Komentár k situácii na Blízkom Východe

Rovnako ako základné myšlienky pre realizáciu plánu, ktorý dnes viedol k ukrajinskej kríze, boli vypracované ešte v minulom storočí v projekte PNAC , aj politika USA na Blízkom východe má podobne hlboké korene. V 90-tych rokoch sa americkí stratégovia začali zamýšľať nad spôsobom organizácie Blízkeho východu, ktorý dodnes nesie stigmu rozdelenia z čias koloniálneho pôsobenia Francúzska a Anglicka. Najdôležitejším kritériom je záujem USA, ktoré potrebuje zabezpečiť stabilitu regiónu, avšak pod trvalou kontrolou USA. Odrazom týchto úvah, známych ako „The Greater Middle East Project“ bola štúdia RAND Corporation  „Budúce bezpečnostné prostredie na Blízkom východe, konflikt, stabilita a politická zmena

Ako vždy v geopolitických projektoch dnešných veľmocí ide hlavne o kontrolu zdrojov. Pre americké záujmy je neprijateľné, aby značnú časť nálezísk a transport energetických surovín kontrolovali sily, na ktoré nemá Amerika vplyv. Takže politika budúcnosti má byť zameraná na oslabovanie vplyvu Iránu, Sýrie a Ruska, vytvorenie takých podmienok, ktoré zabránia efektívnu dopravu surovín na priemyselné trhy a v prípade balkanizácie regiónu by USA, resp. NATO získalo aj priamu kontrolu nad regiónom.

Nezastupiteľnú a veľmi významnú úlohu hrá v týchto plánoch projekt nového štátu Veľký Kurdistan. Jeho obrysy sa menia v závislosti od úlohy, ktorú v jednotlivých analýzach geopolitici Kurdistanu pripisujú. Od predstavy strategicky umiestneného štátu, ktorý je spolu so sunitským Irakom blokádou homogénneho „neamerického“ územia od Iránu do Sýrie ako vidno na Petersovej mape

V júni 2006 penzionovaný dôstojník Ralph Peters, zaoberajúci sa geopolitikou a stratégiou, zverejnil v uznávanom armádnom časopise Armed Forces Journal článok "Krvavé hranice. Ako by mal vyzerať Blízky a Stredný východ". Jeho súčasťou bola slávna mapa. Článok už nie je dostupný, brizancia záverov tohto stratéga, vyvolávala nepríjemné otázky u spojencov USA. Link na pôvodnú stránku nájdete tu : http://www.oilempire.us/new-map.html Petersova mapa, však vychádzala z logických dôvodov a záverov. Koloniálne hranice sú neprirodzené a nezabezpečujú stabilitu. Preto je zrejmé, že časom dôjde k výrazným zmenám hraníc a úloha Spojených štátov podľa predstáv Bieleho domu v dnešných konfliktoch, vojne proti teroru, či náboženskej vojne, nie je len podporovať jednu či druhú stranu, ale zabezpečiť aj viac bezpečnosti, stability a vplyvu pre USA. Napríklad aj rozdelením krajín podľa mapy Ralpha Petersa Viac k súčasnej politike USA na blízkom východe nájdete tu : http://www.globalresearch.ca/iran-and-america-joins-hands-in-waging-the-global-war-on-terrorism/5387998

V júni 2006 penzionovaný dôstojník Ralph Peters, zaoberajúci sa geopolitikou a stratégiou, zverejnil v uznávanom armádnom časopise Armed Forces Journal článok „Krvavé hranice. Ako by mal vyzerať Blízky a Stredný východ“. Jeho súčasťou bola slávna mapa. Článok už nie je dostupný, brizancia záverov tohto stratéga, vyvolávala nepríjemné otázky u spojencov USA. Link na pôvodnú stránku nájdete tu : http://www.oilempire.us/new-map.html
Petersova mapa, však vychádzala z logických dôvodov a záverov. Koloniálne hranice sú neprirodzené a nezabezpečujú stabilitu. Preto je zrejmé, že časom dôjde k výrazným zmenám hraníc a úloha Spojených štátov podľa predstáv Bieleho domu v dnešných konfliktoch, vojne proti teroru, či náboženskej vojne, nie je len podporovať jednu či druhú stranu, ale zabezpečiť aj viac bezpečnosti, stability a vplyvu pre USA. Napríklad aj rozdelením krajín podľa mapy Ralpha Petersa
Viac k súčasnej politike USA na blízkom východe nájdete tu : http://www.globalresearch.ca/iran-and-america-joins-hands-in-waging-the-global-war-on-terrorism/5387998

až po vytvorenie nepotopiteľnej lietadlovej lode NATO na Blízkom východe s možnosťou bezpečnej prepravy surovín na pobrežie Stredozemného mora, ako vidno na nasledujúcej mape.

