Logika boja v Kurdistane

Pred pár rokmi bol zverejnený príspevok dobrovoľníka zo Západu, ktorý sa zúčastnil bojov v Kurdistane. Jeho výpoveď dokonale odráža blízkovýchodnú fatalistickú mentalitu. Vysvetľuje až absurdné straty, korá Kurdi reportujú počas bojov. A mentálna nedostatočnosť miestnych ľudí je aj dôvod, prečo sú krajiny ovládané vonkajšími vplyvmi

Čo potrebuje Kurdistan?

posielam aktuálne fotky z Kurdistanu. Sme na hranici s Islamskou republikou. Je tu rozostavených 170km opevnenia rôznej kvality. To, čo vidíte, je to najlepšie, čo tu majú. Zvyšok nestojí za nič. Pri meste Darkuk je postavená línia stáleho opevnenia. Prebiehajú terénne úpravy a vyzbrojovanie. IS je 300-500m od línie. Sú ale miesta, kde je vzdialenosť 100m a je vidieť, ako špinavci provokatívne mávajú tými svojimi čiernymi vlajkami. Na ne sa hneď vedie streľba. Sotva sa niekto pohne a vytiahne tú ich vlajku, tak po ňom letí guľka. Bohužiaľ, strieľajú len Američania a dobrovoľníci z Európy a Kanady. Miestni Kurdi majú veľmi zlý výcvik.

Ak im chceme pomáhať, tak riešenie nie je v tom, prijať čo najviac utečencov a ten zvyšok, ktorý neutečie, nechať povraždiť. Jediné riešenie je, dodať im zbrane a naučiť ich bojovať. Sloboda je drahá a musí sa za ňu bojovať. Kto rezignuje, ten si ju nezaslúži. Vôľa Kurdov bojovať je veľká. Motivácia tiež. Znalosti, disciplína a umenie bojovať, sú ale na mizernej úrovni. Pri prehliadke pozícií zisťujem šokujúce veci.

• vojaci nevedia ovládať svoje zbrane
• zbrane sú v katastrofálnom stave zavinenom technickou údržbou. Hlavne preto, že ich nikto nečistí. Čistá zbraň u nich znamená to, že sa do nej naleje olej a nechá na slnku. V tom momente sa na všetko nalepí piesok a ten spôsobuje zlyhávania pri streľbe.

Zistené nedostatky:

• vojaci nevedia rozobrať a zložiť zbrane. To je hlavným dôvodom, prečo ich nečistia. Nevedia ich totiž spätne zložiť.
• ťažké guľomety typu DSK / DŠKM nechávajú zaolejované a bez zaplachtovania.
• pásy v schránkach u ťažkých guľometov sú naskladané opačne. Pri streľbe dlhšími dávkami sa preto logicky zasekávajú. V živote by som neveril, že guľomet s opačne zloženým pásom môže strieľať.
• vojaci sa pri streľbe nekryjú
• ďalší pri streľbe zaujímajú pozície, z ktorých nemožno viesť mierenú streľbu. Dochádza tak k veľkému plytvaniu muníciou.
• strieľa sa na veľkú vzdialenosť, čo pri úrovni prípravy generuje len hluk a nulový efekt v cieli.
• úplne chýbajú mínomety pre vykrývanie hluchých priestorov
• bariéry z vriec s pieskom sú slabé a sú v nich medzery
• betónové bloky sú postavené zo strateného debnenia, ale to NIE JE vyplnené betónom. Neodolá ani jednej rane.
• úplne chýbajú kvalifikovaní a vycvičení ostreľovači.
• pre boj zblízka úplne chýbajú nože, pištole a ručné granáty.
• vojaci nemajú nepriestrelné vesty. To, čo majú, je z Číny a s nepriestrelnou vestou to nemá nič spoločné. Neodolá to Kalašnikovu.
• vojaci sú v mizernej fyzickej kondícii. To, že majú rôzne uniformy, nepovažujem za nedostatok, ani závadu. Nie sme tu kvôli prehliadkam, ale kvôli boju.
• vojaci nevedia komunikovať s cudzími dobrovoľníkmi. Jediné, čo vedia, je neustále opakovať YES SIR a čakať na rozkaz.
• odcudzenie vojakov a dôstojníckeho zboru. Dôstojníci sedia za líniou v luxusných klimatizovaných kanceláriách, popíjajú čaj a nosia slávnostné uniformy plné zlata. Dokonca sú navoňaní drahými parfumami a majú chrómované pištole. Toto nech si robia po vojne na Ministerstve obrany. Tu je front, kde vojak musí vo veliteľovi vidieť svoj vzor. Kapitán musí s vojakmi žiť, jesť, spať, bojovať a po boji ošetrovať ranených a pripravovať zbrane k ďalšiemu boju. Navyše, dôstojníkov s rôznymi zlatými hviezdami je tu zbytočne veľa.

  Pred cestou na front mali slávnostný nástup, generál urobil príhovor, pozvali si novinárov a hrali divadlo, ako v čase hlbokého mieru. My sme stáli opretí o autá, na sebe plnú výstroj a výzbroj a čakali, až generál dořeční a po príhovore až dopije čaj. Keby toto videli vojaci, ktorí sedia v zákopoch na fronte, tak utečú domov a front sa zrúti.

  Nebyť dobrovoľníkov z celého sveta, tak Kurdistan už neexistuje. Dobrovoľníci sú tu aj niekoľko rokov. Bývajú po dvoch v šesťmetrových kontajneroch, kde spia na zemi alebo na matracoch. Vodu získavajú z klimatizácie, toalety neexistujú alebo sú v stave, že je lepšie sa od nich držať na 100 metrov. Napriek tomu sú to chlapci, ktorí držia morálku a vďaka nim je fronta stabilizovaná.

