Ficovláda s vysvetlením kotlebizmu

Keďže je viac ako zrejmé, že nejaká divadelná hra odvádza pozornosť od skutočne dôležitých vecí, rozhodli sme sa pre nezvyčajný formát informácie.

Ponúkame Vám dva stĺpce, vyberte si ten, ktorý Vás zaujíma, a ten druhý môžete ignorovať. Ale pamätajte, že je celkom dobre možná ich vnútorná spätosť. V prvom popisujeme názor na vznikajúcu vládu a okolnosti, ktoré prispeli k jej formovaniu v tomto zložení. Druhý stĺpec je venovaný kontroverznej hre, kde samotný herec podrobne popisuje dej hry a dôvod použitia expresívnej rétoriky

AliFico a štyridsať zbojníkov

Čo vlastne zrušil Kotleba

Podľa informácií zo zákulisia veľkej politiky znamenali voľby ťažké a nemilé prekvapenie pre oligarchov Smeru-SD, ktorým sa zrútil starostlivo budovaný plán pokračovania v rozkrádaní Slovenska.

Márne boli podrobné prieskumy a strategické plány volebnej kampane, márne bol neustály tlak vlády a premiéra Fica na prezentáciu rizík migračnej krízy. Nielenže Smer nezískal absolútnu väčšinu, ale sa o svoju korisť musel deliť dokonca s troma ďalšími stranami.

Včera sa však strany dohodli na spoločnej vláde a začalo delenie postov – alebo koristi, ak chcete

V minulých článkoch sme naznačili, že prakticky jediné prieskumné agentúry, ktoré podávali vieryhodné výsledky boli Median a AKO. Ostatné agentúry výsledky upravovali podľa potrieb zadávateľa a platcu prieskumov.

Agentúra Polis štandartne dodáva prieskumy stanici TA3, ktorá patrí sponzorovi Smeru Kmotríkovi. Tentoraz však urobila prieskum pre agentúru SITA, na ktorú má cez oligarchu Grošafta dosah Penta (cez Igora Grošafta PENTA kúpila podiel vo vydavateľovi denníka SME Petit Press) a to v momente, keď začalo ísť o peniaze, t.j. o to, kto si bude nárokovať budúci rajón na vyberanie výpalného. A aká náhoda, v ešte čerstvou tlačou zaváňajúcom prieskume sú dve trpené strany Most-Híd a $Sieť zatlačené do preferenčného zabudnutia. Most mal v prieskume len niečo cez 5% a $Sieť mala problém preliezť 2%.

Prieskum Polis pre SITA Prieskum Polis pre SITA

Sú tieto čísla pravdivé? Ťažko povedať, Podľa mňa však rozhodne spôsobili paniku v uvedených dvoch stranách, pritlačili ich k múru a prinútili ustupovať. Na začiatku koaličných jednaní predseda Mostu Béla Bugár spolu s Radom Procházkom zo $Siete mali veľké slová o tom, ako budú presadzovať principiálne pravicové závery a hodnoty, ako nepripustia osoby, ktoré sú najviac späté so škandálmi minulosti.

Dnes už vieme ako sa im darilo predať svoju hrdosť a za koľko.

Len naivný človek by si mohol myslieť, že  strana, ktorá podľa prieskumu by nemala nárok ani na označenie plnotučného mlieka, bude diktovať predsedovi Smeru, človeku, ktorý cez nitky kontaktov ovláda mafiánskym spôsobom celú krajinu. Smer neustúpil v ničom, zvlášť nie v personálnych návrhoch, ktoré sa týkali premiéra Fica a ministra vnútra Kaliňáka. Pre voličov Mostu je to trpká pilulka kvôli osobnej angažovanosti Fica a Kaliňáka v prípade Hedvigy Malinovej, ktorú maďarské etnikum vníma ako obeť policajnej zvôle. Fico bol veľkorysý k SNS, slušne sa zachoval k Mostu a $Sieti nechal akurát jedno ministerstvo. Aj keď je pravda, že v prípade financmajstra strany Barana je práve rezort dopravy chuťovkou na ktorej si zahojí svoje investície do novej oligarchickej strany. Radoslav Baran je považovaný za šedú eminenciu eurofondov a kde sa už len minie viac peňazí eurofondových peňazí ako pri stavbe diaľnic – pol na pol a bez bločka.

