Hvorecký kontra Banášová – tragikomédia či fraška ?
Michala Hvoreckého som naživo nikdy nevidel. Nie je veľa miest, kde sa môže povedané českým politickým dialektom člen „lumpenkavárny“ stretnúť zo zástupcom „hospody“.
Jedno s takých miest kde sa dve protichodné vnímania sveta mohli stretnúť na rovnakých zemepisných súradniciach bol Pochod za slušný život októbri roku 2012. Išlo o pochod na podporu občianskych práv asociálnymi spoluobčanmi terorizovaného Oskara Dobrovodského.
Michal Hvorecký vtedy vydal vyhlásenie, po prečítaní ktorého som si povedal, že autor nevie kde je sever a mýli si pojmy s dojmami. Každý máme právo na svoj názor, predchádzajúca veta bol čisto môj osobný pocit.
Záver vyhlásenia Michala Hvoreckého bol bojovný:
„Ale ak v sobotu 13. októbra 2012 budú spolu s vami pochodovať od Hlavnej stanice neonacisti, ak budú chcieť ovládnuť aj moje mesto a moju krajinu, a zatiaľ tomu všeličo nasvedčuje, budem jedným z tých, ktorí sa postavia do živej ľudskej reťaze, do nenásilnej blokády, aby ste sa k Bratislavskému Hradu nedostali.“
A v sobotu 13. októbra 2012 Michala Hvoreckého v blokáde nebolo. Veľkohubé vyhlásenia predtým a keď prišlo na vec „skutek – utek“. Cca 35 (max. 50) aktivistov čo prišli, nedokázali ani pokryť celú šírku ulice a boli tam ako ten Jakešov „kúl v plote“. A navyše bez Michala Hvoreckého. A podľa médií tam neonacisti boli…
A teraz aktuálnej téme, pár citácií z jeho najnovšieho článku s postrehmi, ktoré sa iste pánovi Hvoreckému páčiť nebudú.
„Podľa Adely Banášovej žijeme v diktatúre, ktorá síce nezatvára ľudí, ale vytvára takú demagógiu medzi nami, že nemáme ani slobodu povedať svoj názor. Asi pre neuveriteľne obmedzujúcu demagógiu to známa moderátorka niekoľkokrát verejne zopakovala v najčítanejších médiách. Adela má zmysel pre humor, ale tu sa už končí fun.“
Nebol by to platný člen bratislavskej intelektuálnej kaviarne, aby aspoň jedno anglické slovo v článku nemal 😀
„Mladá žena, ktorá dosiahla veľký úspech a mimoriadne zbohatla na tom, že nadštandardne veľa rozprávala v súkromných aj verejnoprávnych médiách, by mohla slová o slobode prejavu voliť oveľa opatrnejšie.“
Nestačilo by napísať, že by sa mala vyjadrovať politicky korektne? Najlepšie na predpísanom tlačive.
„Dosiahla veľký úspech a mimoriadne zbohatla,“
Táto snaha podprahovo vzbudiť závisť…trošku trápne, ale neprekvapuje ma to…
„Zvlášť, keď vyrastala vo Východnom Berlíne, kde jej otec s vysokou pravdepodobnosťou pracoval pre komunistickú tajnú službu .Adela, samozrejme, nemôže za to, čo páchal jej otec, ale z nepochopiteľného dôvodu sa naňho túži čoraz väčšmi podobať.“
Tak toto asi viac vypovedá o autorovi, než o Adele…a čo robil jej dedo, pradedo, prapradedo, škoda že aj o tom tam niet zmienky 😀
„Adela sa oháňa Voltairom“
Pointa je ďalej v tom, že citát ktorý Adéla použila údajne nepovedal samotný Voltaire ale istý popierač holokaustu a pedofil. Nie som odborník na Voltaira, ani na popieračov holocaustu a už vôbec nie na pedofilov. Som si v tejto súvislosti spomenul na Grand restaurant pana Septima, keď tam de Funesovi vykladali, prečo má spolupracovať s tou tajnou službou a nie s inou, pretože jej agent sa pomočiaval ešte ako adolescent. Teraz ale nie som si istý, či to nebolo skôr vo filme s Pierre Richardom Veľký blondýn s černou botou. Je to už dávno , čo som tie filmy videl.
„Adela sa ocitla v zlomovom okamihu svojho života aj kariéry. Úspechu aj konzumu sa vrchovato nasýtila, jazykom kultového českého filmu, „navečerala“. Zistila “ dobré ráno! „, že peniaze nie sú všetko a hľadá niečo nové. Zatiaľ však našla iba triviálne či klamlivé a okamžite sa nekriticky nadchla.“
Nuž nie každý je bohom obdarený veľkosťou ducha lajtnanta Duba alebo Michala Hvoreckého. Holt musíme s tým žiť…a musí sa s tým zmieriť aj naša intelektuálna elita… A prečo zlomový okamžik? Že by osud moderátorky Kormúthovej ju čakal?
„Adela má na Slovensku –z veľkej časti právom, lebo si to odmakala – obrovskú popularitu a mediálnu moc. No narába s ňou čoraz nezodpovednejšie a vydala sa na najhoršiu cestu. Vážne jej hrozí, že sa stane nielen dcérou, ale klonom svojho otca.“
Holt gény pán spisovateľ, a genetika je veda 😀
banášovú nemám nejako v láske (už sa pomaly bojím otvoriť chladničku, či náhodou nie je aj tam), má poriadne „podrezanú“ hubu a vie rýchlo a vtipne reagovať na „nahrávky“. často reaguje tak rýchlo, že že pri tom nestíha premýšľať (čo má asi po otcovi, ktorý tiež často vyslovene tliacha). to by mi až tak nevadilo. Čo mi na nej naozaj vadí, že ona si o sebe myslí, že hovorí vždy k veci a aj všetkému rozumie.
hvorecký, to je kapitola sama o sebe a jeho výplody (teraz nemám na mysli knihy, ktoré zatiaľ úspešne ignorujem, ale jeho „postrehy“, blogy a články) sú plné netolerancie s presadzovania svojho videnia sveta. týka sa to všetkého, na čo sa dá nalepiť slovo kresťanský bez ohľadu, či je to naozaj tak alebo nie.
pravdu však badela má v tom, že každý by mal mať nárok na názor, hoci niekedy hlúpy a nemal by byť zaň šikanovaný. článok Slovenský IT manažér sa zastal tradičnej rodiny, vyhodili ho z práce, si ľahko vygúglite. zábavné je, že teraz sa táto liberálna politika tolerancie obracia proti nej. takže výrok „vládne ten, proti ktorému nesmieš nič povedať“ sa javí primerane pravdivý bez ohľadu na to, kto ho povedal. btw. voltaire sa tiež občas triafal mimo misu