Velký Kurdistan ako krajina zabezpečujúca bezpečný transfer energetických surovín do Európy

Velký Kurdistan ako krajina zabezpečujúca bezpečný transfer energetických surovín do Európy

Čiže situácia v regióne nie je vôbec prekvapujúca, americká zahraničná politika tieto pohyby dávna predvídala vo svojich scenároch a modelovaní budúceho vývoja. Podľa amerického generála Wesley Clarka, ktorý to napísal na strane 130 svojej knihy „Ako zvíťaziť v moderných vojnách“, už v roku 2001 sa v Pentagone pripravovali plány na útok pod rôznymi zámienkami na celkove 7 krajín Blízkeho východu a Severnej Afriky (Počínajúc Irakom a pokračujúc Líbyou, Sýriou, Libanonom, Iránom, Somálskom a Sudánom)

Udalosti okolo Sýrie majú súvis hlavne s objavením najväčšieho svetového náleziska plynu Katarsko iránskeho plynového poľa Severná kupola/Južný Pars a Levantínskeho bazénu v Stredozemnom mori v roku 2007. Jednak ide o prípravu konkurenčných projektov, kde je v prípade Levantínskeho bazénu hlavným hýbateľom Izrael. Plán Iránu dostať plyn do Európy cez Irak a Sýriu tzv. Islamským plynovodom, bol zas s veľkou pravdepodobnosťou motiváciou Kataru spustiť miliardovú podporu ozbrojenej opozície v Sýrii v roku 2011. Tento plynovod mal vyústiť neďaleko ruskej základni v Sýrii – prístave Tartus. Pre geopolitické plány USA, ale aj Izraela, Kataru a Saudskej Arábie bol takýto vývoj neprijateľný a preto boli logické kroky na zahájenie zvrhnutia proiránskeho, resp. proruského režimu v Sýrii. Treba jasne povedať, že s ľudskými právami a demokraciou tento boj nemá nič spoločné. Nakoniec samotné štáty, ktoré stoja proti Sýrii, maju deficit ľudských práv ďaleko väčší…

Podľa vývoja situácie okolo tzv. Islamského štátu, dnes zrejme prevažuje vytvorenie Kurdistanu ako koridoru pre transfer energií zo Strednej Ázie a ako základne pre geopolitický tlak na juh Ruska. Niet pochýb, že ISIL je dieťatom CIA, rovnako ako FSA a rovnako sú zo strany Západu resp. Izraela podporované skupiny kurdských bojových oddielov. Možným dôvodom pre existenciu ISIL v Sýrii a neuveriteľná brutalita spôsobujúca exodus obyvateľstva môže byť doslova vyčistenie územia, ktoré sa po „oslobodení“ Kurdami stane prevažne kurdským a za podpory humanitárneho bombardovania zo strany USA si vynúti prístup k Stredozemnému moru. Tým sa rozdelí Turecko, Sýria a Irak a napriek odporu Turecka vznikne štát, ktorý dokáže efektívne nahradiť doteraz nezastupiteľnu úlohu tureckého územia pre možné ohrozenie Ruska a kontrolu Blízkeho východu. NATO sa umiestnením základní na území Kurdistanu zároveň dostane do tesného kontaktu s Iránom.

Z tohto hľadiska je opätovná snaha Ameriky dostať územie Sýrie pod ochranné krídla humanitárneho bombardovania pochopiteľná a koncentrácia síl NATO v Stredozemnom mori by mohla mať aj tento význam

Na záver sa hodí parafráza známeho hesla : „It’s the oil, stupid“

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroje:

3 komentáre

Pridaj komentár