákonodarcovia po roku precitli. Informácie o prápore Azov sú známe skoro rok. Skôr si myslím, že ide o snahu vytlačiť extrémistov nabok a zbaviť ich vplyvu na veľkú politiku. Na jednej strane som tomu samozrejme rád, na druhej strane by to bolo očividné priznanie, že ich vplyv nebol taký marginálny, ako sa nám to naše hlavné médiá pokúšali predať.

Vzhľadom na to, že vláda na Ukrajine je riadená z Bieleho domu, okamžite sa naskytá otázka, čo tým Washington chce dosiahnuť? Žeby predsa len zamrazenie konfliktu aspoň do konca funkčného obdobia Obamu?  Vylúčené to nie je. Ale ako hovorím, je to ešte predčasné, myslím, že v blízkej budúcnosti budeme vedieť podstatne viac

V tomto momente je však jasná jedna vec. Čisto a zreteľne. Už sa nemôžeme tváriť, že na Ukrajine neonacizmus nie je. Bol tam vždy a bude, keďže súčasná vláda si práve na týchto základoch chce postaviť identitu „novej Ukrajiny“ . Je len na nás, ako ďaleko a hlboko zájdeme na cestu podpory týchto tendencií. Obávam sa však, že mnohým slepota ruskej nenávisti dokonale paralyzovala posledné zvyšky racionálneho myslenia a ani tento zreteľný prejav americkej administratívy na ich fanatickosti nič nezmení.

Zdroj:

4 komentáre

  • Pingback: Ukrajinský nacistický prápor Azov zanikne – jeho rozšírením a prevedením na brigádu špeciálneho určenia | MEDZIČAS

  • Pingback: Tomáš Haas: Dobrovoľnícke útvary nie sú následok, ale jednou z príčin ukrajinskej občianskej vojny | MEDZIČAS

  • K tým nemenovaným členom SaS, ktorí hystericky vykrikovali, mám jeden tip – nebol jedným z ľudí „fanaticky nenávidiacich Rusov“ istý kandidát bývalý na prezidenta? Mal som tú česť sa s ním stretnúť osobne v rámci zberu podpisov. Prišiel mi ako vcelku morálny človek, akých by v našej politike bolo treba viacero. Avšak v poslednej dobe som vypozoroval, že podobne ako ďalší z jeho generácie, ani on nedokázal prekonať averziu voči všetkému ruskému ako symbolu rozbitej nádeje 1968. Bohužiaľ, u mnohých je tá averzia taká silná, že ani neonacistov nepovažujú za väčšie zlo než Putina. A bohužiaľ, ich nemennosť názorov im nedovolí uznať, koho (ne)priamo podporujú.

    Mimochodom, zo všetkých členov SaS, ktorých som mal možnosť poznať osobne v rámci jedného regionálneho stretnutia, tak mi paradoxne Richard Sulík prišiel oveľa sympatickejší než Ľubomír Galko. Priamočiary človek, ktorý sa nehral na poloboha a dokonca on sám inicioval rozhovor so mnou. Lenže aj z rozhovoru o Eurovale som vypozoroval, že Richard má silné tendencie všetko hodnotiť cez kalkulačku a do boja vytiahne až proti „ekonomickým nezmyslom“…

    K neonacizmu na Ukrajine – nevidí ich tam len ten, kto ich vidieť nechce – pretože oni sa ani neskrývajú…

Pridaj komentár