Oficiálne výsledky holandských volieb potvrdzujú jasné víťazstvo liberálov Marka Rutteho

Náš rýchly komentár k holandským voľbám po zverejnení exit pollov sa potvrdil v plnej miere. Hoci ešte pár týždňov pred voľbami to vyzeralo, že Geert Wilders môže voľby vyhrať a získať právo na zostavenie vlády, deň volieb písal iný príbeh. Článok sme po tom, čo sa stali známe prvé odhady výsledkov hlasovania nazvali: „HOLANDSKÝ PREMIÉR RUTTE VEĽKOLEPO PORAZIL WILDERSA„. A skutočne – z vyrovnanej drámy, kde sa mali Rutte a Wilders preťahovať o každý hlas, sa stal úplne jednoznačný priebeh, kde rozdiel medzi oboma rivalmi bol priepastný – celých dvanásť kresiel, keď sa odhadoval zisk hlavných konkurentov na 31 a 19 kresiel v parlamente.

Pri oficiálnych výsledkoch potom išlo len o to, aký bude rozdiel medzi Rutteho liberálnou Stranou za slobodu a demokraciu (VVD) na prvom mieste a Stranou za slobodu (PVV) Geerta Wildersa.

Po sčítaní 95 percent hlasov je výsledok a porážka Wildersa ešte jasnejšia.  VVD obsadí v 150-člennej dolnej komore parlamentu 33 kresiel a PVV len 20.

Stredopravicová strana premiéra Marka Rutteho je jasným víťazom stredajších parlamentných volieb v Holandsku a jej líder tak podľa očakávaní povedie rozhovory o vytvorení svojej tretej koaličnej vlády od roku 2010.

Na treťom mieste sú so zhodným počtom 19 mandátov dve strany – kresťanskí demokrati (CDA) a centristi z Demokratov 66 (D66). Nasledujú Socialistická strana (SP) a Zelená ľavica (GL – GreenLeft), ktoré by mali obsadiť po 14 kresiel.

Účasť na voľbách bola vysoká: podľa odhadov dosiahla 79 percent, v porovnaní so 75 percentami z roku 2012.

Oproti voľbám v roku 2012 však liberáli stratili 8 kresiel a ešte horšie dopadol ich koaličný partner Sociálnodemokratická Strana práce (PvdA). Ich výsledok sa nedá nazvať inak ako debakel, keď obsadia len 9 kresiel oproti 38 z roku 2012. Wilders síce získal 5 kresiel oproti roku 2012, ale stále zaostáva za najlepším výsledkom 24 kresiel z roku 2010. Naopak posilnili vyhranené proeurópske strany – progresívni Demokrati 66 a Zelená ľavica

Vzhľadom na oslabenie Strany práce si Rutte bude musieť zrejme hľadať nových partnerov na pravej strane politického spektra. Premiér pritom vopred vylúčil možnosť spoločného vládnutia s Wildersom.

 

Dôvody výsledku

Ako sa mohli nálady voličov tak prudko preklopiť? Do volieb s veľkou pravdepodobnosťou razantne zasiahli dva faktory.

1. Mimoriadne vysoká účasť 79 percent, v porovnaní so 75 percentami z roku 2012. Dá sa predpokladať mobilizácia voličov s migračným a moslimským pozadím, ktorí určite nevolili Wildersovu PVV a ktorých podiel na zložení obyvateľstva v Holandsku je dnes odhadom okolo 10%
   .
2. Ukazuje sa, že diplomatický konflikt s Tureckom bol vodou na mlyn práve Ruttemu. V týchto voľbách bola rozhodujúcou témou otázka migrantov a islamu. Rutte už pred voľbami začal do svojej rétoriky preberať značnú časť antimigračnej Wildersovej agendy. Tvrdým postojom voči obom skupinám získal hlasy konzervatívnejších voličov, ktorí nesúhlasili so zmierlivým a ústupčivým postojom voči neustále sa stupňujúcim nárokom menšín a vo Wildersovi zrejme videli jedinú šancu na zmenu. A Rutte ukázal, že aj mainstreamový politik si vie buchnúť do stola. Je však pravdou, že ostrý protiislamský kurz ostal výlučnou doménou Wildersovej PVV.

V skutočnosti sa hlavné zmeny diali na pozadí týchto volieb. Sociálna demokracia prepadla, keďže bola v koalícii vo vláde vykonávajúce tvrdé úsporné opatrenia a nezachytila nástup zmeny slovníka voči migrantom, ako sa to podarilo liberálom ale tiež kresťanským demokratom. Ťažko povedať, ktorá z týchto príčin viac zavážila na historicky najhoršom výsledku strany. Faktom je, že na politickej holandskej scéne prestávajú mať vplyv strany, ktoré sa ostro nevyhrania pri migračnej téme.

Druhým, málo komentovaným výsledkom sú predpokladané tri kreslá strany tureckej menšiny Denk, čo naznačuje začiatok dlhého pochodu holandskou politikou. Ak sa pozriete na demografiu, kde v pôrodniciach dnes väčšinou natrafíte na mená ako Fatma, alebo Mohamed, je predpoklad, že podpora etnických a islamských strán bude rásť a tým bude rásť aj politická podpora zmien podporujúcich presadzovanie islamu a (zatiaľ) menšinovej politiky.

Vzhľadom na rast podpory aj ostro proeurópskych a promigračných strán sa zdá, že holandská spoločnosť sa začína štiepiť na rôznych líniách. Časť spoločnosti je proti vyššej miere európskej integrácie, iná zas tento proces podporuje. Časť spoločnosti je proti migrácii, iná je naopak za pokračovanie multikultúrnej politiky. Časť spoločnosti má názor, že islamu je v Holandsku už príliš veľa, iná časť to buď podporuje, alebo odmieta obmedzovanie islamu z dôvodu „náboženskej slobody„.

Už samotný proces vytvárania vlády ukáže, akým smerom sa Holandsko vydá. Rozhodne to nebude kľudná cesta