Igor Strelkov, viac než schopný poľný veliteľ.

 

 

1405669909_strelkov-igor[1]

Igor Strelkov (zdroj: Slavyangrad)

Igor Strelkov je najvýznamnejšou postavou ľudového povstania v Donbasse. Veľmi schopný poľný veliteľ nám zároveň ukazuje, že ani pohľad do zákulisia politických hier mu nie je cudzí. Ľudia ako Strelkov, Motorola, Mozgovoj, Babaj a mnohí iní sú predzvesťou mohutných neodvratných zmien, ktoré čakajú náš svet v najbližších rokoch.

Piate kolóny ako ich Igor Strelkov spomína nie sú len problémom Ruska alebo Novoruska, ale majú ich aj krajiny EU, ktorým tiež prinášajú obrovské problémy, napr. do agendy ľudských práv zaobalenou podporou islamského radikalizmu.

Po takmer mesačnom odmlčaní sa Igor Strelkov opäť objavil na verejnosti. Počas toho mesiaca kolovali rôzne fámy o jeho zranení, smrti. Objavovali sa viac či menej vážne myslené fotomontáže Strelkova v pozadí rôznych udalostí, napríklad Strelkov vo Fergussone, Strelkov v Bielom dome straší Obamu…

Tlačová konferencia Igora Strelkova z 11.9.2014

Ubehol mesiac od doby, kedy som bol nútený opustiť post ministra obrany ako aj  post veliteľa vojsk “opolčencov” (povstalecké milície). Nemôžem povedať, že toto rozhodnutie bolo pre mňa ľahké. Okolnosti, za ktorých bolo rozhodnutie prijaté tiež neboli jednoduché. Doneck a celá skupina ozbrojených síl DNR boli v operačnom obkľúčení a s veľkými ťažkosťami odrážali neustále útoky “karatelov” zo všetkých strán. Len pár ľudí vo vedení republiky vedelo, že v najbližších niekoľkých dňoch by mala prísť významná zmena a nepriateľ utrpí zdrvujúcu porážku. Bol som jedným z tých mála, ale nemohol ani len naznačiť svojim podriadeným, že čoskoro začneme útočiť a vybojujeme nepriateľmi okupované územie.   Ešte ťažšie bolo vedomie toho, že oslobodzovať skôr zanechané mestá a obce Donbassu (niektoré aj na môj rozkaz) už nebudem ja. Z morálneho hľadiska to bolo ťažké opustiť svojich kamarátov, tak povediac, v “skorých ranných hodinách”, kedy neúspech nášho poslania sa zdal byt neodvratný.

Nebudem zachádzať do podrobností, ktoré ma donútili k odstúpeniu. Poviem len, že rozhodnutie sa vyplatilo, keď pred útokom pomohlo zjednotiť vedenie ozbrojených síl DNR v jediných rukách a pomohlo sa vyhnúť mnohým konfliktom, ktoré rozožierali republiku, rovnako ako zabezpečiť spoľahlivé dodávky všetkého potrebného pre naše jednotky.   Počas niekoľkých posledných týždňov sa situácia na fronte Novoruska výrazne zmenila. Vo väčšine oblastí “karateli” ustupujú, utrpeli obrovské straty a prešli do defenzívy. Vznikli predpoklady pre úplné oslobodenie Donbassu od “karatelných” vojsk a oddielov kyjevskej vlády. Pod údermi vojsk DNR nepriateľ začal utekať na západ a vo vedení jeho vojsk vznikla panika.  

Ale čo sa stalo potom?

Pred našimi očami, opäť zasiahli tie sily, ktoré predtým takmer zahubili “ruskú jar” a od tej doby neustúpili od pokusu zničiť národno oslobodzovacie hnutie ľudu Nového Ruska. Neexistuje žiadna taká podlosť, na ktorú by nepristúpili tieto sily, čo sa opakovane ukázalo v novodobej histórii krajiny v najhoršej možnej forme. Práve tieto sily zohrali kľúčovú úlohu pri zničení Sovietskeho zväzu v roku 1991, a potom po celé deväťdesiate roky sa otvorene vysmievali národom Ruska potom, zariadili rozkrádanie obrovského sovietskeho hospodárskeho a kultúrneho dedičstva. Prevádzali na našej vlasti liberálne experimenty, ktoré mali monštruózne dôsledky, a nestarali sa o budúcnosť krajiny.

