Ruský plynovodný valčík

Pozrime sa na súvislosti medzi nedávno začatými projektami plynovodov

Je to rušné obdobie pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom vo svete plynu. Pred šiestimi mesiacmi ruský prezident Vladimir Putin prekvapil energetický svet tým, že ukončil dlho pripravený projekt South Stream v prospech Tureckého prúdu. Rovnako ako South Stream aj Turkish Stream (Turecký prúd) je určený na dopravu 63 miliárd m3 (BCM) plynu ročne cez Čierne more do Turecka a Európy úplne obchádzajúc od roku 2019 Ukrajinu.

18.6.2015, v priebehu Petrohradského Medzinárodného ekonomického fóra 2015, Gazprom nečakane podpísal súbor memorandách o zámere spolupráce s európskymi plynárenských spoločností E.ON, Shell a OMV. Tieto plány hovoria o výstavbe ďalšieho reťazca dvoch plynovodov pozdĺž potrubného systému Nord Stream, ktorá spája Rusko a Nemecko cez Baltické more. Tento projekt by zdvojnásobil súčasnú kapacitu plynovodu Nord Stream z 55 BCM za rok na 110 miliárd BCM ročne.

Oba plynovody Turkish Stream a rozšírenie Nord Stream ukazujú, že Rusko nemá v úmysle opustiť svoju pozíciu na európskom trhu (a napríklad presunúť pozornosť do Ázie).

Ako je znázornené na obrázku nižšie, súčasný obchod s plynom medzi EÚ a Ruskom je založený na troch hlavných osiach: plynovode Nord Stream, plynovode Jamal-Európa cez Bielorusko a potrubný systém prechádzajúci cez Ukrajinu. Z týchto troch trás, iba ukrajinský plynový dopravný systém nie je riadený Gazpromom.

Existujúce prepojenia plynu medzi EÚ-Ruskom

Gas from Russia

Zdroj: Bruegel na základe štatistického prehľadu BP Svetovej energetiky 2015, IEA obchodné toky plynu v Európe, stránka o Nord Stream.

Gazprom niekoľkokrát tvrdil, že na konci dekády preruší dodávku plynu cez Ukrajinu. Súčasné alternatívne trasy (Nord Stream + Bielorusko), ale majú kapacitu iba 86,5 miliardy metrov kubických ročne. Ak chce Rusko zachovať súčasnú úroveň vývozu (119 miliárd kubických metrov v roku 2014), boli by potrebné dodatočné kapacity plynovodov najmenej 35 miliárd BCM.

V skutočnosti, existujúce kapacity nie sú plne využívané kvôli nezhodám režimu prístupu ku plynovodom OPAL v Nemecku, ktorý pripája Nord Stream na európske trhy. Gazprom by bol rád, aby sa potrubie využilo na plnú kapacitu, ale Európska komisia spolu s nemeckým regulátorom  a Gazpromom ešte nedosiahli rozhodnutie o podmienkach pre výnimku z tretieho energetického balíčka EÚ, ktorý by umožnil Gazprom kontrolovať viac ako 50% kapacity plynovodu.

Buď Turkish Stream (s jeho voľnou kapacitou 49 BCM ročne pre európsky trh) alebo rozšírenie Nord Stream (55 miliárd metrov kubických ročne) samé osebe by Rusko dovolilo obísť Ukrajinu. Oba plynovody súčasne znamenajú významnú nadmernú kapacitu. Takže sa zdá, že existuje vzťah medzi Turkish Stream a rozšírením Nord Stream.

Tak, ako by sa dal súčasný najnovší vývoj ruského valčíka okolo plynovodov vysvetliť? Existujú tri možné scenáre:

  1. Turkish Stream iba pre Turecko & Nord Stream pre EÚ. V tomto scenári by sa Rusko zameralo na výstavbu prvej časti Turkish Stream do roku 2016, ako bolo nedávno dohodnuté v Ankare a odkloniť 14 BCM ročne v súčasnej dobe dodávané do Turecka cez Trans-balkánskeho plynovod (ktorí ide cez Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko a Bulharsko). To by umožnilo Rusku zarábať na masívnych investícií, ktoré už boli vynaložené v „Ruskom južnom koridore“ a využiť potrubí South Stream už dodaných do prístavu Varna a zmlúv, ktorú sú podpísané s loďami na kladenie potrubí nachádzajúcimi sa momentálne v Čiernom mori. Vzhľadom na regulačné a finančné prekážky rozvoja novej infraštruktúry pre dodávku plynu cez Turkish Stream na cieľové trhy EÚ, Rusko by opustil svoj plán dodávať na trh EÚ prostredníctvom Turkish Stream a radšej investovalo do rozširovania Nord Stream na pokrytie tohto trhu.
    .
  2. Rozšírenie Nord Stream ako tromf pri vyjednávaní o podpore Turkish Stream. V tomto scenári by Rusko navrhlo rozšírenie Nord Stream, aby malo ďalší tromf pri vyjednávaní s Tureckom (a Gréckom) a aby rýchlo pokročilo k úplnému dokončeniu projektu Turkish Stream a zabezpečilo si lepšie obchodné podmienky. To by umožnilo zabrániť ďalším kontroverziám ako sú tie okolo plynovodu OPAL a Gazprom by dodával plyn priamo na južné európske trhy. Týmto spôsobom by  schopnosť Gazpromu predávať plynu do južnej Európy nemala závisieť od ostatných severo-južných plynovodov podliehajúcim pravidlám EÚ a mohli by byť zachované niektoré cenové rozdiely medzi severným a južnou trhu Gazpromu.
    .
  3. Žiadne potrubie, len politika. V tomto scenári Rusko nemá v úmysle postaviť buď Turkish Stream v plenej kapacite ( maximálne prvú časť len pre turecký trh), alebo rozšíriť plynovod Nord Stream. Návrhy potom smerujú k vytvoreniu politických rozporov v rámci EÚ, v okamihu, keď EÚ sprísnila svoj postoj voči Rusku v dôsledku krízy na Ukrajine. Vytvárajú rozpory medzi severnými a južnými krajinami EÚ (Nemecko zvýhodnené Nord Stream; Taliansko a Grécko zvýhodnené Turkish Stream); medzi Európskou úniou a členskými štátmi (napríklad u akcií členských štátov, ktoré pôsobia proti stratégii Brusel diverzifikovať dodávku plynu z oblastí mimo Rusko); a v rámci krajín EÚ (tým, že spôsobí rozdelenie záujmov vlád a energetických spoločností). V takomto scenári, tento valčík potrubia tak predstavuje novú kapitolu v nekonečnej ruskej stratégii „rozdeľuj a panuj“ aplikovanom na trh s energiou v EÚ.

Simone Tagliapietra a Georg Zachmann dňa 19.6.2015

[sociallocker][/sociallocker]

Zdroj:

2 komentáre

Pridaj komentár