Zaujímavé, že keď si všimnete rozdelenie postov, zistíte, kde sú hlavné záujmy strán a hlavne jednotlivých sponzorov strán. Smer-SD v tomto netreba príliš hodnotiť, Ficovi muselo srdce krvácať s každým ministerstvom, ktoré opúšťalo náruč matky strany. Dohoda oligarchov však bola prednejšia.

SNS si takto urvalo ministerstvo obrany, kde možno očakávať tučné a kvôli utajovanému charakteru financovania aj nikým nekontrolované transakcie. Nakoniec pamätáme si neuveriteľné obchody ministra Glváča. Tu je jediná šanca, že Galko zo SaS bude naďalej vŕtať do rezortu a odhaľovať každú špinavosť. Síce to ničomu nezabráni, ale pomôže diskreditovať SNS do ďalších volieb. Upozorňujem na fakt, že strana, ktorá sa prezentuje ako národná, nemala záujem o ministerstvo kultúry. Dôvod je viac ako zrejmý – peniaze sú dôležité „až“ na prvom mieste a v kultúre toho moc nie je. Práca na reštrukturalizácii strany bola dlhá, činnosť v mimo parlamentu neumožňovala ovplyvňovať finančné toky v krajine, voľby drahé a do vreciek je teda poriadne hlboko. Rezort, kde je válov prázdny nie je z hľadiska financmajstrov strany zaujímavý. Školstvo je z tohto hľadiska úplne iný prípad, tam je financií dosť.

O justícii pre Most -Híd bolo rozhodnuté dopredu. Vedelo sa, že ak pôjdu Maďari so Smerom, Lucia Žitňanská si dala podmienku vlády nad rezortom. To dostala. A Oszkar Világi zas dostal kvôli zelenej totalitnej lobby v Bruseli eurofondovo mimoriadne vďačné ministerstvo životného prostredia. Spokojnosť.

Komická postavička našej politickej scény, Buridanov osol, Áno-Nie Procházka síce vajatal od veci niečo o ministerstve zahraničia, ale kto by už na jeho reči dal. On predsa nerozhoduje ani v strane, nieto ešte v koalícii. Práve kvôli výsledku $Siete v prieskume Polis nemožno označiť prieskum ako určite sfalšovaný. Po trápnostiach, ktoré za posledné dni Procházka predvádza by túto stranu volil už len blbec, človek úplne ignorujúci realitu alebo rodinní príslušníci členov. Čísla pre túto stranu/ nestranu môžu byť dokonca nadhodnotené, ak si uvedomíme, že práve so $Sieťou a Radoslavom Baranom, sponzorom siete, je spájaný aj Igor Grošaft z agentúry SITA

Rozdelenie postov

Smer-SD:

  • predseda vlády
  • ministerstvo vnútra
  • ministerstvo financií
  • ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí
  • ministerstvo hospodárstva
  • ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
  • ministerstvo kultúry
  • ministerstvo zdravotníctva

SNS:

  • ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
  • ministerstvo obrany
  • ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu

Most-Híd:

  • ministerstvo spravodlivosti
  • ministerstvo životného prostredia

Sieť:

  • ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Aký je konečný záver

Vláda je rozdelená, ministerstvá ovládli oligarchovia jednotlivých strán. Smer-SD si v prvom rade podržal vedenie vlády, moc nad vnútrom, financiami a ministerstvom práce. Vnútro je samozrejme dôležité kvôli ochrane členov strany a oligarchov. Nikto nepotrebuje, aby sa niekto zvonka začal zaujímať o kauzy či dokonca zločiny, ktoré sa pri partokratickom vedení štátu dejú. Financie zas umožňujú sprostredkovane držať všetky ostatné koaličné strany pod krkom. Každý návrh, každý zákon potrebuje vyjadrenie aj z ministerstva financií, takže si koaličníci nebudú môcť všetko robiť až tak nezávisle. A nakoniec Ministerstvo práce kontroluje najväčšiu firma v krajine – Sociálnu poisťovňu. To je proste „čarovný stolček prestri sa“, cez ktorý si bude môcť Smer-SD napĺňať nevyhnutné potreby a prípadne korumpovať.

