Humor: Život v austrálskej armáde
List od nováčika z Eromangy rodičom. (Pre tých, ktorí nevedia, kde to je: Eromanga je malá usadlosť západne od Quilpie v juhovýchodnom Queenslande.)
Milá mama, milý otec,
mám sa fajn a dúfam že aj vy. Povedzte mojim bratom Dougovi a Phillovi, že je to lepšie ako makať na farme – povedzte im, nech sa zapíšu čo najskôr, než to tu zrušia!
Na začiatku to bolo ťažšie, pretože nemusím ráno vstávať o šiestej! Ale teraz už spím trochu lepšie, pretože jediné, čo musim urobiť pred raňajkami, je ustlať si posteľ, vyleštiť topánky a vyčistiť uniformu.
Žiadne prekliate dojenie kráv, nosenie krmiva, kŕmenie teliat … nič!
Musim sa sprchovať, ale nie je to také zlé, je tu plno teplej vody a dokonca svetlo, takže človek vidí, čo robí.
Na raňajky dostaneme ovsenú kašu, vajíčka a ovocie, ale nemajú tu klokanie steaky ani guláš z koaly, čo robí mama. A nekŕmia nás do obeda, takže do tej doby sú chlapci úplne hotoví, pretože medzitým máme pochodovanie – bože, veď to je prechádzka ako doma, keď chodíme k veternej elektrárni na zadnej pastvine!
Pri čítaní nasledujúceho asi bračekovia prasknú od smiechu – dostávam medaily za streľbu, a pritom neviem prečo. Terč je veľký ako zadok klokana, nehýbe sa a nestrieľa po tebe ako Johnsonovci, keď náš býk dostal ich kravu vlani pred výstavou! Len sa uvelebíš a trafíš cieľ – aké jednoduché! A ani nemusíš plniť vlastné náboje, dostaneš ich veľa v škatuľkách, ani sa nemusíš opierať o korbu nákladiaku ako my, keď z neho strieľame klokany!
Niekedy ale človek musí zápasiť s chlapcami, ale musí byť opatrný, pretože sa im ľahko lámu kosti. To nie je ako keď bojujeme s Dougom, Phillom, Jackom a Stevom. A vyzerá to, že aj v boxe som O.K. a zdá sa, že nemám v čate premožiteľa. Ale porážka byť mohla, od jedného týpka z pluku, má dva metre a 120 kíl a ja len meter sedemdesiat a 60 kíl, ale bitka to bola dobrá, nakoniec ma chlapci museli od neho odtiahnuť.
Takže na armádu si rozhodne sťažovať nemôžem, povedzte bratom, nech sa nezdržujú a dajú sa na to skôr, než sa o tom, aké je to tu perfektné, dozvedia iní,
Vaša milujúca dcéra
Sheila
Pekné čítanie. Trošku mi to evokuje moju krajinu. Všetci chlapi, čo zostali na Slivensku, chcú byť zamestnaní v armáde, u hasičov, alebo ako bachari. Inú budúcnosť tu nevidia. Keďže jeden produktívny človek tu živí takmer už dvoch neproduktívnych, je najvyšší čas na zamyslenie na túto tému.
Málokto si uvedomuje, že bezpečnosť nie je samozrejmosťou a aj jej udržiavanie niečo stojí… v nepriaznivých bezpečnostných podmienkach by nebola schopná fungovať ani tá „produktívna vrstva“.
Iná vec je, že to tu nefunguje tak ako by mohlo a ako očakáva daňový poplatník. S tým súhlasím a preto sa treba počas volieb rozhodovať tak, aby sa to tu zmenilo.