Turecká plynová dilema

plynovod

Po úspešnom zablokovaní projektu South Stream Spojenými štátmi, Rusko okamžite presmerovalo potrubie do Turecka do tzv. Tureckého prúdu (Turkish Stream). Posledné týždne sa začína prejavovať mobilizácia USA na zastavenie aj tohto projektu.

Na našich stránkach Vás pravidelne informujeme o udalstiach z oblasti Turecka, keďže je to jeden z najdôležitejších geopolitických regionóv súčasnosti. Rusko si uvedomuje rozmer a pozadie geopolitickej krízy. Obídenie Ukrajiny ako transportnej krajiny mu dáva možnosť eliminovať riziko pri dodávke kľúčového produktu jeho exportu.

Celý grandiózny projekt Turkish Stream je v réžii ruskej štátnej firmy, ktorá bude vlastníkom celého projektu (aj keď zrejme ponúkne vstup zahraničným záujemcom) od ústia na ruskom pobreží až po hub-rozvádzacie miesto na turecko – gréckej hranici. Aby si Gazprom poistil vplyv na tureckom trhu aj v prípade možných problémov s projektom Turkish Stream, kúpil miestnu firmu Akfel Gaz, čo je najväčší importér a veľkopredajcu plynu na liberalizovanom trhu v Turecku Akfel Gaz. Aby bolo jasné, ide o spoločnosť s 30ročnou licenciou, ktorá má na tureckom plynovom trhu najväčší, 37,5% podiel zo štyroch spoločností, ktoré podobnú licenciu vlastnia. Tým pádom získal Gazprom kontrolu nad prepravou plynu z Turecka do ďalších regiónov Európy, keďže Turecko sa obísť nedá.

Prvá reakcia z USA prišla veľmi neskoro, až vo februári a bola viac menej neutrálna. Bývalý veľvyslanec, poradca a vyslanec pre energiu dvoch prezidentov Richard Morningstar hovoril o tom, že je to vec Turecka a pokiaľ sa bude hrať podľa trhových pravidiel a prípadne bude hub slúžiť len na transport, nie je žiadny dôvod na paniku

Avšak už o pár týždňov sa začala zvyšovať frekvencia výskytu Turecka v negatívnych súvislostiach, kde napr. New York Times komentár spomína, že “samostatné” konanie Turecka sa stáva hrozbou pre NATO, plány Únie a USA.

Zrejme dochádzalo aj k zákulisným manévrom, ktoré viedli k spomaleniu projektu Turkish Stream  a dnes sa namiesto konca roka 2016 hovorí prinajmenšom o roku 2017, pričom oficiálnym dôvodom je posudzovanie environmentálnych rizík. Ako sa vyjadril diplomatický zdroj, Európska Únia si dnes už uvedomuje, že Rusko je definitívne stratené a preto hľadá spojencov na juhu, resp. na východe, kde Turecko je absolútna priorita. Európa musí urobiť všetko pre to, aby Rusko nezískalo v Turecku vplyv a naopak, Turecko musí byť v plnej miere orientované na západné ekonomické a vojenské štruktúry

Turecko si je vedomé svojej ceny a zrejme chce vyťažiť z tohto geopolitického konfliktu maximum pre seba. Od Ruska požaduje ešte väčšiu zľavu na plynu ako 10,25%, ktoré dostalo vo februári a zároveň bola s veľkou pompou zahájená výstavba plynovodu TANAP , na ktorej bude podľa všetkého Európska Únia finančne participovať. TANAP je projekt na dopravu plynu z Azerbajdžanu do Turecka a ďalej na európsky trh. Keďže zároveň so začiatkom projektu TANAP bol oznámený aj projekt Európskej Únie Southern Gaz Corrider, kde TANAP je kľúčovou súčasťou s plánovanou neuveriteľnou sumou 45miliárd EUR, je účasť Únie prakticky istá. O tomto projekte sme písali už tiež , kde sme konštatovali, že ide o geopolitický projekt. V žiadnom prípade to totiž nedáva zmysel po ekonomickej stránke.

A do toho prišla pred pár dňami bodka. Vyjadrenie amerického osobitného vyslanca a koordinátora pre energetické zahraničné záležitosti Amosa Hochsteina, že Turecko MUSÍ od projektu odstúpiť. Hovorí, že Rusko používa plyn ako zbraň, vyjadruje sa, ako keby Európa odoberala plyn výlučne z Ruska, hovorí, že Turecko nesmie byť závislé apod. Nakoniec prečítajte si to sami

Aký je záver? Po Ukrajine sa ďalším ohniskom stretu stáva Turecko. Ak sa nepodarí Amerike zastaviť výstavbu Turkish Stream, Rusko získa v Turecku veľmi silné ekonomické postavenie, a zároveň bude aj pripravené participovať aj na integrácii Turecka do nezápadných štruktúr. Toto Amerika nikdy nedopustí.

Ak si prejdeme stále hlasnejšie výzvy zo Západu na to, aby Turecko “niečo spravilo”, dostane sa do podobnej situácie ako Ukrajina, keď od nej bude chcieť Západ jednoznačné rozhodnutie. Ovšem Turecko nie je Ukrajina. Je to krajina kde prezident Erdogan vládne ako diktátor a má plne pod kontrolou všetky zložky štátnej moci. Turecko má najsilnejšiu pozemnú armádu v v NATO hneď po USA, je extrémne nacionalistické a tlačiť Turkov do kúta nebude znamenať rozpad krajiny, začiatok farebnej revolúciu, či občiansku vojnu. Jednoducho zmení stranu, z nášho “priateľa” sa stane “nepriateľ” a my s tým nespravíme nič. Vôbec nič. Nemusíme spomínať, že to by bola skutočná geopolitická katastrofa.

Takže východisko pre Západ zrejme bude len jediné – urobiť obchod. Turecko si stanoví podmienky a Európa, resp. USA ich budú musieť prijať. Aké tie podmienky budú, zatiaľ nie je jasné, ale dá sa očakávať, že Turecko nebude chcieť málo. Jeho cena je vysoká, ale stále primeraná.

Zdroj: