List zúfalej matky: Mám doma piataka…

…no hoci  školu miluje a chodí do nej rád, známky v žiackej knižke tomu  nenasvedčujú.

Viem, že rodičia  vždy vidia svoje deti ináč,  ako učitelia. Samozrejme si o nich myslia ( myslíme), že vlastné deti sú chytré, múdre, rozumné, krásne a to učitelia sú blbí, nespravodliví a vôbec tomu nerozumejú, nevedia učiť a  dávajú im just zlé známky…

Samozrejme, že aj to moje dieťa je najchytrejšie na svete… len je trochu pomalšie ako ostatní spolužiaci. Napríklad v takej matematike. Neraz sa mi stalo, že sedel hodinu nad domácou úlohou a dumal…dumal…dumal. Tupo do toho hľadel akoby bolo zadanie v čínštine. Samozrejme nepriznal, že vôbec nevie o čom je reč.  Dokonca som si všimla, že keďže sa hanbí priznať, že vôbec nerozumie učivu, radšej mi zatají, že nejakú domácu úlohu dostali. A pritom obvykle  stačí sadnúť si k nemu, vysvetliť mu zadanie a preložiť mu ho do jeho reči – a zrazu to aj on pochopí. Rovnako to je, keď mi domov prinesie ukázať spackanú písomku. Keď sa ho opýtam, čo robil na vyučovaní, či sa zabával a nedával pozor, tvrdí mi , že počúval, ale nepochopil.  Keď sa rozprávam s rodičmi rovesníkov, zisťujem, že to ale nie je problém len toho môjho teliatka.

Ja chápem, že žiadna učiteľka sa nemôže venovať každému žiakovi jednotlivo, vysvetľovať,  predsa len ich má v triede tridsať.  A každý je iný. Jednému ide lepšie matematika, druhému gramatika, tretí si ľahko zapamätá prírodovedu, štvrtý pekne kresli a piaty rýchlejšie behá. Tých, ktorým ide všetko super je len zopár.  Ale  vysvedčenie dostávajú zo všetkých predmetov všetci rovnako. Ak má dieťa naozaj veľké, patologické  problémy s učením, tak sa to rieši individuálne. Čo však s deťmi, ktoré sú obyčajné, priemerné, bez porúch učenia, len občas čosi nepochopia, len občas nestíhajú  tempu rýchlejších spolužiakov, len občas v škole nedávajú pozor na hodine?  Prednedávnom som zistila, že môj syn takto nepochopil banálnu vec z matematiky z učiva  prvej triedy. Vie vypočítať príklad, ale nechápe prečo to tak je. Odvtedy hodne pokročili s učivom, ktoré na to nadväzuje a táto dlaždička z mozaiky mu tam chýba. Teda chýbala by, keby sme na to neprišli.

Jasné, doučovanie by určite vyriešilo mnohé nedostatky. Ale… Je to riešenie?  Má doučovateľ suplovať učiteľov? Nemali by žiaci pochopiť učivo už v škole? Nie je doučovanie na úkor ich  voľného času?  A v neposlednom rade, môžu si rodičia dovoliť platiť ešte aj doučovanie, nedajbože z viacerých predmetov? Naozaj neexistuje nejaký systém, metóda, softvér  ktorý by bral do úvahy to, že niekto je chytrejší ? rýchlejší, niekto pomalší? Že niekomu ide lepšie toto a inému tamto?

Neviem ako funguje školstvo v zahraničí. Vôbec netuším, ktorá krajina ho má najpremakanejšie, najbližšie k deťom.   Na webe občas kolujú rôzne videa o modernom školstve pomocou najnovších digitálnych  technológií, ale aj metódy na naučenie počtov, násobilky napríklad z dedinskej školy niekde v Peru.

Ja osobne neznášam to, že deti dnes non stop držia v rukách mobily, tablety, čumákujú  do počítačov. Som stará škola. No tiež musím uznať, že pokrok nezastavím a gro vedomostí majú dnes  deti práve z vhodne zvolených hier.  Kým so školskou angličtinou sa trápime, anglické slovíčka, ktoré sa používajú v PC hrách deti sypú z rukáva s úplnou samozrejmosťou v bežnej komunikácii. Hraním vhodne zvolených strategických hier sa veľa naučia aj o histórii, zemepise, fyzike, biológii a podobne. A ani si neuvedomujú, že sa vlastne vzdelávajú. Občas na mňa syn vyrukuje s takou vedomosťou, až som sama zaskočená a keď sa ho opýtam odkiaľ to vie, vraj z tej, alebo onej hry.  Naozaj neexistuje nejaký moderný spôsob ako by sa deti mohli učiť  školskú látku a plniť si domáce úlohy,  no robiť nenásilnou formou bez stresov zo zlých známok a poznámok? Musí byť škola naozaj pre deti (a ich úbohých, starostlivých rodičov)  strašiakom? Veď už Komenský hovoril o „škole hrou“ – tak nemohla by to byť hra počítačová?