Čo môže očakávať Turecko?

Teroristický útok tureckej armády na ruské lietadlo bude musieť byť po zásluhe ocenený. Zvlášť, ak sa turecký prezident zasekol a namiesto pokorného uznania viny, odpísania všetkých svojich plánov na juhu, sa rozhodol pre konfrontáciu. To môže viesť k jeho pádu a v krajnom prípade k rozpadu Turecka.

Rusko má zviazané ruky tým, že v Turecku momentálne dovolenkujú tisícky ľudí. Noví turisti už síce neprichádzajú, ale čaká sa na dokončenie turnusov. Čas strávený čakaním, ruská strana využije na dokonale naplánovanie ďalších krokov a na posilnenie obrany v Sýrii.

Kroky, ktoré bude Rusko vykonávať budú systematické a budú znamenať tak tvrdú odvetu, aby slúžila ako výstraha pre kohokoľvek na svete, že útok na Rusko sa proste nevyplatí.  Do vojenskej konfrontácie samozrejme nemá záujem ísť ani jedna krajina, Rusi zaútočia na Turecko ekonomicky. Hoci budú mať obrovské straty aj oni (len v energetickom priemysle sú rozpracované projekty za desiatky miliárd dolárov) v mene princípu odvety vlastné projekty odpíšu.

Zastavenie turizmu zo strany Ruska bude zaznamenať stále sa zvyšujúcu stratu tureckej ekonomiky, ktorú pocíti hlavne s príchodom letnej sezóny. Už teraz sa obmedzujú ekonomické vzťahy a projekty, v Krasnodare boli zatknutí biznismeni, ktorí nemali obchodné, ale iba turistické víza (aj keď oni sami sa bránili, že im to vyplnili úradníci pri žiadosti o vízum). Turecké kamióny čelia zhoršeniu priepustnosti na ruských hraniciach, kde každý náklad prechádza dôkladnej kontrolou. Postupne sa budú zastavovať všetky ruské projekty v Turecku a zastaví sa činnosť a financovanie tureckých v Rusku

Samotné špičky vlády Turecka na čele s Erdoganovou rodinou sa ocitajú pod krutou paľbou nielen ruských, ale aj svetových médií a odhaľuje sa všetko maslo na hlave. Obchod s ropou z území teroristov, ale aj obchod s pamiatkami a obchod s drogami. Vyťahuje a bude sa vyťahovať špina, ktorú majú tureckí predstavitelia za prstami, v mainstreame sa „náhle“ dozvieme ako to bolo s plánovaním rozvratu Sýrie, chemickým útokom v Damašku, prepojenia na ďalšie teroristické útoky vo svete alebo sa  možno objavia aj stopy na Ukrajinu a vyhodenie stĺpov elektrického vedenia na Krym…

Rusko zaujme jednoznačný postoj vo vzťahu ku sebaurčeniu Kurdov, čo bude znamenať ťažký úder tureckej doktríne, že Kurdi nesmú získať samostatnosť nikde. Čiže nielen v Turecku, ale ani v Sýrii, Iraku a Iráne. Keďže sa turecký prezident už predtým vyhrážal, že zakročí silou pri akomkoľvek pokuse riešiť túto otázku, Rusko bude musieť byť pripravené nielen na politický súboj, ale aj vojenský. V súčasnosti sa spustením systémom PVO S-300 a S-400 nad Sýriou vytvára ruská bezletová zóna, čo znamená, že turecké letectvo nebude schopné podporovať pozemné operácie zo vzduchu a naopak, akákoľvek turecká akcia sa ocitne pod koncentrovanou, ničím nerušenou paľbou ruských síl.

Druhým pokorením Erdogana je úder jeho myšlienke akejsi obnovy Osmanskej ríše na báze spolupráce turkických a islamských národov. Nielen vzdušné, ale aj pozemné uzavretie hranice v Sýrii bude znamenať faktickú blokádu Turecka a znemožní to podporovať proturecké skupiny, ktoré sa tým pádom ocitnú bez serióznej logistickej podpory. Veľkoturecký nacionalizmus, ktorého je Erdogan predstaviteľom, tak dostane ťažký úder.

Pre Erdogana to bude znamenať veľkú výzvu. Na jednej strane sa ocitne pod obrovským politickým, ekonomickým, ale aj vojenským tlakom, na druhej strane ovláda masmédiá a v situácii, keď je „ohrozené“ Turecko, živý turecký nacionalizmus naopak zosilnie, čo dá Erdoganovi akýsi druh mandátu na prežitie. V každom prípade, ak bude naďalej tlačiť Turecko do konfrontácie a nebude schopný nijako zlomiť ruský tlak na potrestanie jeho režimu, ocitne sa v pozícii chorého jedinca v stáde. Jeho bezmocnosť budú chcieť využiť všetci protivníci a konkurenti

Bude závisieť od sily a politických schopností protivníkov v armáde a v jeho strane, od schopnosti mobilizácie Kurdov apod. Avšak čo sa týka veľkej politiky, západ dáva od neho ruky preč, stáva sa neželanou osobou a tak aj jeho prípadné prežitie vo funkcii bude zrejme Pyrrhovým víťazstvom. Ostane najväčším kohútom na opustenom smetisku.

Ak však politické tlaky neustojí a krajina sa ocitne v ohni nacionalisticky ladeného turecko-kurdského konfliktu, krajinu bude očakávať rovnaký osud, aký prichystal Erdogan Sýrii – chaos, rozvrat a nakoniec rozpad.