Najväčšia atómová raketa pripravená na skúšky

Štart ICBM

ICBMVčerajšok bol deň plný aktualít a do rozvrhu sa nám už nedostala správa o príprave skúšok novej superťažkej rakety ruskej armády Sarmat.

Podľa správy TASS, Krasnojarský strojársky závod dokončil výrobu všetkých častí rakety a teraz prebiehajú testy jednotlivých uzlov a agregátov. Skúšky odpálenia závisia od prebudovania šachty odpaľovacieho stanovišťa na polygóne Pleseck. Práce na polygóne by mali byť ukončené v marci 2016, kedy sa očakáva začiatok skúšok odpálenia rakety.

O tejto ICBM (Intercontinental ballistic missile – medzikontinentálna balistická raketa) je známe len veľmi málo. Bude na kvapalné palivo a bude najväčšia na svete s výnimkou rakety, ktorú nahradí – gigantickej R36M, v kóde NATO “Satan“, ale ktorú Rusi volajú Vojevoda.

Nová raketa Sarmat bude síce menšia ako Vojevoda, bude však silnejšia kvôli tomu, že ťaží z obrovského pokroku vo výskume materiálov a kvapalných palív od čias Vojevodu, ktorý bol navrhnutý v šesťdesiatych rokoch. Pre porovnanie, modifikácia Vojevodu s desiatimi bojovými hlavicami má celkovú hmotnosť hlavicovej časti 8730 kg, pričom maximálna hmotnosť rovnakej časti pri Sarmate bude 10 ton. To znamená, že bude obsahovať buď viac hlavíc alebo so silnejšou rážou.

Okrem prirodzeného pokroku, sú však na správe o novej rakete zaujímave jednak rýchlosť vývoja a aj podnik, ktorý túto raketu vyvinul a bude ju skúšať. V minulosti bol jediným podnikom pre vývoj a výrobu ťažkých rakiet Sovietskeho zväzu Južný strojársky závod (Južmaš), ktorý sa nachádza v Dnepropetrovsku na území Ukrajiny. Kvôli strategickému významu výroby bolo rozhodnuté o presune vývoja do holdingu Makejevove štátne raketové centrum založenom v roku 2007. V rámci holdingu výrobu ICBM Sarmat prevzal Krasnojarský strojársky závod, ktorý mal predtým skúsenosti len s výrobou rakiet R-29 (v kóde NATO Skiff) rôznych modifikácií pre strategické ponorky triedy Delfín (v kóde NATO Delta IV) . Prakticky z nuly vyvinuli Rusi novú raketu za 6 rokov a pripravili ju na skúšky, čo je v tomto odvetví doslova nevídaná efektivita. Napriek niekoľkomesačnému omeškaniu zahájenia testov, termín zavedenia novej rakety naplánovaný na rok 2018 nie je ohrozený.

Rusko bude mať teda k dispozícii niekoľko nových typov rakiet pre rôzne stupne obrany. RS-24 Jars je mobilná ICBM na tuhé palivo typu MIRV so štyrmi hlavicami s útočnou rýchlosťou cez 20M (hlavice môžu byť na kvapalné palivo), R-30 Bulava s prvými dvoma stupňami na tuhé palivo a tretím na kvapalné je kvázibalistická modifikácia rakety Topol-M pre ponorkové loďstvo so šiestimi až desiatimi hlavicami s vlastným satelitným navádzaním a so schopnosťou samostatne inteligentne manévrovať tak nosiča ako aj hlavíc. Sarmat bude strategická raketa, ktorá vhodne doplní sily strategického odstrašovania a bude rovnako svojimi manévrovacími schopnosťami ako Jars a Bulava schopná preniknúť cez akýkoľvek systém súčasnej protiraketovej obrany – čo už napríklad pri Vojevodovi neplatí. Tento program spôsobuje znepokojenie na strane USA, ktorých ICBM  Minuteman III pochádzajú ešte zo šesťdesiatych rokov a námorné ekvivalenty ICBM  Trident II z osemdesiatych.

Ďalším benefitom superťažkej rakety novej generácie je sila motorov schopných dopraviť náklad blízko orbitálnej trajektórie, čo umožňuje projektovať dráhu rakety na cieľ prakticky ľubovoľným smerom cez severný alebo južný pól. Hlavice zároveň prenikajú na cieľ z veľkej časti v atmosfére, čo sťažuje úlohu protiraketovej obrany.

Hoci rakety na kvapalné palivo sú náchylnejšie na poškodenie systémom PRO, pre zaradenie do výzbroje rozhodlo aj to, že tieto rakety je možné veľmi jednoducho transformovať na vynášanie civilných objektov na orbitu. Takže po ukončení služby sa investície do stavby rakiet z významnej časti vrátia

Zaujímavou otázkou je novodobá história Južmaš, slávnej fabriky na výrobu rakiet. Hviezdny klenot kozmického priemyslu ZSSR kolabuje, partneri rušia projekty a jediný stály odberateľ produkcie Rusko, sa po zavretí hraníc spolieha na vlastné sily. Lenže Južmaš neprichádza len o biznis a zákazky, stráca aj to najcennejšie – know-how uložené v hlavách konštruktérov a pracovníkov fabriky, keďže v kríze nie je Ukrajina schopná ich udržať a zo zahraničia prichádzajú lákavé ponuky. Napríklad Rusko otvorene preťahuje pracovníkov Južmaš k sebe – a možno je to tiež dôvod mimoriadne úspešného vývoja ICBM Sarmat. Smutným výsledkom je, že dnes Južmaš musí vyrábať unimo bunky pre armádu a trolejbusy. Skutočne špičková výroba..

Zdroj: