Európu čaká konkurenčný boj o plyn

Norsko

Podľa prognóz spotreba plynu v Európe nebude klesať, ale bude mať mierne stúpajúcu tendenciu. Najväčší dodávatelia sú Nórsko a Rusko s relatívne vyrovnaným podielom so stále sa zvyšujúcim vplyvom dovozu skvapalneného plynu (LNG). Celosvetová ekonomika zatiaľ nejaví príznaky prudkého rastu, naopak dynamika rastu má klesajúcu tendenciu. To spôsobuje pokles dopytu a následne aj ceny, ktorá zabraňuje spoločnostiam investovať do prieskumu a otvárať menšie, ťažko prístupné ložiská.

Nórsko však svoj vrchol ťažby už  má za sebou a je predpoklad, že do roku 2025 jeho podiel na trhu v Európe výrazne klesne

Norsko

To bude mať za následok, že Európa bude musieť hľadať alternatívy. Nestabilita Blízkeho východu stále bráni riešiť dovoz klasickým potrubím z Iránu alebo Kataru, dovoz plynu zo Strednej Ázie naráža na konkurenčný boj o zdroje s Čínou, ktorá má snahu kontrahovať maximum dostupných zdrojov v relatívne blízkom okolí. Objavy izraelského zemného plynu v Stredozemnom mori v Levantínskom bazéne o veľkosti cca 500miliárd a egyptského o veľkosti cca 850miliárd metrov kubických síce umožňujú plánovať diverzifikáciu, ale treba rátať aj so zvyšujúcou sa spotrebou celého regiónu a s plánmi týchto dvoch krajín na čo najlepšie zužitkovanie svojich zásob.

Najreálnejšie vyzerajú dve alternatívy, kvôli bezpečnosti rozvíjané súčasne.

  1. Rozšírenie podmienok na dovoz LNG do Európy
  2. Rozšírenie kapacitu dovozu ruského plynu

Politické preferencie v dnešnej dobe neprajú ruskému plynu, ale pokiaľ nebude vo vedení Únie ideológ, ruskej alternatíve sa skrátka nevyhneme. Kompletná náhrada ruského plynu je zjavne neekonomická. Na dodávku LNG nemáme v Európe zatiaľ kapacity a treba jasne povedať, že nákladovo je kvapalný plyn podstatne vyššie ako plyn dopravovaný potrubím.

Podľa Kimball Chena, predsedu  Energy Transportation Group je nákladová cena amerického plynu po doprave a opätovnom splynovaní v Európe cca 7 dolárov za MMBtu (= cca 200 dolárov za 1000 metrov kubických). Táto cena sa skladá z ťažby v cene 1dolár za MMBtu, dopravy do skvapalňovacieho závodu za 1dolár, skvapalnenie v cene 2,5-3,5 dolára, dopravy v cene okolo dolára a spätnej plynofikácie rovnako v cene dolár za MMBtu.

Lenže nákladová cena plynu dopravovaného potrubím je podstatne nižšia. Gazprom na nasledujúce roky ráta s cenou plynu u koncového odberateľa okolo 200 dolárov za 1000 metrov kubických pri zachovaní ziskovosti. Ak pritom vezmeme do úvahy, že väčšinu infraštruktúry má už Rusko pripravenú, najdôležitejšou investičnou položkou je náklad na postavenie dvojice potrubí pre Nord Stream 2 vo výške cca 10 miliárd EUR .

Pre vybudovanie infraštruktúry LNG v Európe, bude treba niekoľko terminálov na príjem LNG v cene podobnej ako bola cena terminálu v Świnoujście, o ktorom sme už referovali. Poľský terminál stál pritom okolo jednej miliardy EUR. Cena 200 dolárov, s ktorou zrejme Gazprom ráta pre nasledujúce roky, bude pri LNG na spotovom trhu väčšinou podstatne vyššia, ak chce byť plynový biznis v čiernych číslach. A ako sme pri termináli Świnoujście ukázali pri take-or-pay zmluvách až dramaticky vyššia, čo spolu s réžiou terminálov výrazne komplikuje ekonomickú prevádzku zariadení. Na to už koniec-koncov narazili v litevskej Klajpede pri zúfalom hľadaní, ako vyviesť plávajúci LNG terminál z červených čísiel. Len pre ilustráciu, nákladová cena 200 dolárov sa týka hlavne severovýchodu USA a kanadských závodov na východe, kde klimatické podmienky umožňujú lacnejšiu výrobu a transport cez Atlantik je lacnejší ako napr. transport LNG z Kataru. Plyn z iných končín sveta môže potom dosahovať cenu až 14 dolárov MMBtu ako sa odhaduje v prípade austrálskej produkcie.

Pri zohľadnení všetkých úvah, je z hľadiska dlhodobej potreby Európy nevyhnutné zintenzívniť komunikáciu s ruským Gazpromom a postaviť ešte jeden plynovod, ktorý umožní nahradiť nórsky výpadok. Aby Rusi nemali monopol, ktorý nepriaznivo vplýva na cenovú hladinu ponúkanej produkcie, je nutné vytvoriť aj alternatívu na báze LNG. Na rozdiel od dopravy plynu potrubím, ktorú môžete kedykoľvek zastaviť a nechať plyn v zemi, je výroba LNG kontinuálnym procesom, ktorý musí bežať nepretržite, takže v čase prebytku plynu musia spoločnosti predať plyn aj hlboko pod cenu.

Zablokovať dodávky z Ruska kvôli “demokraticky motivovanému rozhodnutiu” a ponechať ich len na doterajšej transportnej infraštruktúre bez ďalších investícií, znamená do budúcna ohroziť energetickú bezpečnosť celého kontinentu. LNG sa vyznačuje nestabilnými dodávkami, premenlivou cenou a v konečnom dôsledku ide o strategické rozhodnutie. Ten kto ovláda dopravné trasy, v princípe rozhoduje aj o bytí a nebytí ekonomiky, ktorá tieto trasy používa. Vytlačenie Ruska z európskeho trhu by samozrejme zmysel malo – pre USA, ktoré tieto trasy ešte stále ovláda.

Hoci sme už viackát deklarovali, že Európa je prakticky len kolóniou USA v politickej oblasti, chýba ešte deklaratívne potvrdenie aj v ekonomickej. To bude úloha zmluvy TTIP  a ak bude americký nátlak úspešný, aj znižovania podielu ruského surovinového importu do Európy, ktorý bude nahradený za vyšších nákladov americkým.

Zdroje:

 

3 komentáre

Pridaj komentár