Kolaps bol sprevádzaný vyprovokovanými a krvavými vojnami, prudkým zvýšením trestnej činností, nemravnosti, morálnym poklesom, najviac odpornou propagandou všetkých možných nerestí, aké si len môžete predstaviť, zničením ekonomickej nezávislosti a vonkajšie politické suverenity.   Dokonca aj po zlyhaní snahy definitívne zničiť Rusko na začiatku minulého desaťročia, tieto sily nezmizli a tajne pokračovali vo svojej deštruktívnej činnosti v nádeji, že ich čas znova príde, a jedného dňa budú môcť dokončiť prácu. Avšak, keď na horizonte sa objavili prvé náznaky “ruského jara” a naša krajina sa skutočne začala dvíhať z kolien a snažila sa prehodnotiť výsledky gorbačovskej kapitulácie a navrátiť si patriace jej od pradávna práva a územia, dosiahnuť skutočnú nezávislosť, tak piata kolóna okamžite zmobilizovala všetky dostupné zdroje.

Návrat Krymu k Rusku jej spôsobil šok a vzbura v Novom Rusku skutočnú paniku, ale tým ju donútila ukázať znovu jej pravú tvár. Bol nasadený do boja veľký počet agentovi. Agenti, preoblečení do kabáta vlastencov a štátnikov, úspešne prenikli do najvyšších vrstiev moci a dokonca do okruhu prezidenta Ruska. Keď títo zradcovia konali proti záujmom štátu a národa, tak aj naďalej smelo tvrdili, že sú priateľmi prezidenta a svojou otvorenú podvratnú činnosť vydávali za jediný pravý spôsob posilnenia ruskej štátnosti.   Vysvetlenie je veľmi jednoduché: jediné čo má hodnotu pre zástupcu piatej kolóny sú peniaze, iné materiálne zdroje boli už dávno vyvezené do zahraničia, a ich zachovanie závisí úplne na milosti zahraničných vlastníkov.

Za päť mesiacov bojov, ruský ľud Novoruska plne vychutnal plody tohto druhu podvratnej činnosti. V čase, keď pre takmer neozbrojených opolčencov bola ruská vojenská pomoc životne dôležitá, a keď mohla takmer bez krvi viesť k oslobodeniu všetkých rusky hovoriacich oblastí, agenti vplyvu začali jedným hlasom kričať o nemožnosti a neprípustnosti vojny s pomocou povstalcov. “Karateli” pálili ľudí v Odese, ostreľovali z ťažkého delostrelectva Slavjansk a urýchlene vytvárali bojaschopnú armádu. A v poklesnuté velenie zahraničnej politiky Ruska nielen, že sabotovalo vonkajšiu pomoc povstalcom, ale tiež plne v spolupráci s Porošenkom, Turčinovom, Achmetovom, Tarutou a ďalšími zástupcami ukrajinskej oligarchie vnášali rozkol do vedenia opolčencov, čo znemožňovalo vytvorenie jednotného velenia, a spoločnými silami skúšali zahnať ruského prezidenta do nastražených pascí.

Vytrvalosť a obetavosť opolčencov nedovolila “karatelom” potlačiť povstanie až do okamihu, keď skutočná pomoc z Ruska konečne prišla. Opolčenci prešli do ofenzívy. Ale aj tu sa zradcovia dokázali prejaviť naplno. Armáde “karatelov,” ktorá sa nachádzala na pokraji rozbitia, okamžite podali pomocnú ruku dohodnutím prímeria, snažili sa pomôcť rokovaniami anulovať všetky úspechy povstalcov a vydať ich na milosť Kyjevskému režimu. Viac zahanbujúcu dohodu, než tá, o ktorej sa v súčasnosti rokuje v Minsku, snáď ani nie je možné vymyslieť. A medzitým, čo prebieha rokovanie, Kyjev náhlivo doplňuje, vybavuje a trénuje svoju armádu, a chystá sa pokračovať v genocíde Rusov v Novorusku.

