Deštrukcia zahraničného obchodu Slovenska po uplatnení sankcií s Ruskom

(c) Shutterstock

Na stánke Despiteborders sme v diskusii našli veľmi kvalifikovaný komentár k rizikám obmedzenia Rusko-Slovenskej spolupráce

Obmedzenie Európsko-Ruskej obchodno-investičnej spolupráce. Riziká dopadov na Slovensko.

Hrubou analýzou ekonomických dát obchodnej výmeny medzi Slovenskom a Ruskou federáciou sa pokúsime kvantifikovať prípadné dopady ruských protisankcií na obchod s EÚ na Slovensko: Obrat slovenského zahraničného obchodu v roku 2013 predstavoval hodnotu 124 mld. EUR. Z toho slovenský export 64 mld. EUR a slovenský import 60 mld. EUR. Štvormiliardový pozitívny rozdiel medzi slovenským dovozom a vývozom je doposiaľ pre Slovensko rekordný (pre porovnanie saldo obchodnej bilancie CZ : 11 mld. EUR, AT : 12 mld. EUR, DK : 22 mld. EUR, NL : 70 mld. EUR). Štvrtinu slovenského exportu predstavuje produkcia automobilového priemyslu a ďalšiu pätinu spotrebná elektronika s TV produkcie elektrotechnického priemyslu a zvyšok iné stroje so zariadeniami, ropné oleje, chemikálie, oceľ. Viac ako polovicu nášho exportu realizujú top priemyselní investori na Slovensku, ktorými sú spol. Volkswagen, KIA Motors, PSA Peugeot Citroen, Continental Matador, Samsung, Foxconn, Slovnaft a U.S. Steel Košice. Malé a stredné podniky majú tretinový podiel na exporte, ale vytvárajú viac ako tri štvrtiny slovenskej zamestnanosti. Export sa podieľa 95 % na tvorbe slovenského HDP a viac ako trištvrte tržieb robí automobilový priemysel, ktorý zamestnáva približne 200 tisíc zamestnancov. Pätinu slovenského dovozu tvoria subdodávky automobilový priemysel a šestinu nerastné palivá, minerálne oleje a suroviny a zvyšok vozidlá, energetické zariadenia, chemikálie, farmaceutiká a potraviny. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú Nemecko, Česko, Ruská federácia (tretí obchodný partner SK so 7 % podielom na zahraničnom obchode SK), Poľsko, Maďarsko a Rakúsko.

Naproti tomu zahraničný obchod Ruskej federácie bol v roku 2012 až 837 mld. USD. HDP Ruskej federácie je avšak až 3,4 biliard USD. Ruský export predstavoval 524 mld. USD a ruský import 312 mld. USD. Takmer tri štvrtiny ruského exportu tvorí vývoz zemného plynu, ropy, palív, olejov a surovín s kovmi. Polovicu ruského dovozu tvoria stroje, zariadenia s vozidlami a zvyšok potraviny, spotrebný tovar, farmaceutiká a iné. Polovicu obchodnej výmeny realizuje Ruská federácia s krajinami EÚ, tretinu s Áziou, pätinou s ostatnými európskymi krajinami mimo EÚ a len marginálne s USA, Afrikou a Latinskou Amerikou. Trvalým takmer polovičným prebytkom zahraničného obchodu si Ruská federácia vytvorila piate najväčšie devízové rezervy na svete.

V minulom roku predstavoval slovenský dovoz z Ruskej federácie hodnotu viac ako 6 mld. EUR. Cez 90 % slovenského dovozu z Ruskej federácie tvorí zemný plyn s ropou a zvyšok boli najmä suroviny, kovové rudy a ostatné.

Príjmy slovenskej spol. Eustream (bývalá divízia tranzitu spol. SPP – Preprava odčlenená v roku 2008) sú závislé od prepravy zemného plynu smerom z východu (RU – UA) na západ (EÚ). Slovensko je na 100 % závislé od dovozu ruského zemného plynu. Diverzifikované napojenie plynovodu Bratstvo na Česko, Rakúsko a Maďarsko je len čiastočným riešením, keďže aj z opačného smeru by pritekal opäť ruský zemný plyn. Napojenie slovenského plynovodu na Poľsko a škandinávsky tok zemného plynu nie je realizované. Prípadný spätný tok zemného plynu smerom zo Slovenska na Ukrajinu je vysoko rizikový, vzhľadom na katastrofálnu platobnú disciplínu nášho východného suseda ako aj naše zmluvné záväzky s ruskou spol. Gazprom. Cez Ukrajinu bolo do Európy prepravované viac ako tri štvrtiny ruského zemného plynu. Po dostavbe podmorského baltického plynovodu Nord Stream v roku 2011 podiel prepravy zemného plynu cez ukrajinské územie trvalo klesá a tým klesajú aj príjmy spol. Eustream. Situácia pre spol. Eustream sa zhorší aj po roku 2015 dostavbou plynovodu South Strem, ktorý popod Čierne more a Balkán tiež obchádza územie Ukrajiny. Ruský gigant Gazprom ťaží takmer tri štvrtiny ruského zemného plynu, ale na jeho vývoz z Ruskej federácie má faktický monopol, od ktorého je takmer polovične závislá európska spotreba tohto energonosiča. Američanmi plánovaná ťažba bridlicového plynu na Ukrajine, Poľsku aj v iných európskych krajinách (na Slovensku sa tiež nachádza bridlicový plyn) je finančne nákladná a je chemickou kontamináciu podzemných ako aj povrchových vôd trvalo poškodzujúca pre životné prostredie. Spätný tok zemného plynu spôsobí nárast nákladov a tým aj rast ceny zemného plynu pre slovenské domácnosti a priemysel alebo prevádzkovú stratu distribúcie spol. SPP. S prípadným zastavením dodávok zemného plynu má Slovensko jedenásťdňovú skúsenosť zo zimy roku 2009, kedy musela byť odstavená časť našej priemyselnej výroby. V tom istom čase z dôvodu chýbajúcich zásobníkov alebo malej kapacity zásobníkov zemného plynu neboli na území Bulharska, Srbska a Bosny a Hercegoviny vykurované domácnosti. Slovensko by malo mať v súčasnosti zásoby zemného plynu údajne až na tri až štyri mesiace pre aktuálne letné obdobie. Reálna skúsenosť Slovenska zo zimy v roku 2009 však ukázala, že naša krajina mala zemného plynu ani nie na 20 dní a to pri odstávke časti priemyselnej výroby. Dovoz skvapalneného zemného plynu je finančne neúnosný.

