SU 24M – osvedčená cestovka do destinácie s pannami v raji

SU 24 má už desaťročia svojej histórie. Jeho vývoj začal v prvej polovici 60tich rokov.  Keď prvý prototyp 2 júla 1967 vzlietol na oblohu, jeho tvorcovia iste netušili, aký obávaný prostriedok boja bude ešte v roku 2015. Sovietske letectvo SU 24 naplno zaradilo do výzbroje v roku 1975.

V roku 1980 vznikla modernizovaná verzia SU 24M, ktorá reagovala na potrebu vyššieho využitia elektroniky v lietadle.  Rusko má v súčasnosti k dispozícii okolo 400 ks osvedčených SU 24. Dnes ich postupne nahrádza modernejší SU 34.

Robustné dvojmotorové lietadlo, s meniteľnou geometriou krídel, ovládané 2 člennou  posádkou (sedadlá sú vedľa seba) pri štarte nesie hore takmer 40 ton (lietadlo, palivo + výzbroj) a na islamistov vyklopí náklad o hmotnosti 8 ton.

Pri zemi sa môže pohybovať až rýchlosťou 1400 km/h, maximálne naložený v 11 000 metroch a maximálnou rýchlosťou 1600 km. Úniková rýchlosť po odhodení bômb  je 2560 km/h (vo výške 11 000 metrov). To pri operačnej vzdialenosti cca 200 km, nestihnú islamisti ani vzdušný poplach vyhlásiť. Bežne používaná „economy“ rýchlosť u SU 24 je 900 k/hod.

Jeho výškový dostup je impozantných 17 000 m, operačný dolet v ideálnych podmienkach 570 km, čo pokrýva takmer celú Sýriu.

SU24M má už veľmi slušnú výbavu ochrany lietadla pred raketami, rušenie ich navádzania, či vystreľovanie klamných cieľov.  Myslím, že nie je ďaleko čas, kedy ju islamisti preveria prostriedkami protivzdušnej obrany získanými od svojich západných spojencov.

Keď prvé Súčko ponaháňa protiletecká raketa, vtedy sa pravdepodobne ruské letectvo „presťahuje“ do vyšších výšok, kde rakety od islamistov už naozaj nebudú mať šancu.

viac info o SU-24: zdroj, zdroj

Suchoj SU 24 v akcii 15.10.2015 – základňa Hmeinim

a takto to vyzeralo na islamistami ovládanom území v provincii Idlib po návšteve, vlastne po dvoch návštevách  Súčka. Islamisti prišli o zásobu pohonných hmôt, ktoré im možno ani chýbať nebudú, keďže zároveň prišli o tam uskladnenú obrnenú techniku.

2 komentáre

  • zidia maju rozum a vidia realne do situacie (na rozdiel od nasich presstitutov)

    Avigdor Kahalani
    Za jomkippurské války v roce 1973, v níž se Izrael ocitl na pokraji porážky, působil jako velitel tankového praporu v hodnosti podplukovníka na Golanských výšinách, kde udržel své pozice proti masivní syrské přesile a nakonec přešel se svými jednotkami do protiútoku.
    „Preferoval bych silnou Sýrii, abych měl jasného protivníka, který buď bude, nebo nebude bojovat,“ vyjádřil Avigdor Kahalani svůj postoj v Praze během úterní přednášky a autogramiády svých memoárů z jomkippurské války, po níž byl povýšen na generála.
    Zároveň dodal, že by mělo být zájmem celého světa, aby v současné situaci Bašár Asad zůstal u moci, což je oficiálně deklarovaným cílem Ruska. USA však trvají na tom, že autokratický vládce Sýrie součástí řešení být nemůže.
    Oficiální pozice Izraele vůči syrskému konfliktu je neutrální. S režimem v Damašku neuzavřel Izrael nikdy mírovou smlouvu, od jomkippurské války panuje mezi oběma zeměmi formálně příměří. Nicméně generál Kahalani není jediný, kdo v Izraeli hovoří o tom, že setrvání Asada je tou lepší variantou.
    The Times v květnu 2013 s odvoláním na nejmenovaný zdroj z izraelské bezpečnostní komunity uvedly, že Izrael preferuje setrvání Asada u moci. „Raději ďábel, kterého známe, než démoni, které si můžeme pouze představovat, pokud se Sýrie propadne do chaosu a extremisté z celého arabského světa tam získají pevnou základnu,“ citoval list (viz zde a zde).
    Premiér Benjamin Netanjahu si tehdy pospíšil s vyjádřením, podle kterého izraelská vláda nestojí na žádné straně konfliktu. Nicméně v podobném duchu jako zmíněný zpravodajec se koncem roku vyjádřil i bývalý náčelník generálního štábu izraelské armády Dan Halutz.

    Zdroj: http://zpravy.idnes.cz/izraelsky-general-kalahani-v-praze-dt4-/zahranicni.aspx?c=A151014_104742_domaci_jw

  • Pingback: Anonymous Slovensko UK &raquo SU 24M – osvedčená cestovka do destinácie s pannami v raji

Pridaj komentár