Skutočnou hrozbou pre Európu nie je Grécko, ale Ukrajina

Krach štátu, alebo ďalšia anexia Ruskom by z hrozby Grexitu urobila zanedbateľnú maličkosť

V posledných rokoch som napísal veľa o eure a varoval pred nebezpečenstvom nedostatočnej politickej reakcie. Ale práve teraz najnebezpečnejšia hrozba pre budúcnosť EÚ nesúvisí s eurom. Najväčšia hrozba z hľadiska geostrategických a dlhodobých ekonomických záujmov pochádza z kolapsu Ukrajiny a nie Grécka. Akokoľvek sa môžeme obávať Grexit-u, skrachovaný ukrajinský štát alebo ďalšia anexia jeho územie Ruskom, by bola iná kategória. Bol by to signál svetu, že EÚ je dlhodobo neschopná obhajovať svoje spoločné záujmy.

Pro-ruskí separatistickí vojaci stoja na svojom tanku počas jazdy na ceste do obci Kirovsk 21.4.2015 v samozvanejj Doneckej ľudovej republike (DNR).

Pro-ruskí separatistickí vojaci stoja na svojom tanku počas jazdy na ceste do obci Kirovsk 21.4.2015 v samozvanejj Doneckej ľudovej republike (DNR).

Grexit by bola katastrofa pre Grécko a obrovská strata financií a povesti EÚ. EÚ by sa mala snažiť, aby sa tomu zabránilo, ale Grexit by nezničil menovú úniu a dokonca ju v dlhodobom horizonte môže zlepšiť. Ale úspech či neúspech politiky EÚ voči Rusku a Ukrajine, by mohol udržať alebo zničiť EÚ.

Situácia priamo na Ukrajine je vážna. BBC reportovala minulý týždeň, že druhá dohodu o zastavení paľby z Minsk, dohodnutá vo februári, bola porušená v Mariupol, kľúčovom prístavnom meste na juhovýchode, kde sa ukrajinská armáda ocitla v mínometnom útoku zo strany pro-ruských síl.

Najnovšie ekonomické údaje z marca ukazujú pokles priemyselnej výroby na Ukrajine o 21,1 percenta v porovnaní s marcom 2014, kedy Rusko obsadilo Krym. Ukrajinská centrálna banka odhaduje pokles hrubého domáceho produktu v prvom štvrťroku 2015 na 15 percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Prognóza ročnej inflácie  je 35 percent. V čase, keď v marci prišla prvá tranža z programu Medzinárodného menového fondu, devízové rezervy klesli na úbohých 5 miliárd dolárov.

Centrálna banka vidí pred sebou určitú ekonomickú stabilizáciu, ale to bude závisieť na osude dohody o prímerí.

Dobrou správou – z pohľadu EÚ – je to, že v histórii Ukrajiny doteraz nebola tak proreformná vláda, ako je súčasná vláda premiéra Arsenija Jatsenjuka, ktorá je plne platným prvkom politického konsenzu EÚ, pričom všetky ekonomické klady pochádzajú zo štrukturálnych reforiem.

Vo všeobecnosti nesúhlasím s týmto názorom, ale krajina nemá inú možnosť, než sa venovať v prvom rade reformám, ak jej chýba základná infraštruktúra moderného hospodárstva. Nová vláda je jasne zameraná na zriadenie takejto infraštruktúry a urobila pokrok v boji proti korupcii. Ale ekonomické náklady vojny vo východnej Ukrajine a nezvládnutie ekonomického riadenia predchádzajúcej administratívy zanechali Ukrajinu na pokraji platobnej neschopnosti.

Teraz sa musia stať dve veci. Po prvé, Ukrajina bude musieť vyjednať tvrdú reštrukturalizáciu svojho dlhu. Natalie Jaresko, ministra financií pochádzajúca z Ameriky, argumentovala, že jednoduché predĺženie splatnosti nesplateného dlhu, by neprinieslo dosť oddĺženia aby sa dosiahol návrat k solventnosti. Na dosiahnutie tohto cieľa, by bolo treba rovnako znížiť aj nominálnu hodnotu dlhu. Anna Gelpern, expert na ukrajinský dlh z Georgetown University, napísala o spôsoboch, ako je to nutné spraviť. Podľa nej je pre Ukrajinu reštrukturalizácia dlhu druhým najväčším potenciálnym zdrojom príjmov hneď po úverových programoch. Ako vždy, existuje veľa komplikácií, medzi nimi vysoká koncentrácia veriteľov. Investičná spoločnosť Franklin Templeton Investments so sídlom v USA, je na Ukrajine najväčším veriteľom, nasleduje ruská vláda a viacero ruských bánk. Taktiež pre prípad, že by Rusko vyvolalo default Ukrajiny, by EÚ mala mať prichystanú stratégiu pre Ukrajinu.

Po druhé, Ukrajina bude potrebovať väčšiu finančnú pomoc od Európskej únie – a to nielen pôžičky, ale aj granty (poskytnutie nenávratnej hotovosti), pretože aj v prípade reštrukturalizácie dlhu, nebude mať vojnou sužovaná krajina schopnosť postaviť sa na nohy. Zatiaľ EÚ poskytne 1,6 miliardy EUR na to, čo nazýva makro-finančná pomoc, a 250 miliónov EUR v podobe grantov pre fiškálnu stabilizáciu. Nepatrne vyššie množstvo pomoci bolo schválené aj pre obdobie neskoršieho čerpania. Pre porovnanie, súčet dvoch gréckych programov bol 195 miliárd EUR, t.j. asi 100 krát toľko. Grécko je samozrejme členom EÚ a eurozóny, ale je to rozdiel, ktorý je stále neporovnateľný. Z týchto dvoch krajín je Ukrajina väčšou – z hľadiska počtu obyvateľov, územia a ekonomického výkonu.

Anders Aslund z Peterson Institute for International Economics vo Washingtone poukázal vo svojej knihe, že Ukrajina by mohla byť, tak ako Nemecko a ďalšie západoeurópske krajiny po druhej svetovej vojne, kandidátom na príjem nejakého druhu Marshallovho plánu. Ukrajina má geostrategický význam pre EÚ, rovnako ako Nemecko pre USA po roku 1945. A Ukrajina má vládu ochotnú uskutočniť reformy.

S reštrukturalizáciou dlhu a jednoznačným odhodlaním podpory zo strany EÚ, by to mohla Ukrajina dokázať. Pre EÚ Ukrajina predstavuje nielen potenciálne dobrú investíciu, ale čo je dôležitejšie, jedinečnú príležitosť posilniť svoju geostrategickú pozíciu.

 

Wolfgang Münchau, Financial Times, 26.4.2015

munchau@eurointelligence.com

 

Zdroj :

One comment

Pridaj komentár