Nemecká katastrofa

Keď Róbert Fico sa pustil do otvoreného sporu s „Berlínom“ a následne s „Bruselom“ zdalo sa to od neho nečakane  odvážne.

Má však silného spojenca a tým je čas.

Migrácia (ilustračné foto: Wikimedia Gémes Sándor/SzomSzed CC BY-SA 3.0)

Odolajúc nátlakom zvonku i „5 kolóny“ zvnútra (naše tiežpravicové opozičné politické strany premiešané s mimovládkami a časť členskej základne, či skôr vedenia SMERu ) sa už môže len dívať, ako jeho protivníci ho už ani nemajú čas „riešiť“, keďže sú zahrabaní po krk vo vlastných problémoch.

Nemusí byť ďaleko čas,  kedy v Berlíne bude niekto iný ako Angela a pre zmenu to bude Róbert Fico, čo si bude na jar užívať  triumfu na dlhé roky politicky pochovanou slovenskou tiežpravicovou opozíciou.

Nejeden volič má pocit, že všetci od SaS (kde Sulík a Poliačik ako keby ani neboli v jednej strane, jeden „čihi, druhý hota“) cez Sieť alebo  krachujúce SDKU, či Most, ktorému vadí, že Róbert Fico chcel prijať len kresťanov, až po bezvýznamný, ale o to viac promigračný SKOK, že tí všetci (a nielen oni) ho proste zradili.

Že predstavitelia tých strán by na jeho úkor, s poníženým úklonom smerom k Bruselu, urobili čokoľvek, len aby nestratili priazeň tamojších pánov. Čo tam po voličovi, len keby tie voľby neboli tak zatratene blízko.

Pád poľskej  vlády, či pravdepodobne skôr definitívny odchod probruselskej premiérky Ewy Kopaczovej na smetisko politických dejín jasne ukázal, že téma islamizácie krajiny rezonuje nielen na Slovesnku.

Ako to vyzerá v krajine, ktorej vláda túto pre Európsku úniu bezprecedentnú krízu spustila? Ako to vyzerá v Nemecku?

Do Nemecka prišlo obrovské množstvo „pozvaných“. Očakávaný milión sa naplnil takmer za 3 mesiace a celkový „prírastok“ sa ukazuje na úrovni 1,8 milióna.

Ak by Róbert Fico súhlasil s mechanizmom povinného presídľovania, nebolo by to pri týchto počtoch médiami podsúvaných o stovkách, ale o desať tisícoch.  A možno by padla aj „stovka“ tisícov, ak by platilo pridelené 1,5 %.

V praxi by to znamenalo, že minimálne v najbližších mesiacoch ba i rokoch by akýkoľvek uvoľnený či nový bytový fond na Slovensku musel padnúť na oltár migrácie. Pre radového mladého Slováka by vlastné bývanie bolo zase o niečo nedostupnejšie.

Tento fakt sám o sebe by vedel radikalizovať slovenskú spoločnosť tak, že pre nejedného občana by bol aj na 100% protibruselský a protikvótový Marian Kotleba príliš „mäkký“.

Problém sa ale časom umocňuje na x-tú, pretože každý azylant si podľa doterajších skúseností k sebe povolá priemerne 4  až 8 ďalších migrantov v rámci scelovania rodín.  To znamená predpokladaný nárast nemeckého obyvateľstva o ďalších niekoľko miliónov.

Ale problémy sú už s tými súčasnými státisícami vyše milióna. Nemecký bytový fond proste nestačí a údajne už dochádza k rekviráciam bytov. Ešte bolestnejšie sú  urýchlené výpovede pre rodených Nemcov zo sociálnych bytov. Tí končia neraz až na ulici a uvoľnené byty sú prideľované migrantom.

Podrobnejšie sa súčasnej situácii okolo bytového fondu v Nemecku venuje Pravý prostor. Je to smutné čítanie