Výsledkom je, že máme úplne rovnakú situáciu, ako na začiatku nášho hnutia, ale s oveľa zložitejšie východiskovou pozíciou. Ak predtým Kyjev nemal ani bojaschopnú armádu, ani podporu obyvateľov, teraz sú “karateli” mobilizovaní a po zuby ozbrojení. Ukrajinskej obyvateľstvo, ktoré je pod tlakom propagandy, používajúcej techniku neurolingvinistického programovania, nie je schopné rozoznať pravdu a lož, čiernu a bielu.

Počas týchto niekoľkých mesiacov proti Rusku bolo zavedených niekoľko balíčkov ekonomických sankcií. A z úst vysokých vojenských činiteľov na Západe začali znieť už pozabudnuté požiadavky, pokiaľ ide o Abcházsko a Južné Osetsko. Otvorené hrozby sú počuť aj z úst islamistických militantov, ktorí sú pod kontrolou USA.   S Ruskom sa chystajú bojovať dlho a tvrdo. Západ a piata kolóna sa prakticky netají svojimi plánmi na zvrhnutie prezidenta Putina a na kompletnú demontáž Ruska, a ich agenti vplyvu všetkými silami presviedčajú vedenia štátu, že prímerie je možné, a jednota je potrebná.   Skutočnosť, že nepriatelia Ruska sa neuspokoja s ničím, okrem úplnej kapitulácie Ruska, je starostlivo ukrytá pred verejnosťou. A predpokladám, že aj pred prezidentom.   V dôsledku, všetky možnosti, ktoré malo Rusko k dispozícii na jar zostali nenaplnené.

Zásluha piatej kolóny je v tomto prípade nepopierateľná.   Proti prezidentovi a jeho kurzu vystúpili nezmieriteľne, a možno dokonca samovražedne naši liberáli. Prečo sú zrazu tak smelí, že vzdorujú mu a jeho politike?   Podľa môjho názoru existujú dva hlavné faktory. Prvým z nich je, že piata kolóna nemá žiadny iný spôsob, ako vzburu. Zatiaľ je vzbura skrytá, ale len zatiaľ. Revolúcia zhora, ktorá sa začala Vladimírom Putinom im nezanecháva šancu na politické prežitie. Jednoducho odísť zo zeme a užívať si “tvrdo” zarobené imanie im nedovolia ich zahraniční majitelia. Zradcovia, ktoré majú významné postavenie vo vláde a významné finančné zdroje chcú sa vážne chopiť moci, a na novej etape s chuťou pokračovať v krájaní zvyšku kedysi veľkej krajiny a zneužití národov, ktoré v nej žijú.

Ale pre realizáciu týchto plánu je potrebné vykonať ešte veľa predbežných činov. Po prvé, pripraviť prezidenta Putina o čo najširšiu podporu verejnosti, ktorú zaslúžene získal v dôsledku zahraničnej a domácej politiky v posledných rokoch. Čo môže byt pre tento plán výhodnejšie, než ponechanie Rusov v Novorusku svojmu osudu a následné hodenie všetkej zodpovednosti priamo na prezidenta?   Zástupcovia piatej kolóny sa držia v jeho tieni ako hyeny a tým sa bránia publicite. Cesta, ktorú naplánovali nepriatelia je pre nás veľmi jasná.

Maximálne predĺženie vojny, sprevádzané čo najväčším počtom obetí a núdzi ruského obyvateľstva na oboch stranách hranice – to je ich cieľ. Nedať opolčencom žiadnu šancu na výhru, vytvoriť na hraniciach Ruska čím dal väčšiu krvácajúcu ranu, do ktorej po kvapkách nalievať zdroje a kde – jedným krokom vpred, dvoma krokmi späť – kým dosiahnutý rozhodujúci úspech.

Zároveň bude na Rusko hodené bremeno v podobe stoviek tisíc a potom milióna utečencov. Západné sankcie postupne oslabila finančné a ekonomické zdravie krajiny, navyše oligarchovia sa budú snažiť dôsledky sankcií preniesť na bežnú populáciu.   Vo výsledku, zradcovia dúfajú doviesť situáciu k uzavretiu najviac ponižujúceho mieru, sprevádzaného zradou ruského obyvateľstva Ukrajiny, čo spôsobí ďalšie pobúrenie v samotnom Rusku.

A potom, v súlade s nacvičenými ešte na začiatku XX storočia technológiami usporiadať Majdan v Moskve, na ktorom v údajne oprávnenom rozhorčení sa spojí pravičiari a ľavičiari, vlastenci a liberáli. Osvedčený scenár z rokov 1905 a 1917 – “ponižujúca porážka, ekonomická kríza a diskreditácia moci, národný tlak a štátny prevrat”, je znova v akcii.   V tejto súvislosti je ochrana Novoruska a ochrana jej obyvateľov dôležitá na zachovanie Ruska a na prekazenie plánu piatej kolóny.   V tomto boji neexistuje kompromis, a ten, kto bude presviedčať o opaku, nech vedome alebo nie, nahráva nepriateľovi.   Buď alebo. Buď Rusko obnoví skutočnú suverenitu v plnej výške, alebo bude zničené koalíciou vnútorných a vonkajších oligarchických klanov.

Pri posúdení svojho miesta v boji proti plánom podvratných síl, chcem povedať, že som si vybral. Hlavný front boja za Rusko je tu. Dúfam, že práve v Rusku budem najviac užitočný. Zároveň chcem znovu zdôrazniť, že tí, ktorí dúfali, alebo dúfajú využiť mňa alebo moje meno pre deštruktívne účely, budú sklamaní.   Hoci, občas sa kriticky staviam k niektorým rozhodnutiam prezidenta vo vnútornej politike, v dobe rozpútanej proti nám vojny považujem za potrebné sa postaviť za prezidenta, ako za jediného legitímneho vrchného veliteľa, hlavného garanta slobody a nezávislosti.

Podľa môjho názoru, Novorusko, ktorá je vystavené nacistickej genocíde, je potreba podporiť cestou odhalenia a odstránenia tzv. “Priateľov,” ktorí nás priviedli na pokraj vojenskej porážky.   Vám, ktorí sa začali stotožňovať s mediálnym obrazom plukovníka Strelkova ako vodca ľudového protestu hovorím: nepočítajte s tým, že mňa si budete môcť kúpiť falošnou chválou a sľubmi. Podstatou povinnosti dôstojníka je slúžiť svojej vlasti a svojmu ľudu. Vymeniť často nevďačnú, ale vernú službu za falošnú slávu a prchavú popularitu v prospech nepriateľov vlasti by pre mne bolo vrcholom zneuctenia. Nech konečne pochopia, že povinnosť a slušnosť je nad falošnú hrdosť. A ako ukázali udalosti v Novorusku, týchto ľudí je veľmi veľa. Nedovolíme znova zničiť a roztrhať Rusko, ako to bolo v roku 1917 s Ruskou ríšou a v roku 1991 so Sovietskym zväzom. ”

Je informácie ukrajinskej strany o tom, že rozhodujúceho zlomu bolo dosiahnuté zásahom taktických skupín ruskej armády pravdivá?

V polovici augusta, keď som opustil Novorusko, žiadne ruské vojská na územie neboli. Nebudem popierať, že tam bojujú dobrovoľníci, ktorí sú tiež vojaci ruskej armády. Mal som v brigáde niekoľko dôstojníkov, ktorí v rámci svojej dovolenky prišli úplne dobrovoľne. Čo sa tam deje teraz si zhruba dokážem predstaviť, ale žiadnu informáciu o účasti ruských ozbrojených síl nemám.  

Ohľadom dodržiavania prímeria:

Je ťažké to nazvať prímerím, pretože podľa mojich informácii, na fronte každé 2-3 hodiny dochádza k delostreleckým prestrelkám. Pričom iniciátorom je spravidla ukrajinská strana.   Okrem toho, počas prímeria nepriateľ obsadil niekoľko dedín, ktoré predtým opustil a opevňuje sa tam. Vrátili svoje vojská do tzv. Kotlov, opevňujú sa v Debalcevo. Podľa mojich informácii sa tam pripravujú 3 alebo 4 úderné skupiny, ktoré sa chystajú na ofenzívu.   To znamená, že prímerie sa považuje ukrajinskou stranou za príležitosť k príprave na útok. ”

Kto zostrelil Boeing?

