Existuje súvis medzi teroristickými aktivitami PKK v Turecku a záujmami Ruska?

turecko

Orhan Gafarli sa na stránkach Eurasian Daily Monitora zamýšľa nad peripetiami rusko-tureckých rozhovorov o stavbe plynovodov a dodávke plynu do Turecka a do Európy. Tieto komplikácie sú dostatočne známe, čiastočne sme sa nimi zaoberali aj na stránkach Medzičasu. Zaujímavou časťou je však záver, kde uvažuje nad súvislosťou nárastu útokov Strany kurdských pracujúcich (PKK) voči energetickej infraštruktúre Turecka a spomínanými problémami pri rusko-tureckom vyjednávaní o energiách. Túto časť vám prinášame v preklade

Môže hrať Rusko nejakú úlohu pri útokoch PKK na turecké potrubia?

…Relatívne načasovanie zablokovaného rusko-tureckého vyjednávania o energii a následných PKK útokov na plynovody a ropovody Turecka je pozoruhodné. Jedno z vysvetlení, ktoré sa ponúka pre rozhodnutie PKK vyhodiť do povetria ropovod Kirkúk-Yumurtalik (ktorý dodáva ropu z irackého Kurdistanu do Turecka) bol pokračujúci spor medzi touto militantnou skupinou a prezidentom Masoud Barzanim, vodcom irackého Kurdistanu (Al-Jazeera , 2.8.2015). Ale aj v prípade, že je tomu tak, nevysvetľuje to viacero útokov PKK na plynovod Južného Zakaukazska – čo je kľúčová časť projektu Južného koridoru zemného plynu, ktorý má za cieľ dodávať azerbajdžanský plyn do Európy a je priamym konkurentom pre Ruskom navrhovaný Turecký prúd. Z toho dôvodu je Moskva hlavným medzinárodným hráčom pôsobiacim proti dokončeniu Južného koridoru na prepravu plynu; ale mohlo mať vlastne Rusko prsty v nedávnych útokoch PKK na turecké potrubia?

Podľa Dr Sedat Laçinera, bývalého prezidenta Medzinárodnej strategickej výskumnej organizácie (USAK) a bývalého rektora Çanakkale Onsekiz Mart University, “Odkedy bola [Kurdská robotnícka strana PKK] založená, medzi PKK a Ruskom bol úzky vzťah. Spolupracovali na rôznych záležitostiach, vrátane dodávok zbraní pričom obaja mali v priebehu obdobia základne v Sýrii.” Navyše dodal, “Rusko, Irán a Sýria [prezidenta Bashar] al-Assada vnímajú PKK ako jeden z hlavných nástroje pre zadržiavanie Turecka v regióne” (noviny Bugün, 2.11.2013). Je potrebné poznamenať, že veľká, ak nie hlavné časť zbraní a výbušnín PKK sú dodávané Ruskom (Today’s Zaman, 24. 6.2010; Wikileaks.org, 19. 2.2013; UPI, 4.10.2010). Ďalším dôkazom o tom, že PKK mohol byť použitý ako nástroj ruského tlaku na Turecko vyplýva zo skutočnosti, že na začiatku augusta ruský premiér Dmitrij Medvedev označil vojenské operácie tureckej vlády proti PKK za nelegitímne (Infocenter.media 6.8.2015 ). Vzhľadom k tomu, rovnako Moskva nekritizovala PKK kvôli boju proti Turecku.

V skutočnosti je úplne možné, aby PKK slúžila ruským záujmov bez akýchkoľvek priamych objednávok pochádzajúcich z Moskvy. A tak dlho, ako sa bude zdať, že regionálne záujmy Moskvy sú v súlade s dôsledkami akcií PKK, osud Južného koridoru zemného plynu, bezpečnosť dodávok energie v Anatólii a južnom Kaukaze by mohli byť aj naďalej vystavené hrozbe.

Orhan Gafarli, 22.9.2015
Eurasian Daily Monitor

Zdroj: