Victoria Nuland bola robiť poriadok na Ukrajine

Majdan bol dieťaťom Nulandovej. Spúšťačom následných udalostí výrok „Fuck to EÚ“. Výsledkom je dnes ukrajinské monštrum, ktorého politická elita je ovládaná radikalizmom – žijúca si vo vlastnej realite ukrajinského nacionalizmu, výnimočnosti, militarizmu a vydierania kde koho. 

Victoria Nuland prišla na Ukrajinu schladiť hlavy Jaceňuka a Porošnka a vysvetliť im čo ich čaká po Soči mítingu Kerry – Lavrov. Buď to to splnia alebo budú nové voľby na Ukrajine. Gevorg Mirzayan, opať v skvelom komentári o Ukrajine a novom prístupe USA. 

Medzi dvoma mlynskými kameňmi 

V Kyjeve sa Nulandová stretla s premiérom Jaceňukom, prezidentom Porošenkom, hovorcom Verchovnej rady Volodymyrom Groismanom a všetkými ministrami vlády. Dala si nastúpiť takmer celú politickú reprezentáciu.

Za normálnych okolností by sa takéto správanie vnímalo ako porušenie diplomatického protokolu. Nulandová totiž s svojou pozíciou zodpovedá nižším úradníkom v diplomatickom rebríčku. V ukrajinskom prípade neprekvapuje však nič.

Každý, kto je oboznámený s úrovňou a stavom vzťahov medzi Kyjevom a Washingtonom, rovnako s tým akú úlohu zohrala Nulandová – okrem „rozdávania sušeniek okoloidúcim“ – vie, že ona poskytla diplomatické krytie prevratu z Majdanu.

Formálne je jej súčasná návšteva vykresľovaná ako podpora pre súčasné ukrajinské úrady:

„Návšteva Victoria Nulandovej v Kyjeve a jej rokovania s prezidentom Porošenkom a premiérom Jaceňukom sú potvrdením, že USA plne a bezpodmienečne podporujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny“ – povedal hovorca ministerstva zahraničia USA Jeff Rathke.

„Kľúčovými témami diskusií bolo prekonanie ruskej agresie, vykonanie dohôd z Minsk, stav hospodárskych reforiem, boj proti korupcii a rovnako pomoc USA v týchto procesoch“ – hovorí pre zmenu oficiálne stanovisko ukrajinskej vlády.

V posledných mesiacoch sa diplomatická situácia okolo ukrajinskej krízy mení. Západ si uvedomil, že nemá žiadny dosah na Rusko, nevie prelomiť politiku Ruska – izolovať ho spať do 90tych rokov, kedy Moskva bola považovaná za perifériu Európy – porazenú silu, bez nároku na vlastné národné záujmy a bez účasti na európskych záležitostiach. Západ si kolektívne uvedomil, že pokračovať v tomto tlaku je nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne, lebo Rusko reaguje účinne – bolestivo pre Západ, asymetricky voči sankciám EÚ a končiac budovaním novej globálnej finančnej architektúry v tandeme Rusko – Čína. Preto prichádza predstava v diplomatických kruhoch, že je potrebné konať spolu s Ruskom aj keď stále nie je jasné, ktoré položky v globálnej politike by takáto predstava spolukonania mala obsahovať (hovorí sa o ústupkoch Ruska na Blízkom Východe voči USA), ale pre úspešné dokončenie tejto novej predstavy Barack Obama potrebuje od Porošenka, aby striktne a okamžite vykonal dohody z Minska.

Porošenko formálne hovorí, že vykonáva:

„V súčasnej dobe neexistuje žiadna alternatíva k dohode z Minska, na dohode pracujeme koordinovane s USA, rovnako ako s našimi partnermi vo formáte „Norman – s Nemeckom a Francúzskom“ – povedal ukrajinský prezident.

Realita je však taká, že z dohôd nebolo vykonané nič. Porošensko zápasí s milíciami dobrovoľníckych práporov a Pravého sektora, zhoršujúcou sa sociálnou situáciou ukrajincov, narastajúcou nespokojnosťou s vládou a pravidelnými demonštráciami v Kyjeve.

„Preorientovanie najväčších svetových hráčov v mierovom riešení ukrajinskej problému vyvoláva otázky o kríze súčasného modelu orgánov Kyjeva“ – povedal ukrajinský politológ Vadim Karasev.

Kým ATO – ťaženie Kyjeva proti ruskojazyčnému východu Ukrajiny dodávalo ako takú legitimitu orgánom Kyjeva a živilo ich politické prežitie, tak nálada obyvateľstva po zmiernení operácii a formálnom prímerí v Donbasse sa otáča smerom na Kyjev a na vládu Porošenka a Jaceňuka.

Problém je v tom, že ukrajinská vláda to chápe, ale jednoducho nevie, ako sa účinne dostať von zo súčasnej bezvýchodiskovej situácie.

Preformátovať vojnových štváčov Porošenka a Jaceňuka len tak na vyžiadanie Washingtonu na mierotvorcov sa zdá byť nemožné. Nielen preto, že niektoré z ich osobných charakteristík, to jednoducho nedovolia, ale aj vzhľadom k obrovskému radikalizmu v ukrajinskej politike a najmä militarizmu vo Verchovnej rade Ukrajiny:

„Súčasná koalícia posledných 6 mesiacov pestuje militantnú rétoriku a teraz prehráva na všetkých frontoch. Ukrajina potrebuje nového prezidenta a nový parlament. Toto cíti Porošenko a aj Jaceňuk a využíva Ljaško, Tanybuk, Jaroš, či Tymošenková. Tandem Jaceňuk a Porošenko sa tak ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi „ – hovorí ukrajinský politológ Karasev.

V tejto vypätej situácii prišla na Ukrajinu do Kyjeva Nulandová, ktorá k smútku ukrajinského vedenia ultimatívne vyžaduje úplne a bezpodmienečné splnenie dohôd z Minska a zároveň dáva čas, aby našli Jaceňuk a Porošnku nejaký spôsob ako von z vlastnej patovej situácie.

Viacerí analytici a politológovia dokonca hovoria, že Nulandová priniesla na Ukrajinu pomerne radikálne riešenie:

Nové voľby a dohodu na novej efektívnejšej vláde, ktorá konečne vykoná ústavné zmeny, federalizáciu Ukrajiny a spacifikuje radikalizmus a nacionalizmus ukrajinských elít.

Veľkou otázkou nateraz zostáva čo po návšteve Nulandovej urobia Jaceňuk a Porošenko…

Gevorg Mirzayan 

( bezpečnostný a zahraničnopolitický analytik Expert.ru)