Zostrelenie Boeingu s opolčencami sa spája len kvôli tomu, že spadol na území, ktoré mali čiastočne pod kontrolou. Kto zostrelil Boeing, úprimne povedané, neviem, pretože som viedol bojovú činnosť a na vyšetrovanie som jednoducho nemal čas.   Čo sa týka môjho vlastného názoru, tak “Boeing” zostrelila ukrajinská strana, a organizovala to ktorej skôr ako provokáciu, pretože všetky fakty ukazujú na to, že Boeing tam bol poslaný schválne a ukrajinská strana vytvorila všetky predpoklady pre jeho zostrelenie.

Čo si myslíte o súčasnej situácii v Luganskej a Doneckej oblastí, z pohľadu veliteľstva?

Za tých podmienok, za ktorých bojujú opolčenci, veliteľstvo funguje dostatočne primerane. Opolčenci sú stále v početnej menšine proti ukrajinským ozbrojeným silám.   Počet opolčencov a úroveň ich vyzbrojenia sa zväčšila, ale prevaha nepriateľa v ľudských zdrojoch a zbraniach je stále pomerne veľká.

Má zmysel pokračovať v mierových rozhovoroch?

Dohody uzavreté v Minsku znamenajú zastavenie paľby a dočasné prímerie. Zdôrazňujem, hanebným som nazval iba tie podmienky pre ďalšie urovnanie, ktoré predložila ukrajinská strana a nejakým spôsobom boli prijaté pre diskusiu … pristúpiť na podmienky, ktoré predložila Ukrajina znamená v podstate kapituláciu.

Dostal ste požehnanie pre činnosť v Moskve?

Zatiaľ nevyvíjam v Moskve žiadnu aktívnu činnosť a tým pádom som požehnanie nedostal. Pre svoje rozhodné kroky som sa snažil získať požehnanie od kňazov. Vrátane spovedníka a tých kňazov, ktorí boli blízko.

Aká je vaša prognóza pre vývoj udalostí?

Nepriateľ sa pripravuje na útok, celá konfigurácia vytváraných skupín sa zameriava na útočné operácie. Ale v rovnakej dobe opevňuje pozície, kde, ako sa zdá, chce zotrvať v prípade porážky. Táto konfigurácia nie je všeobecne smerovaná proti opolčencom, ale proti Rusku. Nepriateľ sa zároveň pripravuje na vojnu s Ruskom, a vo veľkom meradle.

Ako by ste sa vyjadril k myšlienke vybudovanie múru medzi Ruskom a Ukrajinou?

Múry nikdy nikoho neochránili. Berlínsky múr bol symbolom rozdelenia, tak aj múr, ktorú sa chystá stavať Ukrajina, bude materiálnym symbolom oddelenia Ukrajiny od ruského sveta, neprirodzeným oddelením. Som si istý, že Ukrajina bola, je a bude súčasti ruského sveta, bez ohľadu na to, ako veľmi je oblbovanie jej populácie. Môžu sa postaviť akékoľvek steny, ale národ sa nakoniec nepodarí rozdeliť.

Ako a kedy skončí vojna na Ukrajine?

Keby som bol Pán Boh, tak by som vám rád odpovedal na túto otázku.

zdroj alternews.cz

 

4 komentáre

  • bylo by dobry taky uvést zdroj překladu

    • je to zložitejšie s tým, že koho uviesť ako autora prekladu.
      Vznikol tak, že som na časti obrazovky mal český preklad na “Možajevovi” , na druhej posúval video tam a späť a snažil sa porozumieť Igora Strelkova.
      Tam sú problémy na oboch stranách, v mojej už nie moc živej ruštine a v tom, že Strelkov rozpráva dosť rýchlo a ťažko mu rozumieť, pokiaľ človek nie je naozaj v ruštine doma.
      Uviedol by som ako zdroj Možajeva (možno to tiež od niekiaľ prevzal – nie je tam uvedené, kto to prekladal), nakoniec som viac menej skĺzol do toho prekladu tam, ale na druhej strane nebolo by pekné ich uviesť ako zdroj, ak som tam vniesol nejaké nepresnosti. Možno potom toto vysvetlenie je uvedením zdroja prekladu.

Pridaj komentár