Smer-SD si podržal úplnú kontrolu nad krajinou pre ďalšie štyri roky, zabezpečil beztrestnosť a financovanie za malé omočenie rypáčika zo štátneho válova aj pre cudzie prasiatka. Dobrá práca…

Herec z divadelnej hry Kováči Ľubomír Bagačka popisuje na Facebookovej skupine Rusko-Slovenské Priateľstvo hru, vulgarizmy a dôvody prečo boli použité.

Milí priatelia Ruska,

rozhodol som sa napísať pár slov k udalostiam viažúcim sa k pondelkovému prerušeniu predstavenia Divadelného súboru Jána Chalupku v Brezne na pokyn predsedu BBSK, p. Kotlebu. Moje rozhodnutie berte, prosím, len ako reakciu na rôzne komentáre objavujúce sa v záplave titulkov na túto tému, ktoré behom dňa zaplavili sociálnu sieť.

Nebudem sa venovať samotnému prerušeniu predstavenia, približne 20 minút pred jeho koncom. Doteraz ani jeden z novinárov, si okrem nápisu skladajúcemu sa zo slov: Kotleba, zrušiť, divadlo, vulgarizmy a pár strohých informácií nedal tú prácu venovať sa podstate hry a jej vysvetleniu, oboznámeniu čitateľa s jej dejom. Domnievam sa, že mnohí z nich o nej doteraz ani nepočuli, alebo skrátka nemajú čas, veď „železo treba kuť za horúca„. To dáva priestor k prílišným emóciám, osočovaniu účinkujúcich, neobjektívnemu hodnoteniu hry, súboru, atď.

Domnievam sa, že pre mnohých z vás je situačná komédia srbského autora, Miloša Nikoliča – Kováči veľkou neznámou. Súdim tak podľa komentárov nesúcich znak odsúdenia len preto, že to tak „niekto“ povedal. V krátkosti vás preto oboznámim s jej dejom. Vysvetlím aj úlohu oných vulgarizmov, uvedených ako príčinu prerušenia vystúpenia.

V kováčskej dielni kdesi v Nemecku, sa po tridsiatich rokoch od skončenia druhej svetovej vojny stretávajú dvaja kováči. Domáci, nemecký kováč Peter a srbský kováč Aca, ktorý ako vojnový zajatec pracoval v jeho dielni, zatiaľ čo Peter bojoval na východnom fronte. Po krátkom zoznámení sa vychádza najavo, že Aca v dielni nielenže vykonával kováčske remeslo, ale takisto splodil syna s Petrovou manželkou Lujzou.

Príklad originálneho predstavenia, kde jasne počuť, že si to naši autori nevymysleli a aj v originálnom prevedení by Kotleba hru prerušil…


 

Tu sa začína kolotoč obvinení, argumentov a protiargumentov, presviedčania o správnosti a „nevyhnutnosti“ tohto konania, takže tu niekoľkokrát zaznieva oné slovo „kurva„, tu si Peter s Acom nadávajú do lajen a podobne. Tu sa nerozprávajú diplomati, tu sa rozprávajú traja naštvaní ľudia, ktorým sa práve zrútil ich roky budovaný svet.

Kritizované expresívne výrazy v tomto prípade neznamenajú nadávky, nie sú zakomponované do hry len preto, aby sa nadávalo. Sú to výčitky nad zničeným životom, nad tridsať rokov predstieranou idylkou pevnej, súdržnej rodiny, nad klamstvom, ktoré ich práve dobehlo. Tu zaznieva výčitka vojne, ktorá nielenže brala ľudské životy, ale menila konanie a osudy inak slušných ľudí k svojmu, pokrivenému obrazu.

Tu, okrem iného priznáva kováč Peter: „… lebo som Nemec a každý po čej zemi som šliapal mi môže rozbiť hubu…„, či Lujza rezolútne argumentuje nadradenosťou nemeckého národa. V závere hry sa aj Srb Aca priznáva k rovnakému osudu. Jeho syna nesplodil on, ale akýsi ruský vojak, takisto kováč, osloboditeľ jeho rodnej dediny. Ako posledný teda prichádza na scénu Ivan, bývalý vojak Červenej armády, kováč, nesúci v jednej ruke kladivo a v druhej fotografiu svojho syna, respektíve kováča Petra, ktorý počas vojny na ruskom fronte zamiešal karty osudu rovnakým spôsobom.

