48 rokov od sovietskej okupácie.

Foto: Wikipedia, František Dostál (František Dostál´s archive, CC BY-SA 4.0)

Je to už dosť rokov na to, aby udalosť v kolektívnom povedomí prešla do formy mýtu. Pod mýtom rozumiem to, že ľudové vnímanie vtedajších udalostí je už viac vecou udalostí súčasných, než reálnych udalostí augusta 1968.

Ja osobne som v ten rok ešte nevnímal svet. Jediné čo si pamätám, že v rôznych formulároch som roky po tom vyškrtával kolónku s otázkou  o mojom pôsobení v rokoch 1968 – 1969.

Na občianskej náuke v škole sa hovorilo niečo o „bratskej internacionálnej pomoci“.

V úzkych okruhoch ľudí sa vtedy hovorilo o tom, že to s tou bratskou pomocou bolo ináč. O tom sa ale nesmie rozprávať, inak je na krku § za extrémizmus.

Čo si všímam v posledných rokoch, pohľad verejnosti na tie pohnuté roky sa mení.

Aj u ľudí, ktorí počas reálneho socializmu na vstup sovietskych vojsk po celý čas ticho šomrali:

Dobre, že vtedy Rusi prišli…

Ale veď po celý čas si tvrdil niečo iné ?

To som bol mladý, sprostý, zmanipulovaný propagandou. Keby Rusi vtedy neboli prišli, tak nás nakomplet rozkradnú už vtedy a dnes by sme nemali ani čo žrať…

Že okupácia, aká? Ani som ich potom nevidel už poriadne. A už vôbec ich nenapadlo volať sem pol Arábie a dávať im dávky vyššie ako moja žobračenka, akože plat.

 

Ale kopec ľudí bolo postihnutých vyhodených z práce, zo škôl…

Kamarát môj, Rusi nesedeli v komisiách. To boli naši hajzli…

Pre objektivitu sa mi nedá nespomenúť istá dualita vo vnímaní udalosti daná súčasnými udalosťami.

Keď prezident Kiska so svojou „eurohodnotovou“ suitou naznačí, že by rád videl na Slovensku americké vojská, vtedy je august 1968 na 110% negatívny a pre mnohých Andrej Kiska druhý „pozývateľ“, nasledovník Vasiľa Biľaka.

A nasledujú reči, za aké je v súčasnosti minimálne jeden užívateľ Facebooku trestne stíhaný.

Je asi už len otázkou času, kedy ľudoví autori rôznych hodnotení rôznych tém, ktoré často počúvam v miestnych „ľudových kultúrnych ustanovizniach“, skončia pred súdom.

Najnovšie „demokratické“ návrhy, tentokrát už nie od normalizačne socialistického ministra Radka Kasku (28. február 1970 – 28. február 1973),  ale od súčasnej „demokratickej“ ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej z Mosta – Híd:

„Zmena sa ďalej týka aj extrémistického materiálu, kde sa ustupuje od dikcie, podľa ktorej je extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom.“

(zdroj)

To už je ako vo Švejkovi v Hostinci u Palivce.

Takže materiál nemusí byť protištátny a protisocialistický, pardon, myslel som extrémistický, iba v prípade že navádza a podporuje buď porušovanie zákonov alebo vytvára nejaký „nežiadúci“ stav. Proste represívne (znalecké ?) zložky štátu určia, že za článok, status, verejné vyjadrenie si pôjdete „sadnúť“ a basta.

„Disciplína musí bejt, vy kluci pitomí. Jinak by jste se rozlezli po stromoch ako vopice“.

 

A tak, v roku 2016, podobne ako pred 48 rokmi, ak občan nechce mať patálie so socialistickou, pardon demokratickou, štátnou mocou, je na to jedna cesta – byť pre štátnu moc, čo najmenej viditeľný, proste byť ticho.

Ono ani nadšene súhlasiť s ňou sa nemusí vyplatiť.

Napríklad refugees welcome. Iste každý správny „eurohodnotový Európan“ migrantov vítal uznával, že každý by mal im pomôcť ako len vie a môže.

Len ak by občan s autom zastal pri skupinke migrantov a spýtal sa ich čo chcú, dozvedel by sa najskôr že odviesť na české či rakúske hranice. A ak by dobrý to  „refugees welcome“ spravil, pri prvej policajnej hliadke by šli refugees welcome z auta von a on pred vyšetrovateľa za podozrenie na prevádzačstvo. Neznalosť zákona neospravedlňuje, ani v prípade sledovania  refugees welcome kampaní.

Jedno treba komunistom uznať. Aj keď podobne ako dnes sloboda slova bola výrazne oklieštená, boli jasné aj mantinely. Nebolo treba znalcov ani špeciálny súd. Každý plus mínus vedel, kedy je za hranou represívnymi zložkami štátu netolerovanou.

„Ideozločiny“, teda rôzne tie kedysi protisocialistické, protištátne, dnes extrémistické vyjadrenia, podľa návrhu ministerky Žitňanskej by už nemala riešiť bežná prokuratúra a bežné súdy. Na to bude Špecializovaný trestný súd a Úradu špeciálnej prokuratúry.

Vyjadrenie občana, kdesi na sociálnej sieti, táto vláda považuje pre spoločnosť (či skôr seba ?) za rovnako nebezpečné ako rozkrádanie eurofondov, činnosť mafií, či podvody s vratkami DPH. Ak nie aj viac nebezpečné…

Pani ministerka si možno myslí, že my občania sme na hlavu padnutí.

Ak konkrétny prejavený názor občana by mal naplniť skutočné znaky ohrozenia demokracie, tak by to z toho prejavu možno nemuselo byť jasné opilcovi z miestnej krčmy.