Podobná situácia je v oblasti tranzitu ropy cez ropovod Družba tokom ruskej ropy na Slovensko cez územie Ukrajiny. Slovensko je na 95 % závislé od dodávok ruskej ropy a tým priamo úmerne aj príjmy spol. Transpetrol. Diverzifikované napojenie Slovenska na ropovod Adria síce môže zabezpečiť dopravu ropy od Jadranu, ale otázny ostáva jej pôvod a následné spracovanie. Technológie spol. Slovnaft sú prispôsobené na spracovanie ruskej sírnatej ropy a nie severoafrickej ropy alebo ropy pochádzajúcej z oblasti Perzského zálivu, ktorá je odlišného chemického zloženia. Prispôsobenie slovenských rafinérskych technológii by bolo časovo zdĺhavé a finančne náročné. Prípadná nestabilita alebo výpadky v dodávkach ropy a výroby palív a mazív alebo len ich náznak by okamžite viedol k rastu cien PHM na neregulovanom trhu s uhľovodíkovými palivami a olejmi. Táto situácia by v praxi znamenala rast nákladov podnikateľského sektora a v konečnom dôsledku rast spotrebiteľských cien pre obyvateľstvo. Slovensko by malo mať rezervné zásoby ropy na 95 dní.

Na ruských palivových článkoch a technológiách funguje aj výroba elektrickej energie jadrovým spôsobom v JE Jaslovské Bohunice a JE Mochovce, ktoré v súčasnosti produkujú viac ako polovicu slovenskej elektriny.

Slovensko je ďalej čiastočne závislé od dodávok cenovo prijateľných ruských surovín a kovových rúd potrebných pre náš priemysel, čo je zvlášť prípad spol. U.S. Steel Košice ale aj mnohých ďalších slovenských podnikov. Na slovenskom trhu pôsobí dcéra ruskej banky Sberbank ako aj mnoho iných kapitálovo silných ruských spoločností, s ktorými úzko spolupracujú mnohé slovenské spoločnosti a to najmä v oblasti energetiky a energetického strojárenstva na spoločných projektoch aj mimo územia Slovenska. V Ruskej federácii boli dokonca realizované slovenské investičné aktivity smerujúce do automobilového priemyslu, gumárenstva, výroby obalov a private equity. V minulom roku predstavoval slovenský vývoz do Ruskej federácie viac ako 2,5 mld. EUR. Takmer polovicu slovenského vývozu do Ruskej federácie predstavujú osobné automobily, štvrtinu spotrebná elektronika s TV a pätinu energetické súčasti a iné zariadenia. Trh Ruskej federácie je jedným z posledných dobre sa vyvíjajúcich spotrebných odbytísk pre osobné vozidlá, od ktorého je čiastočne závislá aj výroba automobilov na Slovensku. Oficiálne pätina – neoficiálne tretina produkcie slovenskej spol. KIA Motors smeruje na ruský trh. Podobné číslo bude aj v prípade bratislavského závodu spol. Volkswagen, ktoré do Ruskej federácie exportuje najmä drahšie automobily prémiových značiek. Odhadovane je takto od spotreby automobilov ruským trhom priamo závislých do 50 tisíc pracovných miest v slovenskom automobilovom priemysle a to najmä v Žilinskom kraji. O ďalších tisícoch ohrozených pracovných miestach môžeme hovoriť aj v slovenskom elektrotechnickom priemysle výroby spotrebných tovarov a TV, petrochemickom a chemickom priemysle, strojárenstve, metalurgii, poľnohospodárstve a iných. Existujúce a prípadne aj nové obchodné reštrikcie EÚ smerom k Ruskej federácii by sa priamo dotkli takmer 600 našich exportno – importných hospodárskych subjektov a nepriamo celej slovenskej ekonomiky a tým aj všetkých občanov Slovenska s dopadom na kvalitu ich života. –

Zdroj:
http://despiteborders.com/dopady-ruskych-sankcii-na-jednotlivych-ucastnikov-trhu

Pridaj komentár