• vojaci šíria fámy o tom, ako je naopak IS dobre vycvičený a vyzbrojený. Kolujú správy o tom, že medzi vojakmi a dôstojníkmi sú agenti IS, ktorí zámerne podrývajú morálku a mapujú stav obranyschopnosti.
• jedlo – každý deň akási fazuľa a nedefinovateľná omáčka. Po týždni si prajete umrieť od hladu.

Z vyššie uvedených dôvodov majú Kurdi veľké ľudské straty. Líniu drží 7 brigád, ktoré sú na počtoch našich práporov, takže majú okolo 4500 vojakov. Z toho bojaschopných môže byť odhadom tak 2/3. Pri súčasných stratách 200-250 vojakov mesačne línia vykrváca do roka a pol.

Spôsoby riešenia sú jednoduché:

• výcvik v materiálno-technickej časti. Vojaci sa musia naučiť poznať svoje zbrane. Nestačí tvrdiť, že Kalašnikov je nezničiteľný a že ich je veľa. Vojaci sa musia naučiť ošetrovať zbrane pred bojom aj po boji. A vytierať ich do sucha.
• taktický výcvik. Vojaci sa musia naučiť strieľať a efektívne sa kryť. Tiež sa musia prepojiť vojaci a velitelia. Veliteľ v slávnostnej navoňanej uniforme nemá na fronte čo robiť.
• zlepšiť podmienky zahraničným dobrovoľníkom.
• dodať rádiostanice
• vytvoriť logistiku a materiálno-technické zabezpečenie. Pri prehliadke zásobníkov som zistil, že v každom sú náboje od 3-4 rôznych výrobcov od Číny, Juhoslávie, Iránu, až po Poľsko a ZSSR. To isté sa týka zbraní. Najrozšírenejšie sú sovietske zbrane AK, AKM, AKMS, PK, PKM, DSK. Ide o výrobky zo sedemdesiatych rokov, kedy bola kvalita spracovania na vyššej úrovni, než dnes. Len vďaka tomu tieto zbrane fungujú aj napriek tomu, že vojaci robia všetko preto, aby ich zničili.
• dodať vozidlá a ťažkú techniku. Nie je čím útočiť a pešo v nekrytom teréne rovnej púšte je to samovražda. Niečo také sme zažili včera. Vojaci vyrazili do útoku a nevedeli ani udržať líniu. Vrhli sa dopredu a prekážali podporným prostriedkom. Našťastie útok zlyhal, tak nedošlo k zastreleniu vlastných ľudí zozadu.

Boje:

• nekoordinované prestrelky na nezmyselnú vzdialenosť
• málo ostreľovačov
• zbytočné plytvanie muníciou ťažkých guľometov
• nie je určený hlavný cieľ a smer ďalšieho postupu po jeho dobytí
• vojaci sa riadi pudom sebazáchovy a nie rozkazmi veliteľov
• velitelia nepostupujú v prvej línii so svojimi vojakmi, ale tlačia ich zozadu
• zbytočné, neefektívne a nudné nočné prestrelky. Akurát to ruší zo spánku, ale inak je to k ničomu.

Záver:

Je dobré vidieť, čo sa tu deje a porovnať si to s tým, aké máme informácie z našich oficiálnych miest. Novinári aj zahraniční pozorovatelia dôjdu najďalej do kancelárie veliaceho generála. Tam vidia čistých, upravených a navoňaných dôstojníkov, ktorí chodia v pozore a krásne pochodujú.

Pri takejto ceremónii nesmie chýbať vopred pripravená utečenecká rodina s deťmi. To som videl osobne. Prišli politici, cudzí pozorovatelia a novinári. Prezreli si nastúpené vojsko a odovzdali kytice ženám. Potom sa pozreli na utečeneckú rodinu, ktorá zatiaľ sedela v tieni pod stromom. Potom sa pozreli na nás, ako na zahraničných odborníkov a spojencov, ktorí majú US nášivky a všetci boli spokojní. Urobil sa dobrý skutok a my sme konečne mohli ísť na front. Ich dojem potom logicky musí byť iný, než je realita na fronte.

To, čo dnes opisujem, popisujem ako pravdu. Pravda je len jedna. Rovnako, ako vlasť. Popisujem to inak, než nám prikazuje politická korektnosť. Tu sa ale vraždí celý národ a svet sa na to pozerá z luxusných kancelárií. Nie som už vojak, preto si môžem hovoriť, čo chcem a čo cítim. Počúvam len rozkazy svojho svedomia.

Budem týmto ľuďom pomáhať tu a tak, ako viem. Budem im dodávať zbrane a budem ich učiť s nimi zaobchádzať. To je moja práca, ktorú mám rád.

Zajtra ma možno zabijú. Príležitostí je na to dosť. Ak padnem, padnem s čistým svedomím. Hlavne s vierou v to, že moje zbrane a odovzdané znalosti pomáhajú brániť tento národ proti niekomu, kto ho chce vyvraždiť.

Takže, takto to tu vyzerá. Je to vojna, spanie na zemi, kamaráti, mnoho utrpenia, sĺz, ale aj mnoho vďačných pohľadov a stlačení rúk za to, že im dávame nádej.

Dnes máme celú noc mier a pokoj. Front mlčí, ranení sú odvezení, živí odpočívajú. Preto môžem písať. Rovnako nebudem spať. Ráno nám Alah daruje nový deň. Za to si vezme niekoľko životov. Je to tak každé ráno. Boh by to robil inak, ale ten tu dlho nebol. Až ho stretnem, poviem mu o tomto mieste, na ktoré dávno zabudol. Ľudia ho tu potrebujú viac, než moje zbrane.

V.