Ale určite to je jasné policajtovi už na obvodnom oddelení a nehovoriac už o vyšetrovateľovi.

Ak už bežný okresný súd nedokáže vyhodnotiť materiál ako protisocialistický, pardon protiextrémistický, ako ten materiál môže ohrozovať „demokratické“ zriadenie ?

Osobne si myslím, že tu ide o niečo iné. Sudcov na okresných a krajských súdoch je x, ako aj radových prokurátorov.

A tí sa v drvivej väčšine nechcú zúčastňovať takejto demontáže demokracie. Kdežto ak sa nato nasadí úzky tím ľudí, tam sa ľahšie presadia zámery vlády.

Je to predsa len rádovo nižší počet ľudí, ktorých je potrebné „správne preškoliť“ aby boli k „ohrozeniu demokracie“ o triedu „vnímavejší“.

Niekto si možno povie, iste je toto v rozpore z demokraciou ale je to nutné, inak Kotleba bude len rásť.

Pozor chyba!

Pred špeciálneho prokurátora sa potom môžete rovnako dostať za názor nevelebiaci Andreja Kisku, za názor o Kalim a Bašternákovi, za zvolávanie na účasť pri Bonaparte, za podporu Sulíkovho statusu, alebo zdieľanie Borisa Kollára.

Ak štátne orgány tak posúdia…

Pred vyšetrovateľa sa aj bez plánovanej novelizácie a akéhokoľvek vzťahu k „ludovcom“ dostala napríklad Martina Kormúthová za to, ako okomentovala zlodeja medených zvodov na svojom dome. Nakoniec ju to stálo len prácu. Ako by dopadla v čase prípadnom schválení Žitňanskej návrhov netuším.

Tieto zákony sú proste palicou, ktorá môže byt použitá proti komukoľvek, kto bude štátnej moci vadiť.

Nakoniec pripravuje sa nám obdoba socialistickej kandidátky Národnej fronty, kedy sa volieb budú môcť zúčastniť iba štátnou mocou preverené zoskupenia. Písal som o tom  tu – Na zrušení Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko sa pracuje.

To už je potom možno pre súčasnú „eurohodnotovú“ a „systémovú“ štátnu moc, efektívnejšie  nakompletku prevziať socialistický systém Jednotnej kandidátky národného frontu, šetril by sa tým papier. A náklady na pravidelné súdne procesy z dôvodu zákazov „neeurohodnotových“ strán. Dúfam, že aspoň nikoho už nenapadne zaviesť dobrovoľne nasilu účasť na voľbách, ako to bolo za socíku.

Trošku konšpirácie na záver.

Podľa uniknutých dokumentov z centra mimovládiek podliehajúcim G. Sorosovi je zjavné, že tieto mimovládky sa usilujú aj v tomto priestore pretvárať svet na obraz svoj. Z tých dokumentov je nepochybná podpora presídľovania migrantov do Európy, Slovensko nevynímajúc.

O tom, že sociálne zaopatrenie migranta má podľa predstáv európskej komisie dosiahnuť výšky naozaj „mimo predstáv“ miestnych obyvateľov. O tom som písal pre zmenu tu: Jednotná výška dávky sociálnej pomoci v celej EU – ale pozor, len pre migrantov

Je jasné, že takéto „zadanie zhora“ nie je možné naplniť, pokiaľ nebude vytvorený legislatívny a represívny potenciál na umlčanie akejkoľvek kritiky a protestov zdola.

A o tom je prakticky najvýznamnejší možný dôsledok najnovšej legislatívnej aktivity ministerky Źitňanskej, bez ohľadu či si ona koná s tým cieľom, alebo nie.

Každopádne pred voľbami sa iba dve parlamentné strany otvorenie definovali ako promigračné. Most (viď dokumenty) a Sieť. A aj tak vo voľbách dopadli…

Myslím, že v tomto komentári som neobjavil „Ameriku“. Minimálne 150 poslancov Národnej rady toto všetko vie aj bez tohto článku. Ich hlasovanie v predmetnej veci bude svedčať o mnohom. A bude viac o nich, než o nejakej hrozbe  extrémizmu…

 

 

6 komentárov

  • Ten, kto nezažil vojnu, nevie čo to je a jeho predstavy sú, či chce alebo nie, skreslené dlhým uplynulým časom. Rovnako tak udalosti roku 1968. Mladá generácia to nevie, vedieť nechce a tí, čo sa o tieto veci zaujímajú, dostávajú info poplatné dobe. Iste, čas uplynul, no nie je taký dlhý, ako sa zdá. Ideály dubčekovskej éry boli také, že sa za ne oplatilo biť, aj keď po vpáde vojsk 4 štátov Varšavskej zmluvy boli prenasledovaní. Píšem 4 štátov a nie 5, lebo Rumuni sa nezúčastnili a boli proti okupácii a jednotky vtedajšej NDR zostali stáť na hraniciach v Krušnohorí.

  • Keďže nikto nie je veštica z Bujakova, čas všetko preverí a ukáže sa aj kto je kto a ono zvyknú sa aj dejiny opakovať, tak pozor na to .

  • Miro
    velmi dobry clanok, i ked skutocnosti ktore uvadzas su zufale:
    po 25 rokoch budovania demokracie sme sa (takmer) ocitli tam kde sme boli predtym
    Demokracia musi byt schopna obranit sa sama
    Ak je Kotleba zly nech to preukazu volby, ak je dobry tak preco to riesit ze ano ….
    lebo teraz to vyzera ako strach tych co su pri moci obavaju sa straty postavenia

  • toto je už tažký kaliber na potlačanie nekorektných prejvov
    http://www.alehejtneskryje.sk/

Pridaj komentár