O krádeži mediálneho priestoru

Juraj Poláček

(MZC) Názorové spektrum je nielen na Slovensku extrémne polarizované. Verejná mediálna scéna na Slovensku je však špecifická tým, že výmena názorov prakticky neexistuje, priestor dostáva iba jedna názorová skupina.

Píše jeden príslušník slovenskej intelektuálnej elity:
Ako tak klesá cena ropy a Rusi potrebujú peniaze, napadlo mi, že by som sa pridal k súčasnej móde skupovania médií a kúpil si od nich Slobodný vysielač, alebo aspoň Zem a vek.

Myslím, že je to príznačné. “Bratislavská kaviareň” myslí zákopovým čienobielym spôsobom. Čokoľvek, čo nie je v súlade s ich karikatúrou videnia sveta, považujú automaticky za nepriateľský akt. Avšak nič tak nedeformuje myslenie ako uniformita a pritakávanie. Na tejto strane spektra nie je diskusia žiadúca, hodnotí sa len zaradenie do “stáda”. Pritom práve títo ľudia sa vyhlasujú za liberálov, čiže by mali nielen vyznávať pluralitu názorov,  mali by naopak opozitné médium vítať.

Ako príhodne sa práve dnes vyjadril Edo Chmelár vo svojom článku v Pravde :
…tieto typy ľudí nemajú radi oponentov. Preto majú donquijotský pocit rytierov stojacich pred deväťhlavým drakom a bojujú s preludmi. Preto ich tak rozčuľujú inak zmýšľajúci. Narúšajú im ich rozprávanie ?úspešného príbehu?, pri ktorom neprekáža skreslená realita, ale alternatívna interpretáciaa.”

Je smutné, že práve táto skupina ľudí určuje smerovanie verejnej mienky na pravej strane politického spektra. Naivnosťou a falošnosťou svojich postojov nedemontujú len svoju vlastnú dôveryhodnosť. Odtrhnutosťou od reality, ktorá je väčšine voličskej základe zrejmá, spôsobujú aj nechuť voličov podporiť ich vo voľbách, čím automatický uvoľnujú pole pre podporovateľov zástupcov ľavice (alebo to čo sa za ňu vyhlasuje).

Čo by sa skutočne hodilo a  zmenilo by orientácie elektorátu je reálnosť, orientácia na pragmatizmus a ukončenie ideologického pohľadu na svet. Lenže to by spôsobilo mnohým ľuďom priam fyzickú ujmu. Dnes určujú smerovanie a manipujú národ (alebo si to aspoň myslia) a od zajtra by mali pracovať na základe obmedzeného rozsahu možností, keďže záujmy Slovenska a politicko-ekonomické väzby jednoducho nepustia?

Jakobínsky, neliberálny, o to však agresívnejší postoj je dnes to, čím žijeme. Rozchádzajú sa priatelia, vzťahy, dokonca sa ohrozuje aj pracovná a kariérna existencia v prípade nezhôd v názoroch. Myslím, že už v tomto momente sme sa porazili sami. Zničili sme rôznorodosť, slobodu slova a vymenili sme ju za diktát “elity” pri mediálnej moci. V tomto prostredí a s týmito názormi je už len krátka cesta k podpore nielen mediálnej ale aj fyzickej likvidácie oponentov.

Príkladom, ako rýchlo sa to udeje, máme dosť práve na východnej hranici. Podpora nenávistnej dokonca extrémistickej časti politického spektra na Ukrajine sme sa stali účastníkmi tohto procesu.

A je iluzórne si myslieť, že z toho vyjdeme mravne a morálne čistí.

One comment

  • Peter Bystricky

    Problem v SME napriklad bol, ze vystupovali proti “relativizacii” konfliktu na Ukrajine, teda ze nikto nema pravdu. S tym sa suhlasit da a je to chvalyhodne. Ale …

    Sami vsak presli do opacneho extremu, teda cierno-bieleho videnia, alebo moderne good guys vs bad guys. Tou jednoznacne dobrou stranou bola Ukrajina a tou jednoznacne zlou Rusko. A podla tejto schcemy deformovali spravodajstvo – vsetky info z Ruska a ruskych (“putinovskych”, “pro-kremelskych”, “statnych” atd.) medii je loz a propaganda a vsetky info z Ukrajiny a ukrajinskych (toho casu uz nezavislych, hoci slate oligarchom patriacich) medii pravda. Len par prikladov za vsetky:

    Zacali filtrovat spravodajstvo a prestali overovat fakty prevzate z ukr. strany, a tak sme sa mohli par dni po tragedii docitat, ako v Odesse bolo minimalne 15 mrtvych v Dome odborov obcanov Ruska a Podnesterska, hoci neskor policia potvrdila, ze vsetci mrtvi boli Odessania, alebo ako ukr. armada jeden zabila 150 “teroristov”, druhy den 350 a treti den 500, a to aj v case, ked sa bojova situacia v Donbase zacala uberat inym smerom. Nevsimli si obklucenie ukr. sil v juznom kotli alebo prerazenie ich pozicii pri Donecku a naslednu povstalecku ofenzivu na juh smerom na Novoazovsk. Preto ich jeduinym vysvetlenim, ako sa vzali povstalci pri Novoazovsku, bolo, ze ide o rusku invaziu cez nedaleke hranice. A co viac, neprijemne fakty zamlciavali alebo zahladzovali, napr. ostelovanie Donecka a Luganska (bud vinili povstalcov, ktori tie mesta drzali, ale nech) alebo pouzivali ono zauziavane “ono sa stalo”. O najdeni hrobov pri Donecku na stanovisti ukr. armady mlcali az do casu, ked k nim teraz vydala spravu AI. A Heletejove jadrove zbrane pouzite Rusmi na luganskom letisku tusim radsej taktne prehliadli, pretoze aj sami videli, ze je to blbost a nechceli ho zosmiesnit, kedze islo o dobreho Ukrajinca a nie zleho Rusa 🙂

Pridaj komentár