Všetci traja tak stanú proti sebe ako kedysi, s kladivami namiesto pušiek v ruke, odhodlaní zabiť jeden druhého a zmyť tak hanbu ktorej sa im dostalo. No vzápätí si uvedomujú, že nadovšetko milujú „svojich“ synov, aj napriek tomu, že im nie sú ich otcami v pravom slova zmysle. Svorne nájdu spoločného vinníka ? vojnu a vzájomne si odpúšťajú nielen hriechy mladosti, ale odpúšťajú si aj ako príslušníci kedysi znepriatelených národov, ako muži, ako kováči.

V jednej zo záverečných replík, ktoré už na onom predstavení nezazneli, Nemec Peter hovorí: „Veľké národy! Čisté rasy! Príslušník veľkej nemeckej čistej rasy – Srb! Príslušník veľkého ruského národa, čistej ruskej rasy – Nemec! Príslušník malého veľkého národa, čistej srbskej rasy – Rus! Prečo môj syn nie je len synom kováča?

Milí priatelia, ak ste môj príspevok prečítali až po tieto riadky, iste sa pýtate, prečo ich píšem. Rád odpoviem. Tým Ivanom, ruským kováčom som bol v pondelok ja. Stál som tam, v zákulisí, odetý vo vojenskej blúze, ovešaný medailami, s rozhodnutím vymlátiť dušu z toho Nemca, ktorý mi tak kruto zasiahol do života, aby som ho vzápätí objal a odpustil mu. Aby sme si odpustili všetci, s ktorých životmi a osudmi sa tak kruto zahrala vojna.

Nestalo sa tak, pomyselná opona padla skôr, mnohé zostalo nedopovedané, kováči nenašli svoj pokoj a zmierenie.

Hovorí sa, že každý vidí to, čo vidieť chce. Preto, ak sa pozeráte na naše predstavenie a chcete vidieť len oné vulgárne slová, budete ich vidieť. Budete nás vidieť nahých (čo samozrejme nie sme), obscénnych, dekadentných, jednoducho budete vidieť to, čo vidieť chcete. Ak sa ale na Kováčov pozriete zpriama, bez predsudkov, uvidíte ich takí, akí v skutočnosti sú.

Uvidíte jednoduchých, vo svojej podstate dobrých, obyčajných ľudí, ktorí sa len narodili do pomätenej doby. Uvidíte len troch mužov – kováčov, z ktorých ani jeden nechcel v ruke držať zbraň, iba to svoje ťažké, kováčske kladivo, symbol svojej hrdosti, poctivosti, zmyslu pre česť, veľkorysosť a odpustenie.

S Kováčmi sme do dnešného dňa odohrali presne 22 predstavení. Zárukou kvality predstavenia je samotná réžijná účasť prof. Mgr. Ľuboslava Majeru. Kto sa aspoň trochu zaujíma o divadlo, vie o kom hovorím. Navyše, viac ako 90 ročná činnosť DSJCH, bezpočet ocenení súboru ako celku, alebo individuálnych cien, svedčí o jeho profesionalite a solídnosti.

Kováčom tlieskali v rôznych slovenských mestách, mestečkách a obciach, tlieskali nám Slováci v Maďarsku, v Rumunsku. Sú obľúbení v rodnom Srbsku, v repertoári Divadla A. Duchnoviča v Prešove majú svoje stabilné miesto. V tomto prípade naozaj platí – lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Potom sa otvára priestor pre objektívne hodnotenie. Tak teda, dovidenia v divadle, priatelia!

Na záver si dovolím vysloviť želanie, aby sa táto skupina opäť stala skupinou priateľov nášho veľkého slovanského brata. Toho brata, ktorý pred viac než sedemdesiatimi rokmi zaplatil aj za našu slobodu obrovskú, krvavú daň. Na to v prvom rade nesmieme zabudnúť. Prieky medzi nami, ktoré vyvolala aj udalosť o ktorej píšem, nám v žiadnom prípade neprospejú, práve naopak. Prajem vám pekný zvyšok dňa.

