O oligarchoch, oligarchii a čo s ňou.
Stručne povedané, zatiaľ čo mnohí oligarchovia sú extrémne bohatí (alebo majú prístup k extrémnemu bohatstvu), nie všetci ľudia s extrémnym bohatstvom sú oligarchovia.
Termín oligarcha je určený tým, ktorí chcú riadiť politické procesy, využívajú politické nástroje a manipulujú politickým systémom tak, že menia všetky aspekty života občanov a to rafinovaným spôsobom – hackovaním demokratického rozhodovacieho politického procesu.
Obľúbenou pesničkou oligarchov, ktorá sa ozýva demokratickým systémom, je pesnička o vláde „odborníkov“ – technokratov, ktorí z nejakého ničím neurčeného dôvodu vraj vedia „čo robiť“.
Oligarchovia neznášajú plebs, ľudí ktorí sú rozptýlení v spoločnosti a dokážu vyvolať tlak na nevolenie „odborníkov“.
Oligarchovia majú radi ľudí, ktorým prostredníctvom kampaní, propagandy a manipulácie v mainstreamových médiach podhodia vlnu „oprávnenej nenávisti“ voči konkrétnej osobe alebo oblasti a dajú tak prietok „spravodlivým emóciám“ – hnevu.
Oligarchovia neznášajú chladnokrvný rozum a umiernenosť u ľudí. Nedokážu, to totiž prelomiť propagandou. Oligarchovia potrebuje „nahnevané masy“, pretože vedia, že nahnevané masy nemyslia a rýchlosť medzi zapálením emócii a ich zhasnútím je daná len 5 reportážami v hlavnej spravodajskej relácii komerčnej televízie, čím nakoniec dosiahnu apatiu, znechutenosť a odradenie voličov.
Oligarchovia radi podsúvajú rôzne zoznamy oligarchov, preto sa dookola opakujú tie isté mená oligarchov, aby sa o ďalších 90% oligarchov spoločnosť nedozvedela..
Obrana proti oligarchii nespočíva v revolúcii ani v násilnom zmene režimu ani v protestných hnutiach, či antisystémových politických formáciách. Jediný spôsob ako bojovať s oligarchiou je umenšovať akékoľvek privilégia garantované štátom, komukoľvek.
Urobte štát nočným vrátnikom, vezmite mu možnosť rozhodovať o vašich životoch od kolísky po hrob a zbavíte sa aj oligarchie..
To čo dnes potrebujeme, nie sú revolucionári voči oligarchii, ale lídri ktorí v momente prevzatia moci budú od prvej chvíle vedieť, čo robiť. Nepôjdu po podhodených kostiach, nedajú sa zmiasť volaním po krvi, ale chladnokrvne vykonajú nutné reformy, premyslene a cielenie umenšia priestor štátneho aparátu medzi občanom a štátom a vymažú privilégia, ktoré vytvárajú oligarchiu.