Babij Jar – memento, ktoré sa napĺňa s desivou podobnosťou

babij jar

(MZC) Presne pred 73 rokmi 29.9.1941 zazneli prvé výstrely v rokline Babij Jar, kde nacistické vojská spoločne s kolaborantami z radov ukrajinských nacionalistov, predchodcov dnešných Ajdarovcov či Pravosekov, začali masovú popravu. Popravy pokračovali do 11.10.1941, až kým nevyschol zdanlivo nekonečný prúd Židov, Karaimov (tatárski vyznavači judaizmu), sovietskych zajatcov, miestnych občanov, Cigánov. Ich počet nevieme, odhaduje sa 100-150 tisíc ľudí.

Keď 22.júna nemecké vojská zahájili operáciu Barbarossa, nikto netušil, že začína doteraz najdesivejšia apokalypsa ľudských dejín. Po obsadení Kyjeva 24.9.1941 nacisti zhromaždili väčšinu židovského obyvateľstva, ktoré tu žilo v počte okolo 170tisíc a 29.9. im vydali posledný rozkaz presunúť sa na okraj mesta k rokline, kde začala poprava.

Netreba opisovať drámu, ktorá sa tu odohrala, väčšina z nás meno Babij Jar už počula. Čo však treba pripomenúť je nočná mora, ktorá povstala na Ukrajine opäť. Sú to vojská neonacistov, ktorí bez prekážok, dokonca s podporou západných krajín, ktoré celé desiatky rokov odsudzovali zločiny nacizmu, vraždia opäť. Tak ako ich dedovia, ktorí pomáhali fašistom strieľať nevinných Židov, spoluobyvateľov a sovietskych vojakov, ich potomkovia strieľajú opäť. Opäť sa územie Ukrajiny pokrýva masovými hrobmi, ktorých obsah prekonáva aj tie najčernejšie predstavy. Hlavy bez tiel, vybraté vnútorné orgány, znásilnené tehotné ženy, stopy po mučení a zohavené telá.

Opäť je na Ukrajine legálne hlásať neonacizmus, opäť sú hrdinami ľudia, ktorí pochodujú  fakľovými sprievodmi, bez problémov je možné velebiť znaky a insígnie tých, ktorí zámerom bola rasová čistota a vyhubenie aj poslednej známky Slovanstva na zemeguli.

Protestujem. Protestujem proti podpore tohto zverstva, proti zahraničnej politike Slovenska, Európskej Únie a NATO, ktoré vypustilo besov, zdanlivo už dávno pochovaných. Nielenže sme ich vypustili, my sme ich aj zlegalizovali, podporili a vyzbrojili. Denne prúdia na Ukrajinu milióny EUR aj z našich daní. Nejdú len na podporu biednych obyvateľov v mestách a dedinách Ukrajiny. Značná časť nakoniec skončí v rukách ľudí, ktorá už stratili všetku ľudskosť pri podrezávaní nevinných obetí a vytváraní ďalších masových hrobov.

Tak ako Emile Zola aj ja kričím J’accuse! Pretože to, čoho sa dopúšťame podporou týchto zločinov je aj naša vina.

Žalujem – našich warmongerov, ľudí, ktorí štvú proti Rusku do vojny za každú cenu.

Žalujem –  tzv. osobnosti, ktoré zatvárajú oči pred zverstvami.

Žalujem – každého, kto obhajuje sankcie v mene geopolitických cieľov Ameriky.

Je to naša vina, žalujem – nás.