13 komentárov

  • Miro Moskowski

    Juraj Juraj. Keby to nebolo naplač, ale dobre som sa pobavil. To plnotučné mlieko ma dostalo:-)))))

  • Zuzana Tomeková

    Pokiaľ si pán Kotleba predstavenie hry objednal a aj zaplatil s tým, že vulgarizmy budú eliminované na najnižšiu možnú mieru , a nestalo sa tak, tak domnievam sa, že mal právo konať ako konal. Keď chcem ísť do divadla ja, tak idem tam preto, aby som zažila niečo pekné a aj poučné. Vulgarizmy môžem počúvať aj v krčme štvrtej cenovej skupiny za 1 euro a nie za 8 či 10 Eur, neviem koľko teraz stojí lístok do divadla. Neobstojí argument, že týmto chcú prilákať do divadla mládež. Práve im by mali ukázať nejakú kultúru slova.

    • To nemyslite vážne, že? Ak idete do divadla, nebudete predsa zasahovať do deja. Ak sa vám to nepáči, postavíte sa a odídete.

  • Ľudia , ktorým ani trochu nevadí povinné šrotovanie súkromného majetku či povinné STK na autá , ktoré nie sú účastníkmi cestnej premávky a vyberanie nemalých pokút za porušenie týchto nedemokratických, diktátorských zákonov , lebo ich samotných sa to netýka sa teraz snažia vyvolať pocit v občanoch , že je nedemokratické to , čo za nedemokratické považujú oni , lebo sa ich to priamo týka ! Preto ani mňa nezaujíma váš pohľad na tú vašu „demokratičnosť“ !

  • Máte rozbitý css štýl, druhý stĺpec mi prekrýva bočné menu (Firefox
    )

  • Kto má záujem vidieť prípad predčasného ukončenia divadelného predstavenia objektívne, myslím, že vie pochopiť aj stranu divadelníkov, aj stranu pána Kotlebu.
    Je dobré, dovysvetlenie celého deja divadelnej hry, aby si človek urobil komplexnejší obraz o celej udalosti, pričom sa dá pochopiť aj zámer autora a režiséra, či hercov pre použitie vulgarizmov v tomto kontexte.
    Na strane druhej,
    bola to ideálna príležitosť (na smeč) pre Kotlebu, aby poukázal na dvojaký meter médií a „osobností“, kedy jeho expresívnejšie verbálne či neverbálne prejavy ktorými popisuje stav slovenskej ekonomicko-sociálnej a politickej reality, podobne často vytrhávajú z kontextu, hovorí sa nie celá pravda, priestor nedostáva každá zainteresovaná strana, ale jednohlasne sa posudzuje a nálepkuje ako úplne jasný a nespochybniteľný prejav fašizmu, neonacizmu a podobne.
    Prosto, ako rýchlo sa učiaci politik, využil situáciu v svoj prospech, aby sa zviditeľniľ a nastavil zrkadlo, všetkým, ktorí naňho len kydajú, ignorujú ho a nedokážu ho akceptovať ani ako regulérne povereného reprezentanta 200 tis. voličov, pre jeho vulgárnejšiu formu politického prejavu ako všetci štandardní politici či ‘štandardní’ žurnalisti, či rádoby-osobnosti spoločenského života..

  • ešte stale Slovák

    Čo keby sme sa zbúrili , všetci podnikatelia a živnostníci a nezaplatili dane 🙂

  • Upozorňujem na fakt, že strana, ktorá sa prezentuje ako národná, nemala záujem o ministerstvo kultúry. Dôvod je viac ako zrejmý – peniaze sú dôležité “až” na prvom mieste a v kultúre toho moc nie je.

    dobry postreh

    • Pravdupovediac, „nacionalista“ slovák a ZÁROVEŇ „nacionalista“ maďar v JEDNEJ OSOBE – Andráš Danko je vlastne KOMPLEXNÝ NACIONALISTA, tak „potrebný“ pre „spokojné spolunažívanie“ OBOCH NÁRODOV v Horných Uhrách !!!
      A otázna UŽ NIE JE ani jeho „osobná“ PRIORITA k „národnosti“ a „hodnotám“ !!!

Pridaj komentár