Čo je to politika?

Väčšinou sa používa definícia v zmysle Wikipédie

Politika (z neskorolat. politice < gr. slova politiké – umenie správy štátu < gr. pólis – mesto (-ský štát), občianstvo) je proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. V užšom slova zmysle sa pojem politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.

Výsledkom takto popísanej politiky by mal byť „dobre spravovaný štát“. Bohužiaľ, ide o idealistický názor, lepšie povedané o názor, ktorý je médiami a „osobnosťami“ vehementne pretláčaný medzi masy voličov. Dôvodom je, aby politika vyzerala ako niečo ušľachtilé a aby politik bol vnímaný ako občan s určitými vlastnosťami, ktoré ho vyvyšujú nad svoje okolie. V zastupiteľskej demokracii má byť politik reprezentantom voličov, takže musí pre svoju voličskú kategóriu akýmsi stelesnením požadovaných vlastností.

Samozrejme, je to blbosť, politika je obyčajný biznis. V biznise ide o zisk a inak to nie je ani v politike – len s určitými špecifikami. Učíme sa, že tzv. zastupiteľská demokracia v organizácii zvanej štát umožňuje obyčajnému voličovi sprostredkovať svoje ciele cez voľbu poslancov v parlamente. Na to organizácia musí mať prostriedky, ktoré sú násilím pod hrozbou pokút a drakonických trestov vymáhané pri každej peňažnej transakcii. Dostať sa na vrchol politického potravinového reťazca znamená dostať sa k prakticky neobmedzenému prilevu zdrojov, ktoré sa v nejakej miere zužitkujú v osobný prospech politika. Cieľom nemusí byť len materiálne obohatenie, prostriedky štátu môžu slúžiť aj na iné motivácie. Napríklad cieľom môže byť absolútna moc, alebo iba obyčajná sláva a popularita.

Popis uvedeného fakticky zodpovedá popisu činnosti mafiánskej organizácie. Politici sú potom združeniami osôb, ktoré sa snažia dostať k moci a k právu rozhodovať o zdrojoch mafie. Zastupiteľská demokracia potom nie je „vládou ľudu,“ ale dobre namazaný výpalnícky stroj, ktorý nemilosrdne zomelie každý odpor. Vo voľbách potom nevolíme dobro a zlo, ale iba mieru obmedzení osobnej slobody a výšku výpalného.

Skúsme to aplikovať na miestnu politiku. Odmyslime si povinné frázy o zlých a slušných politikoch, o „korupčnej vláde“, či o „vláde zmeny“. Vždy si musíte predstaviť, ako vás zasiahla vláda tej alebo onej strany. S prekvapením potom zistíte, že mediálne skratky sú často v protiklade osobných skúseností. Ak vláda nejakej skupiny obmedzuje osobné slobody, darmo bude mať v médiách ružový náter, bude zasahovať oveľa bolestivejšie naše každodenné životy. Naopak, ak politici, ktorých médiá očierňujú, umožňujú slobodnejšie rozhodovanie v bežnom živote, potom sú z hľadiska optiky menšieho zla lepšou voľbou.