Šimkovičová musí byť zničená!
Pamätáte sa na slávny príbeh z dôb púnskych vojen, keď rímsky senátor Cato starší zakončoval každý svoj prejav aj na nesúvisiace témy variáciou výroku Carthago delenda est? Výrok, ktorým trval na zničení hlavného oponenta Ríma bez ohľadu na cenu, výrok, ktorý znamenal totálnu vojnu, výzvu na čiernobiele videnie sveta, vošiel do histórie.
Dnešná opozícia v slovenskom parlamente (ale aj iných parlamentov) je svetom nezlučiteľných názorov s vládnúcou väčšinou. V minulosti striedanie vlád zabezpečovalo plnenie jedného spoločného cieľa rôznymi cestami. Tzv. ľavica presadzovala viac štátu a vyššie prerozdeľovanie zdrojov, pravica naopak tlačila na vyššie práva, ale aj vyššiu zodpovednosť jednotlivca. Každá vláda sa však v konečnom dôsledku aspoň formálne snažila o napĺňanie priorít voličov národného štátu, takže presadzovala národno-štátny záujem.
Dnešný politický „pokrok“ viedol k tomu, že progresívna politika naopak ignoruje, či priam pohŕda záujmami lokálneho významu. Pre nich je hlavnou prioritou presadzovanie ideologických mantier dnešnej doby, ktoré akosi nezahŕňajú miestnu populáciu. Medzi pojmami ako LGBT, BLM, green deal, gender apod. nenájdete sprosté slovo typu národ, národný, slovenský apod. Samozrejme, ako rečnícka floskula sa spomínanie Slovenska hodí, ale skôr vo význame niečoho , voči čomu sa treba vyhraniť.
Nastupujúca slovenská vláda bude mať teda proti sebe skupinu politikov, ktorí nie že nechcú, ale ani nedokážu nájsť spoločnú reč s predstaviteľmi vládnej väčšiny. Ich smerovanie je úplne odlišné a ich cieľ je úplne iný. Uvedené politické strany sa zjednocujú práve na spoločnom cieli, ktorým je likvidácia suverenity slovenskej populácie. Suverénna slovenská vláda je pre nich niečo ako Kartágo v minulosti, ktoré muselo byť zničené za každú cenu.
A tu prichádzame k meritu veci. Kde je podľa progresívnej opozície najslabší článok vlády, resp. nejlepší cieľ aj z pohľadu ideológie? Martina Šimkovičová si za neochvejné postoje prešla strastiplnou cestou od hviezdnej celebrity k pádu na spoločenské dno. Namiesto toho, aby sa kajala a pokorne žiadala o odpustenie, aby prosila o odrobinky z vládnúceho stola, pokračovala v osobnej vzbure a stala sa symbolom mediálnej scény mimo vplyvu progresívnej ideológie. Vehementne a otvorene popierala dogmy, o ktorých je zakázané čo i len diskutovať. Stala sa nielen odpadlíkom od progresívnej „viery,“ ale aj kazateľom odporu voči posvätným prikázaniam doby. Ak je niekto skutočným ideologickým a nie politickým nepriateľom, je to práve Šimkovičová.
Nová ministerka kultúry sa progresivistom javí ako slabý článok vládnej pevnosti aj kvôli tomu, že doteraz neriadila žiadny štátny objekt, firmu, či nejakú organizáciu. Formálne sa zdá, že chýbajúci riadok v jej životopise umožní sabotovať prácu ministerstva do takej miery, aby sa z toho stal vládny problém. Likvidácia Šimkovičovej na poste ministerky kultúry splní dva ciele. Dokáže, že tzv. konšpirátori sú oprávnene vytláčaní na kraj spoločnosti, pretože výsledkom ich činnosti je iba chaos. Stabilita vládneho aparátu, ktorý sa pri takomto útoku bude otriasať, umožní zatriasť aj samotnou vládou.
Najhoršie, čo by sa mohlo pre progresivistov stať, je úspešné riadenie rezortu. Bohužiaľ v krízovej dobe je peňazí málo. Práve preto bude pozícia ministerky veľmi nevďačná a kvôli tomu aj zneužívaná, pretože neexistuje žiadna dobrá voľba. Ak budú priority rezortu zamerané na pokrytie nárokov vplyvných skupín, ktoré doteraz úspešne profitovali z preferenčného prístupu k zdrojov, nezastaví to útoky. Ak sa ministerstvo bude riadiť dlhodobými cieľmi ako napríklad sanácia kultúrnych pamiatok, politický efekt z krátkodobého hľadiska bude málo viditeľný a naviac bude pod paľbou kultúrnych „osobností“ kvôli ich finančnej podvýžive.
Je tu jedno ale, pre tých, ktorí považujú Martinu Šimkovičovú za „slabú hlúpu blonďatu krásku“. Kto prejaví toľko morálnej integrity a schopnosti vždy znova a znova vyplávať na povrch aj za krajne nepriaznivých podmienok, nemôže byť slabý. Naopak pod fasádou nežnej ženy sa podľa všetkého skrýva veľmi cieľavedomá a nekompromisná osoba, ktorá je schopná dosiahnuť svoj cieľ aj cez „mŕtvoly“. Je celkom dobre možné, že výsledné hodnotenie nebudú robiť progresívci, ale voliči. A že to ocenenie bude vysoké.