Putin pohrozil odchodom Ruska z Európskeho súdu pre ľudské práva

TASR, dnes 13:26, aktualizované dnes 16:37

Putin zároveň zdôraznil, že Rusko by sa mohlo zriecť medzinárodných dohôd, ak to bude považovať za svoj štátny záujem.

Jalta 14. augusta (TASR) – Rusko by mohlo ukončiť svoju účasť na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom vo francúzskom Štrasburgu. Oznámil to dnes ruský prezident Vladimir Putin počas návštevy bývalej ukrajinskej Krymskej oblasti, ktorú Moskva v marci anektovala, píše agentúra DPA.

Tento súd „neochraňuje práva, ale iba napĺňa určitú politickú funkciu“, uviedol ruský prezident s tým, že Moskva by mohla odísť z jurisdikcie ESĽP, ak sa táto prax bude zosilňovať. Putin zároveň zdôraznil, že Rusko by sa mohlo zriecť medzinárodných dohôd, ak to bude považovať za svoj štátny záujem.

Putin politickým lídrom na Kryme povedal, že Rusko sa musí sústrediť na rozvoj krajiny, pričom sa však nesmie uzatvárať pred okolitým svetom, ani prerušovať vzťahy so svojimi partnermi. „Našu vlasť musíme budovať pokojne, primerane a efektívne, bez vylúčenia sveta, ale aj bez vlastnej arogancie,“tvrdí Putin.

Putin na dnešnom stretnutí podľa agentúry RIA Novosti odmietol tiež pohnútky na nazývanie znovuzjednotenia Krymu s Ruskom „anexiou“. „Žiadnej anexie Krymu nebolo a ani nie je. Išlo o vôľu tamojšieho ľudu. Všetky podobné obvinenia sú nepodložené, smiešne a hlúpe,“ povedal Putin na stretnutí s politikmi.

Vojenská základňa

Ruský prezident Vladimir Putin schválil dnes založenie vojenskej zásahovej jednotky na Kryme, ktorá však nebude ani príliš veľká, ani príliš nákladná. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Ministerstvo obrany vypracovalo… osobitný program vytvorenia a rozvoja ozbrojených síl na Kryme. Ja som tento program schválil,“ uviedol dnes ruský prezident na stretnutí s poslancami ruskej štátnej dumy na Jalte. „Nebude to ani príliš drahé, ani príliš nákladné, dodal Putin.

Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektami Ruskej federácie 18. marca 2014, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku.

Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve, analyzujú svetové tlačové agentúry.

Zastavenie krviprelievania

Ruský prezident Vladimir Putin dnes povedal, že Rusko urobí všetko, čo je v jeho silách, aby zastavilo krviprelievanie na východe Ukrajiny, kde ukrajinská armáda bojuje s proruskými separatistami, napísala agentúra Reuters.

„Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sa tento konflikt čo najrýchlejšie skončil, aby na Ukrajine mohla prestať tiecť krv,“ povedal Putin počas návštevy bývalej ukrajinskej Krymskej oblasti, ktorú Moskva začiatkom roka anektovala.

„V tej krajine vládne krvavý chaos, bratovražedný konflikt,“ povedal Putin na stretnutí s poslancami ruskej Štátnej dumy na Jalte a podotkol, že situácia na Ukrajine sa každým dňom zhoršuje. „Na juhovýchode (Ukrajiny) vypukla rozsiahla humanitárna katastrofa,“ dodal Putin podľa agentúry ITAR-TASS.

Ruský prezident znovu zopakoval svoju výzvu na zabezpečenie skutočnej rovnosti troch jazykov – ruského, ukrajinského a tatárskeho – na Kryme. „Je nevyhnutné dotiahnuť oslobodzovanie utláčaného krymského ľudu do konca a zaručiť skutočnú rovnosť týchto troch jazykov,“ vyhlásil Putin.

Ukrajinský parlament schválil sankcie voči Rusku

Ukrajinský parlament schválil dnes zákon o zavedení sankcií voči ruským spoločnostiam a občanom, ktorí podporujú a financujú povstalcov na východe Ukrajiny.

Vláda v Kyjeve už predtým pripravila zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré môžu čeliť sankciám kvôli „financovaniu terorizmu“. Na zozname sa nachádza 172 občanov Ruska a ďalších krajín, a tiež 65 prevažne ruských firiem vrátane ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom, uviedla agentúra Reuters.

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk označil dnešné rozhodnutie parlamentu za historické. „Schválením zákona o sankciách sme ukázali, že naša krajina je schopná ochrániť sama seba,“ povedal Jaceňuk poslancom.

Ukrajina musí podľa neho vyslať jasný signál všetkým agresorom a teroristom, ktoré ohrozujú jej národnú bezpečnosť, vládu alebo občanov.

Zoznam osôb a firiem postihnutých sankciami bude zverejnený až potom, keď sankčný zákon potvrdí svojím podpisom ukrajinský prezident Petro Porošenko.

Ukrajinská energetická spoločnosť Naftogaz v stredu uviedla, že sankcie voči Rusku nemusia nutne postihnúť aj energetický gigant Gazprom. Podľa Naftogazu zákon o sankciách neznamená automatické zavedenie sankcií voči ktorejkoľvek firme, iba dáva možnosť na ich uplatnenie.

Pridaj komentár